poslal Nepřihlášený V súvise s činnosťou Ústavu pamäti národa dochádza v súčasnosti k zverejňovaniu zväzkov bývalej štátnej bezpečnosti. Toto zverejnenie je v rozpore s právnou zásadou „prezumpcie neviny“. Ohrozuje dobré meno mnohých občanov. Verejnosť zverejnené mená paušálne považuje za udavačov, ktorí majú podiel viny na utrpení ľudí prenasledovaných bývalým režimom. Občania, ktorí sú v zoznamoch bez konkrétnej viny sa nebudú môcť verejne očistiť. Týmto krokom sa preto brzdí sľubný vývoj našej spoločnosti smerom k dôvere a pokoju. K tomuto tvrdeniu nás vedú viaceré dôvody.
Nezabúdajme na metódy totalitného štátu a formy policajnej kontroly občanov
Z pamäti nášho národa by nemala vymiznúť skutočnosť, že sme do roku 1989 žili v totalitnom štáte s temer neobmedzenou policajnou mocou. Bolo právom policajných orgánov predvolať na predbežný pohovor kohokoľvek aj bez podozrenia z konania nekalej činnosti. Odmietnutie takéhoto pohovoru mohlo byť posudzované ako trestný čin. Z pamäti národa by nemalo vymiznúť, že sa v sledovanom čase rozvíjal policajný aparát, ktorý svoju činnosť zameral najmä na tých, ktorí nesúhlasili s oficiálnou ideológiou a týchto staval pod rôznu formu policajnej kontroly a nátlaku. Rovnako nesmieme zabudnúť na to, že rozhodnutie o vpísaní do teraz publikovaných hárkov a zaradenie do kategórií tzv. spolupráce bolo výlučne rozhodnutím pracovníkov bývalej št. bezpečnosti. Dnes je už známe, že k tomu nebol vždy potrebný súhlas dotknutej osoby a ak sa tvrdí, že bol písomne udelený, nedá sa spoľahlivo preveriť jeho hodnovernosť. Nemali by sme zabudnúť na to, akých spôsobov bol tento nástroj útlaku širokých más nepohodlných občanov schopný. Preto sa divíme, že sa zoznamy tejto organizácie pokladajú za hodnoverné a sú zverejnené.
Mnohí občania a možno najmä predstavitelia cirkví, ktorí chceli ostať verní svojmu presvedčeniu, a vykonávať verejne duchovnú činnosť, sa stávali rôznym spôsobom predmetom administratívnej a policajnej kontroly. Cirkev nemala slobodu prijímať bez súhlasu štátu študentov na teologické fakulty, mohla len s predbežným písomným súhlasom orgánov štátnej moci ustanovovať svojich duchovných, zahraničné kontakty, stavebné úlohy a aktivity nad rámec bežných aktivít v cirkevných zboroch a farnostiach museli byť odsúhlasené a boli prísne sledované.
Tí, čo vtedy trpeli tajným vydieraním a nátlakom, majú byť teraz znova postihnutí verejnou hanbou. Z pamäti národa nesmie vymiznúť, že ideologicky nepohodlná časť spoločnosti žila pod policajnou a prísnou administratívnou kontrolou štátu. Alternatívou k tomu bolo vzdať sa verejnej činnosti. Dnes nie je možné znovu zrekonštruovať za akých podmienok sa museli dotknuté osoby rozhodovať. V pamäti národa musia ostať bratia a sestry, ktorí znášali martýrium útlaku, ale aj tí, ktorí v ťažkých podmienkach podľa najlepšieho vedomia a svedomia verejne slúžili v cirkvách. Mnohí mladší ľudia nepoznajú túto realitu a bez tejto pamäti vnímajú aj zverejnené zväzky. Preto sa domnievame, že ich zverejnenie odporuje 8. Božiemu prikázaniu „Nevypovieš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“, ktorého pozitívnou interpretáciou je ochrana cti blížneho.
Verejné otváranie starých rán nevedie k vyššej spravodlivosti
Zverejnenie týchto zväzkov otvára príležitosť k politickému zneužitiu, a ku konaniu, ktoré sa nedeje v rámci zákonov SR. V súčasnosti nejestvuje zákonný podklad pre požadovanie lustrácie v súvise s verejným pôsobením. V pamäti nášho národa musí ostať aj to, že Zákon č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky, tzv. „Lustračný zákon“, stratil platnosť dňa 31.12.1996. Podľa tohto zákona museli zákonom stanovené skupiny pracovníkov predložiť doklad o tom, že s bývalou štátnou bezpečnosťou nespolupracovali. Iba na základe takého osvedčenia mohli pôsobiť vo svojich funkciách. Tento zákon sa však ani v čase svojej platnosti nevzťahoval na osoby pôsobiace v cirkvách. Vtedajší zákonodarca tak rozhodol pre známu skutočnosť, že za socializmu boli predstavitelia cirkvi prioritným predmetom kontroly a útlaku.
Meradlom spravodlivosti a viny je úmysel a čin
Zásadou kresťanskej etiky, ku ktorej sa hlási veľká časť slovenskej spoločnosti, je posudzovanie kvality javov podľa ovocia. Predmetom posudzovania morálnej a právnej kvality je úmysel a výsledok, teda ovocie hodnotené podľa spoločných zásad spravodlivosti. Nie je žalovateľné a morálne problematické, že sa niekto s niekým stretol, alebo stretal. Kresťania majú v svojom živote zásadnú úlohu premosťovať protiklady a spoločenské bariéry. Aj v tomto súvise platí, že treba skúmať obsah, teda či sa niekto prehrešil proti niekomu, poškodil záujmy spoločnosti a cirkvi. V takomto prípade, ak sa niekto osobne, alebo niektoré spoločenstvo, cíti činnosťou iného občana súvisiaceho so spoluprácou s bývalou štátnou bezpečnosťou poškodený, pokladáme za správne, aby podal návrh na cirkevný, alebo štátny súd, aby vec viny bola posúdená podľa vykonaných skutkov v zmysle zákona.
Pokánie čiňme a verme v evanjelium (Mk 1,15)
Z pamäti národa by nemalo vymiznúť ani to, že naše cirkvi hneď v prvých rokoch po zmene spoločenských pomerov prešli procesom vnútornej očisty. Duchovní predstavitelia cirkví vyzvali kňazov k osobným rozhovorom, v ktorých sa riešila otázka osobnej viny za spoluprácu s orgánmi Štátnej bezpečnosti. Aj teraz, po 16 rokoch, keď sa táto téma znovu otvára, chceme vyznať s ľútosťou, že niektorí z nás neboli v konfrontácii s totalitným systémom dosť odvážni a ospravedlňujeme sa všetkým, ktorí z tohto dôvodu boli z nás sklamaní. Prosíme o odpustenie ak duchovní našich cirkví priamo alebo nepriamo spoluprácou s ŠtB komukoľvek ublížili. Aj dnes je stále čas na osobné rozhovory, vyznanie viny a odpustenie. Týka sa to všetkých, nie iba členov cirkví. V inom prípade, by dochádzalo k ďalšiemu odcudzeniu a nepriateľstvám.
Z hore uvedených dôvodov sa obraciame na slovenskú verejnosť, aby podporila náš návrh, ktorý zároveň predkladáme, aby Národná rada SR zákonným opatrením stiahla zväzky bývalej Št. bezpečnosti z verejných médií a nechala ich prístupné iba osobám, ktorých sa týkajú.
Pozývame Vás, bratov a sestry, vážení spoluobčania, aby sme v čerstvej pamäti nášho národa zachovali plný obraz o vtedajšej realite. Je to potrebné aj u tých, čo mali to šťastie, že svoj aktívny život začali po roku 1989, v slobodných časoch. Zachovajme si ochotu k uplatneniu zákonnosti, k odpusteniu a zmiereniu. Zamedzme polarizácii, zneužívaniu neoverených informácií.
Využime čas slobody, ktorý nám dal Boh, na spoluprácu a všestranný duchovný i sociálny rozvoj našej krajiny.
Evanjelická cirkev a.v. na Slovensku
Pravoslávna cirkev na Slovensku
Evanjelická cirkev metodistická na Slovensku
Bratská jednota baptistov na Slovensku
Starokatolícka cirkev na Slovensku
Apoštolská cirkev na Slovensku
Cirkev adventistov siedmeho dňa – Slovenské združenie
V Bratislave, 4. marca 2005
Zdroj: http://www.ekumena.sk/
