Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Křest Páně - proč vlastně? (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Pondělí, 21. leden 2013 @ 11:03:59 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) | Ahoj, Slávko,
Jestvuje dogmatika KC, najznámejší autor H. Denzinger, a dajú sa vygugliť dogmy KC. Iba toto možno považovať za definitívne výroky vieroučné. Dokonca ani 2. vatikánxky koncil celkom ve nebol dogmaticky. Žiaľ, je to naozaj nie jednoduchý problém vyznať sa v tom hoci aj bežnému kňazovi, nieto ešte laikovi. Ale spravidla všetky dodgmatické vyjadrenia KC sú v katechizmoch zahrnuté, ale tam sú spolu aj s nedogmatickými. Popri tom si treba uvedomiť, že aj samotná dogmatická teológia a jej vznik bol podmienený v určitej dobe /pod vplyvom skeptikov/, a tiež že dogmy sa môžu vyvíjať s prehlbovaním poznania. Mnohé veci sú napr. aj v Písme, ale nie je o otm nijaká záväzná dogma, ale ponecháva sa možnosť diskusie aj s určitou variabilitou názorov, pričom môže byť v niektorej dobe prevládajaúci jeden názor, a v druhej iný /ako to bolo s vývovjom názorov o nepoškvr, počatí P. Márie a pod./. Cirkev prote nechápeme ako niečo mŕtve, ale živé, a všetko, čo je živé sa môže rozvíjať, pričom podstata sa samozrejme nemôže meniť, je to stále ten istý organizmus, tá istá duša /Duch Svätý v Cirkvi/ a pod.
"Podstatné však je, že právě Řím si svévolně
upravil vyznání víry a odešel."
- Ak máš na mysli "filioque", tak to dnes naozaj nie je nijaký problém pre teológov. Dramatizujú to len anti-ekumenisti, ktorí spravidla nechcú počúvať nikoho. Filiouque predsa fungovalo od 5. storočia, a nebol problémom pre Východ, hoci určite o ňom vedeli, ale stal sa problémom až vtedy, keď to medzi nimi emocionálno škrípalo. Teológovia si dnes vedia tento problém vysvetliť. Napokon tu ide o ducha, a nie literu. "Litera" bola bez "filioque", ale "duch" bol ten istý, pretože aj na východe, aj na západe to chápali mnohí ako "z Otca skrze Syna". Jedno i druhé sa dopĺňa. Naozaj jediný podstatný rozdiel medzi nami a najväčší je len to prvenstvo rímskeho biskupa, pričom fakt, že aj toto by mnohí priznali ako čestné v tom zmysle, ako si to aaj ty vysvetlil, a tak by bolo možné sa zjednotiť pri dobrej vôli. Zrejme je tu ešte psycholofická bariéra zo zranení z minulosti, a to sa nelieči tak rýchle. Ale verím, že po tejto generáciii starších, ktorá bola ešte /hlavne na Východe/ kojená mliekom "anti-" voči tým druhým /na jednej aj druhej strane, príde nová generácia, ba auž nastupuje, a tá bude mať viac ústretový a empatický postoj k druhým...
"... Faktem je, že
dnes tu máme dvě církve vzešlé z té jedné. Tyto dvě církve (pravoslaví
označuji nepřesně za jednu z nich) jsou oddělené, liší se podstatně ve
věrouce a nemá cenu se tvářit, že jako nikdo z nich není odpadlíkem.
Církev Kristova buď přestala v 11. století existovat, nebo pokračovala
pod vedením římských biskupů (a PC jsou odpadlíky), nebo pokračovala v
pravoslavných církvích (a ŘKC je odpadlík). Na tom nic nemění ani to, že
Pavel VI. a Athenagoras I. zrušili v roce 1965 vzájemnou exkomunikaci
těchto dvou církví, která platila od roku 1054, kdy ji vyhlásili Michael
a Lev IX."
- Zdá sa mi to trochu ako dramatizácia. POdstatné rozdiely naozaj nie sú, hlavne ak ak berieme do úvahy fakt, že v PC je určitá variabilita v niektorých veciach, ako si to aj ty potvrdil. Jestvujú teda dva názory vedľa seba, a nikto nikoho nepovažuje za heretika, a tak sú naozaj aj - možno povedať "katolícki pravoslávni" s takmer katolíckymi názormi /napr. svetonámy Alexander Meň a ľudia okolo neho, a v tomto období mnohí priznávajúci autentičnosť spisov Vassuly Ryden.../. Preto naozaj je možné považovať KC a PC aj dogmaticky veľmi blízke.
"ŘKC si samozřejmě může pořádat koncily dle
libosti. Je však nesprávné označovat je za ekumenické (PC to nikdy
neudělaly). I když na druhou stranu to má svoji logiku i vzhledem k těm
výrokům papežů o nemožnosti spásy mimo ŘKC."
- Slávko, PC nekonala koncily, zachovala vernosť, ale vernosť 11. storočiu, ale nie vernosť Duchu Svätému. To si uvedom. Pretože Duch Svätý pôsobí v Cirkvi, a prehlbuje chápanie, Cirekv , ak je žívá a usporiadaná správne /aj s "Petrom"? mala by reagovať a vyjadriť to, čo KC aj verne robila... Lenže na Východe pre nedostatok rozhodujúcej autority "Petra" a zvolávania všepravoslávnych koncilov sa nemohli, či neboli schopní skoro na ničom dohodnúť, a ak, tak to je presne tak ako aj ty si potvrdil - každý po svojom... Kým na Západe "Peter" bol prítomný, a preto prečo nie? Veď napokon - ako som už povedal - Západ 2 razy pozval Východ /Lyon a hlavne Florenica-Ferrari v 15 storočí/, a aký bol výsledok? V podstate ak si vyjasnili svoje chápanie, zistili, že je podobné, preto to východniari všetci podpísali /až na jedného/, ale žiaľ, nedodržali slovo, pretože keď sa vrátili domov, čakalo ich voči Západu nenávistné prostredie, a postuopne všetci podľahli a ako malé deti odstúpili od svojich podpisov, akoby sa nič nestalo. Preto, aj preto Západ mal morálne právo konať všeobecné koncily aj bez Východu. Má predsa "Petra" a je väčším jadrom celého kresťanstva vtedajšieho, ve´d iste si uvedomuješ, že Východ sa medzitým scvrkol na maličkú cirkev, ktorá sa dostala do područia mohamedánov /a aj predtým bola v područí cezaropapizmu.../, a kým sa "dostalo na koňa veľké Rusko" bolo to na jednej strane plus, ale na druhej mínus: vzrástla nejednota. Pretože patriarcha mohutného národa sa začal cítiť tretím Rímom, a nerešpektoval maličkého carihradského patriarchu, a tak je to doteraz, namiesto katolíckeho /v zmysle všeobecného, univerzálneho/ chápania Cirkvi na Východe nastúpil nacionalizmus PC /s nacionálnymi "pápežmi"/ V podstate niet nijakej jednotiacej autority,a tak je asi 15 "pápežov", každý zastupuje svoj národ, a aby bol pokoj, zachováva sa "stredoveký skanzen kresťanstva", a toto sa nazýva vernosť tradícii. A druhá jednota v pravosláví bola v "protestantizme pravoslávia: treba byť proti KC, a všetkému, čo podniká. Tak to naozaj bolo. Dnes to zachováva ešte tá staršia generácia, kým novšia psotupne nadobúda inú mentalitu. Vrele odporúčam naozaj toho Solovjevaa. Mnohé pochopíš, ak si prečítaš. To je naozaj hlavička v ruskej histórii asi najbystrejšia, a podľa mňa ja v pravosláví...
Výrok o "spáse mimo KC" treba brať v kontexte, v ktorom bol vyrieknutý. Bolo to pre katolíkov ako určité "bu-bu", aby neodpadali od KC v tej dobe plnej siekt a heréz. Na 2. vat. koncile sa tvrdí, že to sa vzťahuje na tých, ktorí vyslovene vo svedomí chápe, že Kristus ustanovil KC, ktorej preto treba veriť a poslúchať ju. V tomto zmysle sú ohrození na spáse tí jej neverní... Ale z druhej strany tí, ktorí toto nechápu vo svedomí /narodili sa v inej rodine s inou nekatolíckou výchovou a pod./, je to iné kafe. Výroky treba chápať v ich historických, aj psychologických súvislostiach. Nie vždy ich možno brať absolútne. Predsa je celá kapitola Lumen gentium /myslím 16/, kde sa píše o tom, že aj mimo KC sa môžu ľudia spasiť, a priznáva sa, že hoci nie sú formálne členmi KC, sú s ˇnou predsa spojení alebo obsahujú mnohé prvky s ňou spoločné. Ale viem, že v podstate podobné oficiálne názory má aj PC a dajú sa nájsť tu v Rusku na rozličných forumach /samozrejme, nie sú tiež dogmatizované/. Rozumný pravoslávny dnes netvrdí, že všetci inoslávni pôjdu do pekla, ak vidí, že často ich viera je oveľa živšia, než viera mnohých pravoslávnych. Tu v Rusku je to naozaj veľmi výrazne vidieť, že percentuálna formálnosť kresťanstva nikde nie je taká ako tu v Rusku /je to zrejme dôsledok komunizmu/, že totiž do kostola chodí len asi 1 - 5 percent pokrstených. Žiaľ: báťuškovia často naozaj len krstia za peniaze a to bez prípravy. Dnes zapolať, o týžden je krst, kúp si sviece, knihu a i. Ak nebudeš vedieť, opýtaš sa. A prax? - Samozrejme nechodia, ale sú "tí praví kresťania"...
"Mám za to, že po Chalcedonu odpadlo násobně více
lidí. Leč podstatné je, že se neoddělil žádný patriarchát. Koncily po
Chalcedonu tedy byly ekumenické až do okamžiku, kdy odpadl Řím."
- Ja to mám z Dejín, že vtedy to bolo asi 5 miliónov, čo odpadli, čo bolo vtedy dosť vzhadom na vtedajší počet ľudí. No ak si uvedomíš, že tak ako je rímsky patriarcha prvý medzi rovnými ostatnými 4 patriarchami, tak je aj každý patriarcha prvý medzi rovnými ostatnými biskupmi svojho patriarchátu, či nie?... Teda v každom prípade aj vtedy už Cirkev nebola úplná, abola oklieštená... A ak formálne tí patriarchovia aj ostali /čo silne pochybujem/, mali okolo seba málo ľudí. Ale pokiaľ si prečítaš dejiny po Chlacedone, dozvieš sa, že v dôsledku vmiešavania sa cisára to vrelo na Východe. Dokonca po tzv. "henoptiku" /kompromisný bývrh cisárov/ v roku 484 pápež exkomunikoval patricrchu Konstantinopola Akácia a to bola prvé prerušenie vzťahov Výcho-Západ, ktoré trvalo až do roku 519. A ostatné 3 patriarcháty na Východe boli okolo roku 490 obsadené monofyzitmi, a chránil ich cisár. Jedine v Ríme sa zachovala vernosť Chalcedonskému vyznaniu, čo sa aj veľmi ocenilo až o nejaké storočie neskôr, kde sa konštatovala vernosť jedine Rím,a kým ostatní zlyhávali a poddávali sa rôznym kompromisom. Na západe jediná vec, čo sa vytýkalo, to bola tá spomínaná slabosť Honóriova, že razantnejšie nezasiahol, ale nechal sa opinkať rafinovane napísaným listom patriarcha konstantinopolského Sergia... Oplatí sa trochu poznať dejiny, a prečítať si aj jedných, aj druhých, pretože ja viem /tu máme ajamnoho pravoslávnych kníh/ každý si trochu fandí...
|
| Nadřazený |
|
