poslal Nepřihlášený List Prof. ThDr. Júliusa Fila, generálneho biskupa Evanjelickej cirkve augsburského vyznania na Slovensku pre šéfredaktora denníka SME Martina M. Šimečku. Vyjadrenie k článku v SME zo 7. júna 2005 strana 4 „Biskupa Fila ŠtB inštruovala pred každou cestou“ a žiadosť o uverejnenie opravy.
Vážený pán šéfredaktor,
Vo Vašom článku na strane 4 k mojej osobe v dnešnom vydaní ste uviedli viaceré nepravdy. Týmto Vás v zmysle Zákona č. 81/1966Zb v znení neskorších noviel a úprav (Tlačový zákon) v zákonnej lehote do 8 dní žiadam, aby ste informácie uviedli na správnu mieru.
1. Tvrdíte, že som dal vlastnoručný podpis pod „vlastnoručne napísaný súhlas so spoluprácou“. Vaše tvrdenie je lžou. V spise sa nachádzajú dva vlastnoručné stanoviská, ktoré sú označené ako „prehlásenie“. V nich sa nikde nehovorí o spolupráci so štátnou bezpečnosťou, ale je to prehlásenie o mlčanlivosti, ktorú štb vyžadovala pri každom styku s nimi a prehlásenie o tom, že, ak by som sa dozvedel o porušení trestného zákona a ohrození republiky, tak to oznámim bezpečnosti. Takáto povinnosť platila a platí aj dnes pre občanov aj bez prehlásenia ako zákonná povinnosť.
2. V svojom článku hovoríte, že som podpísal spoluprácu v budove Krajskej správy ZNB v Bratislave 28 júna 1976. Táto skutočnosť nie je v zväzku doložená zápisnicou, ktorá by bola podpísaná aj mojou osobou a mala údajne svoju vtedy užívanú štandartnú formu.
3. Tvrdíte nesprávne, že zväzok nie je kompletný. Všetky strany zväzku sú číslované a na prednej časti je uvedený zoznam komponentov, ktorý nasvedčuje, že bol postupne vytváraný a je kompletný.
4. Hovoríte, že som k narodeninám dostával peniaze. V zväzku je na rozdiel od Vášho nepravdivého tvrdenia uvedené na štyroch rôznych listoch, že pracovníci štb podali návrh a schválili vecný, alebo finančný dar pri narodeninách a meninách. Všetky prípady spomínate v svojom článku a uvádzate presne aj schválenú výšku. Ja som však nikdy žiadnu odmenu nedostal. Názov Vášho článku „K narodeninám dostával peniaze“ je nepravdivý. Nepravdivá je aj veta „Tak to pokračovalo aj ďalšie roky.“ Žiadne ďalšie príklady o schvaľovaní odmien spis neobsahuje.
5. V článku tvrdíte, že k spisu patrilo 118 a neskôr 277 listov údajných vlastnoručných správ, ktorých autorom som podľa Vás ja. Toto tvrdenie je tiež Vašou interpretáciou, pretože spis hovorí o tom, že pracovník polície protokolárne odovzdal „vlastnoručné správy“ bez udania mena autora správ. Autori mohli byť rôzni.
6. V svojom článku tvrdíte, že som sa podpisoval krycím menom Julo. Ja sa volám Július, a podpisujem sa Julo, lebo mi toto meno bolo dané pri krste.
7. V svojom článku škandalizujete v súvise s mojou osobou skutočnosť, že v policajnom štáte, v ktorom sme vtedy žili, ma pred mojimi služobnými cestami štb inštruovala. Akoby ste pritom zabúdali na to, že vycestovacie doložky a pasy vydávala štb a inštruktáže boli bežnou formálnou praxou pri služobných cestách do kapitalistického zahraničia v rôznych rezortoch, možno najmä pri politicky nespoľahlivých ľuďoch, akým bol z pohľadu vtedajších mocipánov určite farár.
8. V svojom článku tvrdíte, že pracovníci štb sú s mojimi správami, spokojní a predsa uvádzate príklady o nespokojnosti s mojou osobou a ochotou podvoľovať sa policajnej kontrole. Takýchto príkladov o mojom odpore je v hláseniach pracovníkov štb v spise oveľa viac. Hovoria napr. o tom, že štb sledovalo so znepokojením moju prácu s mládežou, že zamlčujem styky... Aj tu sa snažíte vytvárať iný obraz o realite, zo svojho pohľadu.
9. Nevyjadrujete sa korektne ani o mojej ochote podať Vám, resp. Vašej redaktorke Monike Žemlovej svoj pohľad na zväzok, ktorý som si medzičasom vyžiadal aj ja od ÚPN. Na moje pozvanie, aby sme sa stretli v utorok budúci týždeň o 16. hodine p. Žemlová mojej tlačovej referentke povedala včera po obede, že sa jej ešte ozvete. Ak by bola povedala, že mieni uverejniť svoj článok už dnes, tlačová referentka mala pripravené moje písomné stanovisko pre Vás. Šlo Vám teda naozaj o moje stanovisko?
V zmysle zákona Vás týmto žiadam, aby ste do ôsmich dní uverejnili opravu nesprávnych informácií, ktoré ste na moju osobu podali v svojom článku.
Chcem Vám na záver povedať, že zväzok, ktorý som od ÚPN dostal ma potešil. Potvrdil moje predchádzajúce stanovisko, ktoré ste zverejnili, že som nikdy nedal svoj súhlas so spoluprácou a už vôbec nie ako agent štb. Moje evidovanie v tejto kategórii pokladám a zverejnenie cestou ÚPN za protiprávne. Vynucované kontakty zo strany štb som vždy pokladal za policajnú kontrolu, ktorá vtedy pre cirkev a mnohých z jej pracovníkov kruto platila.
Chcem Vás tiež upozorniť na to, že v spise je viacero policajných správ o tom, že viacerí z mojich kolegov, kňazov, spolupracovníkov fakulty sa vyjadrovali pracovníkom štb o mojej osobe. Som vďačný a hrdý, že som sa mohol presvedčiť aj cestou zväzku, že títo moji bratia hovorili o mne pravdivo a s úctou. Ak ste študovali môj spis, tak ste sa mohli presvedčiť aj o tom, že v správach operačných dôstojníkov o mne sa nespomínajú prípady, kedy by som bol podával správy na niekoho, alebo na organizácie doma, či v zahraničí. Ak by som bol svojou činnosťou prispel k „odhaleniu“ niečoho, čo by bolo pre štb zaujímavé, určite by to boli operatívni dôstojníci štb v svojich správach o mne spomenuli, a tak sa pochválili pred svojimi nadriadenými, pre ktorých tieto zachované správy písali. Škoda, že ste si tieto veci nevšimli alebo ste to chceli úmyselne zamlčať?
Týmto Vám chcem zároveň oznámiť, že si vyhradzujem právo na ďalšie právne kroky v zmysle právneho poriadku SR.
Július Filo
Na vedomie:
- Monika Žemľová, redaktorka
- Ing. Ján Holčík CSc. Generálny dozorca ECAV na Slovensku
- JUDr. Štefan Hríb, generálny právny zástupca ECAV na Slovensku
- Karel Ilja Dvořák, šéfredaktor Tranoscia a podpredseda Syndikátu novinárov
Zdroj: http://www.ecav.sk
