Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Jedni určeni ke spáse druzí k záhubě. Je vyvolení nepodmí (Skóre: 1)
Vložil: Gregorios777 v Pátek, 14. prosinec 2007 @ 12:41:51 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) |
S uvedenými tématy souvisí ještě také tato věc:
Zachovanie svätých Z toho, čo bolo práve povedané, vyplýva, že Boží ľud bude
zachovaný až do konca a nebude stratený. Predzvedení sú predurčení,
predurčení sú povolaní, povolaní sú ospravedlnení a ospravedlnení sú
oslávení. Nikto z tejto skupiny sa nestratí. Patriť do tejto skupiny
znamená byť v bezpečí na večnosť.
Ale doktrínou o zachovaní svätých mienime niečo viac než len toto. Znamená to, že svätí vytrvajú a musia zotrvať v poslušnosti, ktorá prichádza z viery. Vyvolenie
je bezpodmienečné ale oslávenie už nie. V Písmach je mnoho varovaní, že
tí, ktorí sa nedržia pevne Krista, môžu byť na konci stratení.
Nasledujúcich sedem téz sumarizuje naše chápanie tejto kritickej doktríny.
Naša viera musí vydržať až do konca, ak máme byť spasení.
To znamená, že služba slova je Boží inštrument práve tak v zachovaní
viery ako aj v splodení viery. Ešte s ľahkosťou nevydýchneme po tom, čo
sa ľudia modlili, aby prijali Krista, ako keby sme mohli byť z našej
perspektívy uistení, že už sú mimo dosahu toho zlého. Je tu boj viery,
ktorý treba bojovať. Musíme vo viere vytrvať až do konca, ak máme byť
spasení.
- 1. Korintským 15:1 - 2: “A oznamujem vám, bratia, evanjelium,
ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, v ktorom aj stojíte,
skrze ktoré i spasení bývate, ak držíte v pamäti, jakým slovom a v akom smysle som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili.”
- Kolosenským 1:21 - 23: “I vás, ktorí ste boli kedysi odcudzení a
nepriateľmi mysľou v zlých skutkoch; ale teraz vás smieril v jeho
ľudskom tele skrze smrť, aby vás postavil svätých, bezvadných a
bezúhonných pred ním, akže trváte založení na viere a pevní a neuchyľujúci sa od nádeje evanjelia...”
- 2. Timoteovi 2:11 - 12: “ Verné je slovo: Lebo ak sme spolu zomreli, budeme spolu aj žiť; ak spolu trpezlivo znášame, budeme spolu i kraľovať.”
- Marek 13:13: “Ale ten, kto zotrvá až do konca, bude spasený.”
- Pozri tiež Zjavenie 2:7, 10 - 11, 17, 25-26; 3:5, 11 - 12, 21.
Poslušnosť, dokazujúca vnútorné obnovenie od Boha, je nevyhnutná pre konečné spasenie.
Týmto nechceme povedať, že Boh očakáva dokonalosť. Z textov ako je
Filipským 3:12 - 13 a 1. Jána 1:8 - 10 a Matúš 6:12 je jasné, že Nová
zmluva nekladie požiadavku, že musíme byť bezhriešne dokonalí preto,
aby sme mohli byť spasení. Ale Nová zmluva vyžaduje, aby sme boli
morálne zmenení a kráčali v novote života.
- Židom 12:14: “Stíhajte pokoj so všetkými a posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána.”
- Rímskym 8:13: “ Lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť.”
- Galatským 5:19-21: “ A zjavné sú skutky tela, ktoré sú:
cudzoložstvo, smilstvo, nečistota a nestudatosť, modloslužba,
čarodejstvo, nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia,
rôznice, sekty, závisť, vraždy, opilstvá, hodovania a tomu podobné, čo
vám predpovedám, ako som už aj prv povedal, že tí ktorí robia také
veci, nebudú dediť Božieho kráľovstva.” (Pozri tiež Efezským 5:5 a 1.
Korintským 6:9 - 10.)
- 1. Jána 2:3 - 6: “ A potom známe, že sme ho poznali, keď
zachovávame jeho prikázania. Kto hovorí: Znám ho, a jeho prikázaní
nezachováva, je lhár, a v tom niet pravdy. Ale kto zachováva jeho
slovo, v tom je po pravde láska Božia dokonaná. Po tom známe, že sme v
ňom. Ten, kto hovorí, že zostáva v ňom, je povinný, jako on chodil, i
sám tak chodiť.” (Pozri tiež 1. Jána 3:4 - 10,14; 4:20.)
- Ján 8:31: “Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy
zostanete v mojom slove, vpravde ste mojimi učeníkmi.“ (Pozri tiež
Lukáš 10:28; Matúš 6:14 - 15; 18:35; Genesis 18:19; 22:16 - 17; 26:4 -
5; 2 Timoteovi 2:19.)
Boží vyvolení nemôžu byť stratení.
Toto je dôvod, prečo veríme vo večnú bezpečnosť – totiž večnú
bezpečnosť vyvolených. Dôsledkom tohto je, že Boh bude pôsobiť tak, že
tí, ktorých vybral na večné spasenie, budú Ním uschopnení zotrvať vo
viere až do konca a naplniť mocou Jeho Svätého Ducha, požiadavky na
poslušnosť.
- Rímskym 8:28 - 30: „A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko
spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia. Lebo
ktorých predzvedel, tých aj predurčil za súpodobných obrazu svojho
Syna, aby on bol prvorodeným medzi mnohými bratmi. A ktorých predurčil,
tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých
ospravedlnil, tých aj oslávil.“ Čo je z tejto pasáže zjavné, je to, že
tí, ktorí sú účinne povolaní do nádeje spasenia, skutočne zotrvajú až
do konca a budú oslávení.
- Ján 10:26 - 30: „Ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich
oviec, ako som vám už povedal. Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám,
a nasledujú ma, a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto
ich nevytrhne z mojej ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od
všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca. Ja a Otec sme
jedno.“ (Pozri tiež Efezským 1:4 - 5.)
Existuje odpadnutie niektorých veriacich, ale ak pretrváva, ukazuje, že ich viera nebola skutočná a oni sa nenarodili z Boha.
1. Jána 2:19: „Z nás vyšli, ale neboli z nás, lebo keby boli bývali
z nás, boli by zostali s nami. Ale aby sa ukázali, že nie sú všetci z
nás.“ Podobne aj podobenstvo o štvorakej pôde podľa výkladu v Lukášovi
8:9 - 15 zobrazuje ľudí, ktorí „keď počujú, prijímajú slovo s radosťou,
ale tí nemajú koreňa, ktorí veria do času a včas pokušenia odpádajú.“
Skutočnosť, že takáto vec je možná, je práve ten dôvod, prečo musí
služba Slovom v každom lokálnom zbore obsahovať mnoho výstrah a
napomenutí členov zboru, aby zotrvali vo viere a neboli zapletení do
tých vecí, ktoré by ich prípadne mohli udusiť a viesť ku ich zatrateniu.
Boh nás ospravedlňuje z nášho prvého
pravdivého jednania spasiteľnou vierou, ale tým, že tak robí má vo
výhľade všetky nasledovné skutky viery v tejto prvotnej viere
obsiahnuté ako semeno.
To, čo sa tu snažíme urobiť, je držať sa učenia Rímskym 5:1. Tam sa
napríklad učí, že už sme pred Bohom ospravedlnení. Boh nečaká na koniec
nášho života, aby nás prehlásil za spravodlivých. V skutočnosti by sme
neboli schopní mať ani uistenie a ani slobodu žiť radikálne Kristove
požiadavky, pokiaľ by sme nemali istotu, že kvôli našej viere už teraz
stojíme pred Ním spravodliví.
Predsa však musíme pripustiť skutočnosť, že naše konečné spasenie je
podmienené následnou poslušnosťou, ktorá prichádza z viery. Spôsob,
akým tie dve pravdy idú dokopy, je ten, že sme ospravedlnení na základe
nášho prvého jednania viery, pretože Boh v tom vidí (ako je schopný
vidieť strom v žaludi) embryo života viery. To je dôvod, prečo tí,
ktorí nevedú život viery, s Jeho nevyhnutnou poslušnosťou jednoducho
nesú svedectvo, že ich prvý skutok viery nebol pravý.
Textový doklad pre toto je, že Rímskym 4:3 cituje Genesis 15:6 ako
bod, kedy bol Abrahám ospravedlnený pred Bohom. Toto je odkaz na čin
viery na začiatku Abrahámovho povolania. Rímskym 4:19 - 22 sa však
odkazuje na Abrahámovu skúsenosť o mnoho rokov neskôr (keď už mal 100
rokov, pozri Genesis 21:5,12) a hovorí, že kvôli viere v tejto
skúsenosti bol Abrahám pokladaný za spravodlivého. Inými slovami, zdá
sa, že viera, ktorá ospravedlnila Abraháma, nie je len jeho prvý akt
viery, ale viera, ktorá dala vyrásť skutkom poslušnosti prítomným
v jeho živote neskôr. (Na túto istú vec sa dá poukázať v Jakubovi 2:21
24, kde je odkaz na ešte neskorší skutok v Abrahámovom živote,
konkrétne, obetovanie jeho syna Izáka v Genesis 22.) Spôsob, akým
dávame dokopy tieto kritické vlákna Biblickej pravdy, je ten, že
tvrdíme, že sme v skutočnosti ospravedlnení na základe nášho prvého
aktu viery, ale nie bez vzťahu na všetky nasledovné akty viery, ktoré
dali vzniknúť poslušnosti, ktorú Boh vyžaduje.
Boh spôsobuje to, aby Jeho vyvolení zotrvali.
Nie sme nechaní sami na seba a naša istota je veľmi rozsiahle
zakorenená v suverénnej Božej láske v tom, že On vykoná to, k čomu nás
povolal.
- 1. Peter 1:5: „Ktorí ste mocou Božou strážení vierou cieľom spasenia, ktoré je hotové, aby bolo zjavené v poslednom čase.“
- Júda 24,25: „A tomu, ktorý vás môže zachovať tak, čo neklesnete,
a postaviť bezvadných pred tvárou svojej slávy v plesaní, jedinému
múdremu Bohu, nášmu Spasiteľovi, nech je skrze Ježiša Krista, nášho
Pána, sláva a veličenstvo, sila a vrchnostenská moc, ako pred všetkými
veky, tak pred všetkými veky, tak i teraz i na všetky veky. Ameň.“
- 1. Tesalonickým 5:23 - 24: „A on sám, Bôh pokoja, nech vás ráči
celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i
telo bezúhonne, keď prijde náš Pán Ježiš Kristus. Verný je ten, ktorý
vás volá, ktorý aj učiní.“
- Filipským 1:6: „A práve preto dôverujem, že ten, ktorý započal
vo vás dobré dielo, ho aj dokoná a zachová až do dňa Ježiša Krista.“
- 1. Korintským 1:8 - 9: „Ktorý [Ježiš Kristus] vás aj upevní a
zachová až do konca, bezúhonných v deň našeho Pána Ježiša Krista. Verný
je Bôh, skrze ktorého ste povolaní v obecenstvo jeho Syna Ježiša
Krista, našeho Pána.“
A preto máme byť horliví učiniť naše povolanie a vyvolenie istým.
- 2. Petra 1:10 - 11: „Preto sa, bratia, tým väčšmi snažte
robiť si pevným svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to budete robiť,
neklesnete nikdy. Lebo tak vám bude bohate poskytnutý vchod do večného
kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“
Zdroj: http://nkz.reformace.cz/?p=4&pp=topic&string=9&id=00000056
|
| Nadřazený |
|
