Prakticky pred mesiacom, presne 8.decembra, bol tu na GS uverejnený článok s názvom "Prečo svätia kresťania nedeľu a nie sobotu?" s pomerne rozsiahlou diskusiou. Z článku aj diskusie pre rozumného a chápajúceho človeka jasne vyplýva, že názor adventistov siedmeho dňa /prípadne aj iných im názorove príbuzných smerov.../ o tom, že Cirkev svojvoľne a proti Bohu zamenila je nesprávny. Práve naopak: ich názor, že treba svätiť sobotu je celkovým nepochopením vzťahu Nového a Starého zákona, nepochopením toho, čo je podstatné, hlavné, cieľové na jednej strane a prípravné, predobrazné, provizórne, prechodné na druhej strane...
.
Nepochopili, že celé obdobie Starého zákona bola príprava na príchod Ježiša Krista. Súčasťou toho bol aj celý zákon, aj s prikázaniami a nariadeniami, ktorých cieľom bolo jednak poznanie toho, čo je hriech, výchova ľudí na príchod Krista, zložitá symbolika obradov, ceremňonií, rituálov predobrazujúcich to, čo sa malo v Kristovi naplniť.... Súčasťou toho bola - v istom zmysle - aj starozákonná sobota, ktorá bola zdôvodnená myšlienkou "odpočinku Božieho " po šiestich dňoch stvorenia sveta.

Prví kresťania ešte v apoštolskej dobe však začali na celý tento problém hľadieť vo svetle novozákonných udalostí spojených s Kristom. Oni veľmi dobre pochopili, že pre kresťanov hlavnou udalosťou dejín spásy je teraz už nie stvorenie sveta, ale "nové stvorenie", ktoré sa uskutočnilo Kristoým vykupiteľským dielom. A podľa Pavla apoštola "každý, kto je v Kristovi, je nové stvorenie".  Preto sa začali pravidelne stretávať pri Eucharistii nie v sobotu, ale v nedeľu, t.j. v ten deň, keď Kristus stal z mŕtvych  a zároveň zoslal aj Ducha Svätého.

To sú práve udalosti, ktoré považovali kresťania za vyvrcholenie celého vykupiteľského diela Kristovho na zemi. A to sa stalo práve v prvý deň v týždni, t.j. v nedeľu."Ladí" s tým aj skutočnosť, že v prvý deň stvorenia Boh stvoril svetlo, a Kristus práve vyhlásil o sebe, že On je "svetlo sveta"...

Bolo obdobie, ktoré možno považovať za prechodné, kým sa toto celkom uvedomilo a pochopilo, a dovtedy, najmä prví kresťania ako súčasť židovského národa, ktorý svätil sobotu, svätili sobotu tiež /popri tom, že slávili svoju Eucharistiu v nedeľu.../. Aj Kristus predsa, ktorý pôsobil v židovskom prostredí podľa zákona, ktorý "prišiel zručiť, ale naplniť ", sa podriadil zákonu soboty ako súčasť tohto /Starého/ zákona. No Kristus však zákon tento /Starý/ zákon/ svojou smrťou a zmŕtvychvstaním aj naozaj dovŕšil a naplnil, dokonal /"Dokonané je"/, plus ešte potvrdil a posvätil zoslaním Ducha Svätého...

V tomto prechodnom období u mnohých nebolo jasno. Svedčia o tom aj narážky v listoch Pavlových o tom, že ľudia sa hádajú o sobote. Pavol však však píše vo svojich listoch: "Nech vás nik nesúdi pre ...soboty...Oni sú len tieňom. Kristus je skutočnosťou"...  Pokiaľ kresťania - najmä pri apoštoláte - ohlasovali evanjelium po židovských synagógach, a bolo medzi nimi teda hodne Židov, snažili sa zachovávať sobotu /už len kvôli nim.../, no svoju Eucharistiu stále slávili v nedeľu...

No postupne, ako Židia začali prenasledovať kresťanov a vylučovať ich zo synagógy /už za čias apoštolov.../, a postupne ako do Cirkvi vstupovalo viac pohanov, prechádzali kresťania plynule na svätenie nedele. Tento proces však prebiehal veľmi postupne. Niektorým bolo veľmi skoro jasné, že tak ako sobota bola pre Izrael sviatočným dňom Starého zákona, sviatočným dňom pre Kristovu Cirkev /pokračujúci, "nový Izrael", založený na novýh 12-tich "patriarchoch" - apoštoloch.../ v Novom Kristovom zákone je nedeľa. A to preto, lebo je to deň Pánovho zmŕtvychvstania a zoslania Ducha Svätého, deň nového "Svetla sveta", ktorým je Kristus, v ktorom tí, čo v neho uveria, sú "novým stvorením"...

Ozvenou toho sú niektoré spisy apoštolských otcov a apologétov 2. storočia /napr. Justína a i./, ktorí to potvrdtzujú. No bola menšia skupina kresťanov ešte v 4. storočí, ktorí v tom nemali jasno a slávili aj sobotu, aj nedeľu. Na základe /v tomto zmysle/ posúdenia celkového problému uznávanými cirkevnými otcami, sa Cirkev v dobe  slobody /po Konštantínovi/ definitívne rozhodla, aby kresťania boli záviazaní povinnosťou svätili iba nedeľu. Podstata duchovného obsahu starozákonnej soboty však, samozrejme, zostáva v platnosti...

To je asi stručné vyjadrenie problému. Podrobnejšie viď článok z 8.12.2008 ""Prečo svätia kresťania nedeľu a nie sobotu?"