Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Křest Páně - proč vlastně? (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Úterý, 22. leden 2013 @ 15:10:43 CET
(O uživateli | Poslat zprávu) | Ahoj, Slávko, s tebou debatovať nepovažujem za stratu času, lebo viem, že si otvorený a chápavý, na rozdiel od niektorých iných...
Ja si tiež uvedomujem zložitosť problému vyjadrovať sa o Bohu, a pokladám to tiež podobne ako ty za dobový jav, ktorý zrejme súvisel s dozrievaním Cirkvi, pretože naozaj všetky pokusy ľudí definovať božské musia sa po čase ukázať fiaskom... Verím, že to si uvedonujú dnes všetci dogmatici aj na západe, ale aj na východe. KC dogmatizmu podľahla zrejme viac, ale verím, že úmysel všetkých bol zachraňovať určitú stálosť viery, aby sa donekonečna o všetkom nepochybovalo, aby čosi bolo stabilné, a mohli sa pohnúť dopredu. Takto nejako hovoria dnes dogmatici o vývoji dogiem. Dnes /"post festum"/ sme iste všetci múdrejší, ale musíme aj Cirkvi dopriať dozrievať len postupne.
POkiaľ ide o Denzingera, ja tu mám len ruské vydanie, ale to, čo ty píšeš, som tam nenašiel. Ohľadom tej spásy si treba uvedomiť, že ľudské slová sú vlastne vždy nedostatočné, a po čase, ked ich človek analyzuje zistí, že sa dajú spresniť, a ich význam ešte doplniť /aby to niekoho snáď nepomýlilo a pod./, či vyjadriť trochu inými slovami, než to bolo v minulosti /pretože aj naše slová niekedy časom menia význam, napr. slovo "obcovať" už nemáme v Kréde, lebo zaváňa čímsi iným.../. Chápeš?
V súvislosti s tými výrokmi katolíckych dogmat ťa chcem upozorniť, že ak by si tak prísne posudzoval aj výroky Písma, tak aj tam by si našiel mnohé, ktoré si na prvý pohľad protirečia, to ti iste nemusím dokazovať, čo sa dá tiež pochopiť na základe kontextu histórického... Iste chápeme tiež, že Písmo nemalo zámer formulovať veci prísne s vedeckou exaktnosťou, ale hovorilo skôr ľudovou rečou... Isteže dogmy sa patrí chápať doslovnejšie. Ale napr. pokiaľ ide o výrok ohľadom spásy, je jasné, že stredoveký výrok "spasení budú len katolíci, či podriadení pápežovi", myslím, že aj ty by si vedel tento výrok logicky prehĺbiť a doplniť, a pritom by v podstate neprotirečil predchádzajúcemu výroku /čo sa myslím, že presne tak aj stalo/. Veď predsa v morálke sa hovorí o dvojakej rovine: objektívnej, a subjektívnej. OBjektívna rovina znamená: nezávisle od okolností, kým subjektívna berie do úvahy okolnosti. Napr. "Nesmieť zabiť", ale človek zabil človeka - to je objektívum. Ale subjektívum /okolnosť/ je taká, že neúmyselne, že teda nevedel, že tam vybehne dieťa na ulicu...
A teraz aplikácia: Aj podľa Písma predsa Kristus tvrdí, že "kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený, kto nie, bude zatratený..." Ale napriek tomu sa mlčky predpokladá /a nielen u katolíkov, ale aj PC, a zrejme aj mnohých iných/, že sa to vzťahuje na také okolnosti človeka, že človeku bolo ohlasované evanjelium, a ten človek pochopil aj vo svedomí, že má uveriť a prijať Krista a krst, ale on vedome a dobrovoľne to odmietol... Toto je proste akoby "pozadie" na ktorom sa "číta" uvedená myšlienka. Chápeš? Ked teda KC tvrdí to, čo ty vravíš o spasení v KC, či o podriadení sa pápežovi, tiež to treba vidieť na takomto analogickom pozadí: ak totiž dotyčný človek chápe vo svedomí, že prijatie viery a krstom v KC, či podriadenie sa pápežovi /ako súčasť tejto viery/ je potrebné k spáse, mal by to urobiť. Ale aká je realita? Že ľudia nemajú ani toto pochopenie /narodili sa v inom..., majú inú výchovu a vedomosti o probléme/, ani svedomie, ktoré by im to vyčítalo. Preto mohol spokojne Vatikánsky koncil o spáse povedať to, čo povedal. Chápeš?
Napokon v minulosti, som presvedčeneý, že nielen KC, ale aj iné cirkvi používali značne odlišnú frazeológiu a terminológiu, určite viac doslovnú biblickú, a zrejme podobne zatracovali do pekiel všetkých nepokrstených. Veď pre mnohých bola toto často hlavná motivácia ísť do misií /aby tým pohančatá neprišli do pekla.../. No dnes to, myslím si, takto ohlasujú len niektoré extra- sekty... Jednoducho v kresťanskom svete /aj v pravoslávnom/ predsa len určitá skúsenosť dejín, života priniesla prehlbebie ich chápania aj výrokov Písma, ba aj výrokov predtým hlásaných ich pastiermi. To je podľa mňa prirodzené, a neoplatí sa o tom hádať...
Takže už sa vyjadrím len k tonuto: "Tím, že si papež dovolil svévolně změnit vyznání
víry celé církve, porušil jednotu. Takže kvůli filioque se KC stala
schizmatickou. Pokud bych měl mluvit o heretičnosti KC, pak bych mluvil
třeba o té papežské neomylnosti ex cathedra a ne o filioque."
Nie je to, Slávko, pravda. 1/Pápež svojvoľne nezmenil vyznanie viery. Urobili tak na západe kvôli arianizmu /a prostým ľuďom/, ktorý popieral božstvo Kristovo, Veľký vplyv na to mal hlavne Karol Veľký /chel mať v ríši poriadok vo viere ľudu.../, ktorému pápež sotva mohol odporovať, hoci si uvedomoval rekciu Východu, a tak sa to snaažili potom viac objasň ovať, ale sa to vžilo, a preto to ponechali... 2/Ani tým neporušil jednotu, pretože to "filioque" naozaj nebolo príčinou rozdelenia. Bolo možno len vonkajšou zádrapkou toho, kto sa rozdeliť chcel pre oveľa dôležitejšie veci ako "filioque". Veď 500 rokov to nikomu nevadilo, a zrazu... Chápeš. A teológovia aj vtedy si to vedeli vysvetliť, napokon aj to "filioqque" vlastne pochádzalo z dielne východných teológov... 3/Ani sa tým KC nestasla schizmatickou, lebo naozaj teologicky je to možno vysvetliť, že tu nie je rozpor a výroky v Písme naozaj nie sú jednoznačné, a dá sa z Písma potvrdiť aj takáto formulácia. Duch je naozaj aj Duch Otca , aj Duch Syna. Ostatné je naše filozofovanie podľa obmedzených ľudských predstáv a znalostí... 4/Pápežská neomylnosť sa naozaj dá vysvetliť aj podľa Písma: ako osobitný prípad neomylnosti Cirkvi. A Cirkev je predsa " neomylná z podstaty veci ako "telo Kristovo", teda sám Kristus prejavujúci sa vo svojej Cirkvi. Isteže, ak to nemyslíme nejako malicherene, ale pokiaľ ide o pravu viery ohlasoivanej Kristom a vzbudenej Duchom Svätým.
|
| Nadřazený |
|
