Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Jáchym.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 9, článků celkem: 16194, komentáře < 7 dní: 261, komentářů celkem: 397241, adminů: 60, uživatelů: 5077  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 181 návštěvník(ů)
a 4 uživatel(ů) online:

ivanp
rosmano
Akuzativ
gregorios777

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Selhání pøedstavitelù Jižních baptistù pøi ochranì obìtí sexuálního zneužívání
·Sbor Bratrské jednoty baptistù v Lovosicích vstoupil do likvidace
·Informace z jednání Výkonného výboru BJB dne 10. kvìtna 2022
·JAS 50 let: Adrian Snell, trièko a beatifikace Miloše Šolce
·Online pøenosy ze setkání všech JASákù k 50. výroèí pìveckého sboru JAS
·Prohlášení tajemníka Èeské evangelikální aliance k ruské agresi na Ukrajinì
·Jak se pøipravit na podzimní vlnu?
·Kam se podìly duchovní dary?
·Bratrská jednota baptistù se stala èlenem Èeské eavngelikální aliance
·Patriarcha Kirill v Západu vidí semeništì zla a sní o vizi velkého Ruska

více...

Počítadlo
Zaznamenali jsme
109061157
přístupů od 17. 10. 2001

Teologie: Zmluvy
Vloženo Čtvrtek, 22. prosinec 2011 @ 19:52:36 CET Vložil: Olda

Etika poslal chani

Asi najznámejšia zmluva v Biblii je Mojžišovský zákon = MZ. Lenže v Biblii je veľa zmlúv. Niektoré zmluvy, alebo nariadenia sú staršie ako Mojžišovská zmluva. Napríklad zmluva medzi Noemom a Bohom v 9. kapitole Genezis. V podstate je to podľa Biblie zmluva medzi Bohom a celým vtedy žijúcim ľudstvom.

Zaujímavý komentár je v Katol. Katech. 58odsek: „Zmluva uzavretá s Noemom platí dovtedy, kým trvá čas národov – teda až do všeobecného ohlasovania evanjelia. Sväté písmo tak vyjadruje, akú veľkú svätosť môžu dosiahnuť tí, čo žijú podľa zmluvy s Noemom v očakávaní Krista, ktorý zhromaždí v jedno rozptýlené Božie deti.“ Súčasťou tohto požehnania je aj nariadenie o krvi. Podobne sa vyjadril aj Luther, aj keď vychádzal z 15.kap Skutkov. „...so müssen wir nu lehren und treiben, daß kein Fürst, Herr, Bürger noch Baur, hinfurt Gänse, Rehe, Hirs, Schweinefleisch im Schwarzen esse... Und sonderlich müssen die Bürger und Baurn kein Rothwurst oder Blutwurst essen“ (Von den Conciliis und Kirchen, 1539). Čo znamená, že žiadne knieža a sedliak nebude jesť mäso s krvou a hlavne krvavničky. Pred MZ boli tiež rozdelené zvieratá na čisté a nečisté, bol zavedený sabat, obriezka, bol zavedený desiatok, sú tu spomínané obete. K všetkým týmto nariadeniam sa opätovne vyjadrujú novozákonní pisatelia. Pred MZ bola uzavretá aj zmluva s Abrahámom, ktorej dosah časovo aj teritoriálne ďaleko presahuje MZ. Je to jednostranná zmluva, čo znamená, že Najvyšší sa rozhodol oznámiť svoj zámer vernému mužovi a že bude mať v tejto zmluve čestné miesto. Ale úplne najprvšie je rozhodnutie z 1M3,15 – z tohto sa odvíjajú všetky zmluvy Biblie, nazývané niekedy protoevanjelium. Keď Pavol hovorí v 7. kap Rimanom, že sme oslobodení od zákona – 6.verš, tak má na mysli kompletný MZ, vrátane desatora, lebo v 7. verši pripomína desiate prikázanie. Podobne v 2Kor 3,11 sa píše o odstránení toho, čo je jasne pred tým opísané ako desatoro. Aj Ellen Gould Whiteová, L. Munilla C.E. Wheeling v knihe: „Nachádzanie vnútorného pokoja“ na strane 136, poznámka pod čiarou: „Žiaľ, Pavol nerozlišuje medzi týmito dvoma zákonmi ale hovorí len o „zákone“. Pavol nerozlišoval to čo tvorí jednoliaty celok.

Dávnejšie som čítal úvod k Svätému písmu, k novému zákonu, kde bolo o MZ napísané, že to bol ešte nedokonalý zákon, až príchodom Krista sme spoznali dokonalú novú zmluvu. MZ je zákon od Boha, Mojžiš je len sprostredkovateľ a ťažko si predstaviť, že Boh dá napísať nedokonalý zákon. Predstavme si, že sa stavia budova a postaví sa aj lešenie. Je nerozumné obdivovať krásu lešenia, uprednostňovať lešenie na úkor konečného cieľa, postavenie budovy. Lešenie je dokonalé, hodné chvály, a žiadne lepšie neexistuje, ale keď splní svoj účel nie je viac potrebné, v takom zmysle je zastarané – Ži7,11;18;19; 8,13. Úlohu MZ nám môže pomôcť pochopiť aj takéto znázornenie: Dieťa niečo pokazí. Správne by to malo napraviť dieťa, lebo len ono je vinník, otec nemá žiadny podiel na vine dieťaťa. Lenže nakoniec to musí napraviť aj tak otec, lebo nikto iný to nedokáže. Keď to otec napraví, veľmi bude záležať na tom ako sa bude správať dieťa, ale to už predbieham. MZ mal pomôcť židom uvedomiť si že sú v slepej uličke, s ktorej sa vlastnými silami nedostanú. MZ aj alegorickým spôsobom naznačoval riešenie, pomocou obetí, funkciou veľkňaza a kňazov. Všetky tieto veci poukazujú na skutočné riešenie a tým je Kristus. MZ je vychovávateľom ku Kristovi. Poznať MZ je užitočné z viacerých hľadísk, lepšie poznáme autora. Každý zákon má zmysel len ako celok. MZ je naviazaný aj na existenciu svätostánku/chrámu. Je účinný aj vďaka trestom. Keď porovnáme MZ a staroveké svetské zákoníky, dá sa povedať, že svet je veľmi citlivý na súkromný majetok, ale málo ho trápi nemravnosť. MZ nemravnosť trestal aj smrťou, ale zlodejov náhradou majetku väzenie bolo len vo svete, v MZ nie, len u skazených júdskych kráľov. MZ súvisí aj s územím zasľúbenej krajiny. Dedič, pokiaľ bol žena, sa mohol zosobášiť len s členom vlastného kmeňa, tak sa územná celistvosť kmeňov nemala meniť. Tiež nebolo možné skupovať pôdu a tak zväčšovať majetok, vďaka sabatnému systému malo dôjsť vždy k návratu k pôvodnému stavu, tak isto nikto sa nemal trvalo dostať do otroctva. Vojenský zákon oslobodzoval od vojenskej povinnosti toho, kto sa zasnúbil, postavil dom, vysadil vinicu, alebo sa bál; dnes nepredstaviteľné. MZ má aj všeobecne platné prvky, napr oko za oko, duša za dušu. Možno povedať, že tento zákon platí univerzálne, ale od smrti Krista – v zástupnom význame. Ak som kresťan, tak sa nemôžem pomstiť, vykonať trest, na niekom za koho dal dušu Kristus. Medzi starozákonné prvky patrí aj rozdelenie ľudí na národ a kňazov. Nový zákon píše o organizačnej štruktúre, ale nepíše o triede kňazov v špeciálnych oblečeniach s kadidlami, MZ áno. MZ je aj milosrdný, zohľadňuje tvrdosť aj slabosť srdca. Napríklad zákony o rozvode, o mnohoženstve sú napísané, pretože sa dopredu počítalo so slabosťou ľudí. V 5M 21,11 sa píše o zajatých cudzinkách krásnej postavy, ktoré si mohli hebreji vziať za ženy. Mal Boh radšej pekné ženy ako ostatné? Určite nie, pre slabosť mužov bol tento zákon napísaný. Posledná kniha Biblie je napísaná v hebrejských symboloch, jej porozumenie je podmienené poznaním MZ. MZ dáva menší priestor na postoj k hriechu, ale nová zmluva považuje pohnútky a postoj k hriechu za dôležitejšie ako veľkosť samotného hriechu. Môže sa stať, že vrah a alkoholik môže byť pre Boha zaujímavejší ako človek, ktorý celý život výrazne neprestúpil žiadny zákon, ale nikdy sa nedal formovať Bohom, ani ho nezaujíma, že za neho zomrel Ježiš. (jedli pili, ženili sa a nevšimli si...) Prirovnanie: Rozumný otec rád zapája svoje malé deti do roboty, nie preto že očakáva, že mu nejako významne pomôžu, ale preto, že chce ich učiť zodpovednosti a k spolupráci. Otec ich nehodnotí podľa ich vykonaných skutkov a podľa ich schopností, či všetko vykonali podľa nariadenia. Hodnotí ich podľa ich snahy, podľa prejavenej obetavosti a úprimnej túžby konať jeho vôľu. Tak sa zákon dostáva z kamenných dosiek do srdca – Jer 31,31-33. Kresťan nemôže byť zachránený na základe skutkov, ktorými sa snaží dodržiavať desatoro, ale na základe skutkov, s ktorých vidieť, že si váži výkupnú obeť. To znamená, že keby kresťan niekomu ukradol peniaze, nebol by odsúdený preto lebo nedodržal "desatoro", ale mohol by byt' odsúdený preto, lebo svojim životom neprejavil vieru v toho, kto za nás zomrel a komu by sme sa mali páčiť. Dnes sa pokazené medziľudské vzťahy nahradzujú nariadeniami predpismi a zákonmi, ale kresťania by mali ísť opačnou cestou. Ježiš Kristus sa narodil v zmluvnom národe a žil celý pozemský život pod MZ, nie len pod desiatymi prikázaniami. Stal sa zakladateľom kresťanstva, ale sám kresťanom nikdy nebol. Z toho môžu vyplývať niektoré nezrovnalosti. Keď sa Ježiša pýtali čo je najdôležitejšie, nepovedal, že stačí žiť podľa desatora, ale pripomínal kráľovský zákon Jak2,8(milovať blížneho a Boha...). Len v prípade bohatého židovského mládenca citoval desatoro, zrejme kvôli zdôrazneniu kontrastu, medzi tým čo robí mládenec a mal by robiť, ale nie preto, žeby mal mládenec problémy s desatorom. Mládenec mal problémy s obetavou láskou, čo je jadrom kresťanskej viery. Mat 5,17 – Neprišiel som Zákon a prorokov zničiť, ale naplniť. Ježiš ako jediný dokonale žil podľa MZ – naplnil ho; tým dokázal, že je použiteľný ako obeť za ľudí. Ježiš je ústrednou postavou, o ktorej prorokovali všetci pisatelia Biblie. Keď bol Ježiš Kristus vzkriesený, povedal: „toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko napísané o mne v Mojžišovskom zákone, v Prorokoch a Žalmoch“ - Luk. 24,44. Všetko sa splnilo – naplnilo. Zákon bol vychovávateľom ku Kristovi. Funkcia lešenia sa naplnila a lešenie sa stalo zastaralým, nepotrebným. Pavol citoval z MZ; napr. – nedáš náhubok dobytku. Určite nemal na mysli pôvodné uplatnenie, teda literu, ale ducha myšlienky. Alebo – cti otca a matku svoju. Je to všeobecná pravda, ktorá nikdy nemôže stratiť zmysel. Ale Pavol určite nemal na mysli uplatnenie prikázania v kontexte MZ, napríklad ukameňovanie nenapraviteľných detí.

V Biblii je ešte veľa zákonov a zmlúv. Ja sa teším na splnenie Oz 2,18(20) Pred naším domom sa každý rok hrali poľné zajace, tento rok zmizli.


"Zmluvy" | Přihlásit/Vytvořit účet | 3 komentáře | Search Discussion
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

Re: Zmluvy (Skóre: 1)
Vložil: poutnick v Pátek, 23. prosinec 2011 @ 10:26:13 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Co se týče těch polních zajíců a jiné podobné zvěře tak nedávno jsem slyšel zajímavé vyjádření jednoho myslivce. K tomu proč podle něho výrazně ubývají některé druhy zatímco jiné přibývají. Podle něj je to tím že leta nehubíme predátory všeho druhu a že je intenzivně chráníme. Zejména lišky, kuny a dravé ptáky. Odnášejí to především ptáci kteří hnízdí na zemi, jako jsou třeba koroptve nebo bažanti mimo chráněné bažantnice. Okolo rybníků prý vídá spoustu dravých motáků ale žádnou čejku. Zajíc patří  k základní kořisti lišek. Dřív bylo pro myslivce tou největší hanbou když měl v revíru na sněhu liščí stopy. Proto se lišky raději držely u lidí a lovily drůbež. To už dneska moc nedělají, když mohou nerušeně žít v lese a na poli.




Re: Zmluvy (Skóre: 1)
Vložil: Krispus (ryba@iol.cz) v Pátek, 23. prosinec 2011 @ 14:50:43 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Zajaci zmizli od vašich oken , protože letos bude zřejmě mírná zima. Asi bydlíte někde v lese . Na sídlišti by se asi zající neproháněly . Naše kočka je letos méně tučná než jiné roky. Ptáci ještě nevzaly útokem aronii na zahradě.....taky dobře 



Re: Zmluvy (Skóre: 1)
Vložil: chani (chani.somr@email.cz) v Pondělí, 09. duben 2012 @ 17:11:33 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Sk 15,19-20: „Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi.“ Aj keď to na prvý pohľad nevyzerá, zoznam týchto štyroch požiadavok nie je náhodný. Napríklad tam nie je napísané, že kresťania sa majú zdržiavať krádeže a vraždy. Je to pochopiteľné, pretože na tieto hriechy boli vždy vnímavé všetky spoločenské zriadenia a nebol by to špecifický odkaz kresťanov zo židov pre kresťanov z pohanov. Na druhej strane tam nie sú napísané ani ďalšie typické „židovské bremená“ -1) ako je napr. dodržiavanie rozličných sviatkov a dní, nejedenie určitých jedál. Z toho vyplýva že to, čo pre kresťanov ostalo ako typicky „židovské“ je len zdržiavať sa obetované modlám, smilstva a krvi. Nič viac. Keby to mal byť aj sabat, tak toto je ideálne miesto, kde by to muselo byť napísané. S tým súhlasia aj komentáre v katolíckych prekladoch-2), len nesúhlasím s tým že ide o dočasné obmedzenie, veď dočasne sa raní kresťania museli obmedzovať skoro s celým Mojžišovským zákonom, nie len z týmito nevyhnutnými(28verš) štyrmi požiadavkami. Moj. zákon nebol modlárstvo, ale bol daný od Boha a má priaznivý vplyv na kvalitu života-3). Keď sa chcel kresťan s voľnosťou pohybovať v židovskom prostredí, tak sa dal obrezať. Napr kresťan Pavol obrezal kresťana Timotea Sk16,3. Timotej neprotestoval, kvôli tomu, že to nebolo zaradené medzi nevyhnutné požiadavky. To znamená, že nevyhnutnosť tu má zásadný, časovo neobmedzený význam. Pilát, neobrezanec nemal záujem o judaizmus a aj keď bol autorita, musel sa podriadiť, vyjsť z paláca za židmi, aby sa s nimi mohol rozprávať Ján18,28. To tiež dokumentuje, aké bolo dôležité pre kresťanov držať sa Moj. zákona, nie len v nevyhnutných veciach. Je tiež prirodzené, že pre kresťanov bolo nutné dodržiavať sabat, keď sa pohybovali v oblastiach kde bolo veľa židov. A kto dnes býva v Izraeli, musí stále rešpektovať sabat, inak v niektorých oblastiach hrozí zahádzanie kameňmi. Tiež Sk18,18 hovoria o nejakom sľube, ktorý vyplýval z Moj. zákona, kresťan Pavol tento sľub bral vážne, nepovedal, že to už nie je nevyhnutná vec a ako kresťan nie je pod zákonom. Ale na druhej strane si myslím, že keby kresťania dodržiavali aj deň zmierenia, tak by tým dali najavo, že neveria vo výkupnú obeť (Lv16). Výnos z 15. kapitoly Skutkov má univerzálnu časovú platnosť pre kresťanov a je neobmedzene nevyhnutný. Aj z niektorých historických správ to vyplýva, z obdobia, kedy už nemalo zmysel brať ohľad na židov Tertullian, Eusébius. Keď som sa pýtal jedného pána farára, prečo katolíci môžu jesť krv, keď v KK58 sa píše, že zmluva s Noemom platí dodnes, tak mi povedal, že zmluva síce platí, ale obsah zmluvy už nie. Teológov také vysvetlenie môže uspokojovať, ale mňa určite nie. Biblia hovorí o všetkých dobách ako o dobách, keď sa nemala a nemá jesť krv. Pri stvorení prvých ľudí, sa píše o jedení len rastlinnej potravy. Po potope sa píše o jedení mäsa ale bez krvi G9,4;12 . V 15. kap. Skutkov sa znovu píše, že kresťania nemajú jesť krv. A proroci do budúcnosti opäť píšu, napr Iz11,6n... Jedinou výnimkou, že sa môže jesť krv je príkaz (paradoxne) z Mojžišovského zákona, kde sa píše, že židia mohli cudzincom predať nevykrvácané zvieratá 5M14,21. Každý sa riadil podľa svojho svedomia, boží služobníci, vtedy židia, si ho mali školiť podľa zákona a príležitostných cudzincov to nezaujímalo, Jahve to rešpektuje. Keď Pavol napísal v Kol2,6 že všetko môžeme jesť, tak mal na mysli všetky potraviny a nie krv. Veď Pavol bol tiež na sneme v Jeruzaleme-15. kap. Skutkov. Je to to isté, ako keď Noemovi bolo povedané, aby zo všetkých zvierat zobral po jednom páre. A potom mu bolo povedané aby z čistých zvierat zobral sedem párov. Pán Krivelov v tom videl rozpor, ja nie. Alebo Sofonijáš povedal v S1,18, že budú vyhladení všetci obyvatelia zeme. Ale v S2,3 už píše, že pokorní zeme nie. Je to rozpor? Takých „rozporov“ v Biblii je viac a stávajú sa živnou pôdou zbytočných teologických debát.

1)typicky „židovské bremená“ si židia dokázali udržať aj izolovane od sveta, napr za čias Antiocha Epifanesa, (170pnl) sa podarilo z Galiley utiecť asi siedmim rodinám židov do Indie, Ich potomkovia dávno zabudli na hebrejčinu, stratili svoje knihy, ale dodnes majú obriezku a sabat, ale tiež prijali kastovný systém.
2)Kat preklad, Lazík 1970; komentár k Sk15,19: „Židom bolo zakázané užívať krv zvierat , jesť mäso z takých zvierat, z ktorých vôbec alebo čiastočne nevytiekla krv (také mäso pokladali za rovnaké s mäsom zadusených zadlávených zvierat). Keď teda sv. Jakub žiada od obrátených pohanov, aby hľadeli na obradné zvyky Židov, tým navrhuje istú kompromisnú dohodu, aby sa aspoň v niečom vyhovelo krajným požiadavkám prepiatych horlivcov za Zákon Mojžišov. Ináč smilstvo je zakázané aj prirodzeným zákonom Božím. Zdôrazňuje sa to asi preto, lebo väčšina pohanov nepokladala smilstvo za ťažký priestupok proti mravnosti. Ostatné tri veci (mäso z obetovaných zvierat u modlárov, zaduseniny a krv) by boli kresťanovi ľahostajné veci. Sv Jakub predsa žiada, aby to zachovávali aj kresťania Sýrie, Cilície a Fenície, žeby sa Židia nemohli odvolávať na tieto veci ako na zámienku, pre ktorú nechcú vstúpiť do Cirkvi. Zákaz je vyslovený v Gn 9,4; Ex 34,35; Lv 3,17; 5,2; 17,10-16. Keď časom prestali príčiny, najmä uvedené ohľady na Židov, prestala aj záväznosť Jakubových predpisov, okrem smilstva, ktorého zákon nemohli zrušiť.“ (V novších prekladoch, smilstvo na tomto mieste, katolícky teológovia považujú za špecifický prípad neplatného príbuzenského manželstva.)
3)Zákon môže na prvý pohľad vyzerať ako obťažujúce bremeno, v skutočnosti má ďalekosiahly praktický význam. Štatistiky úmrtnosti z minulých storočí ukazujú, že židia žili aspoň o 10 rokov dlhšie ako iné národy, v ktorých žili. Židovské manželstvá boli stabilnejšie. Podľa franfurktskej ročenky z roku 1855 sa židia vtedy v priemere dožívali 48 rokov a 9 mesiacov. Nežidia 36 rokov a 11 mesiacov. Vo východnej Európe bol rozdiel ešte markantnejší. V európskom Rusku bola ročná židovská úmrtnosť dokonca ešte nižšia ako u zámožnej protestantskej menšiny a dvakrát nižšia ako u pravoslávnej väčšiny, Dejiny židovského národa, Paul Johnson, str343.



Stránka vygenerována za: 0.19 sekundy