Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Vratislav.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 5, článků celkem: 16275, komentáře < 7 dní: 556, komentářů celkem: 404602, adminů: 60, uživatelů: 5119  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 181 návštěvník(ů)
a 4 uživatel(ů) online:

rosmano
Willy
JirkaB
Frantisek100

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Selhání pøedstavitelù Jižních baptistù pøi ochranì obìtí sexuálního zneužívání
·Sbor Bratrské jednoty baptistù v Lovosicích vstoupil do likvidace
·Informace z jednání Výkonného výboru BJB dne 10. kvìtna 2022
·JAS 50 let: Adrian Snell, trièko a beatifikace Miloše Šolce
·Online pøenosy ze setkání všech JASákù k 50. výroèí pìveckého sboru JAS
·Prohlášení tajemníka Èeské evangelikální aliance k ruské agresi na Ukrajinì
·Jak se pøipravit na podzimní vlnu?
·Kam se podìly duchovní dary?
·Bratrská jednota baptistù se stala èlenem Èeské eavngelikální aliance
·Patriarcha Kirill v Západu vidí semeništì zla a sní o vizi velkého Ruska

více...

Počítadlo
Zaznamenali jsme
110288888
přístupů od 17. 10. 2001

Povzbuzení: Jedna z ciest ako plnit prikazy lasky k Bohu a bliznemu.
Vloženo Čtvrtek, 27. srpen 2009 @ 15:33:51 CEST Vložil: Olda

Katolicismus poslal Nepřihlášený

Malá cesta
Cesta duchovného detstva, dôvery a úplnej oddanosti sv. Terezie od dietata Jezis

Chcem hľadať spôsob, ako prísť do neba po malej, úplne novej ceste.

Chcem hľadať spôsob, ako prísť do neba po malej, úplne novej ceste. Žijeme v storočí vynálezov; dnes už netreba namáhavo stúpať po schodoch. Bohatým schody výhodne nahradí výťah. Aj ja by som chcela vynájsť výťah, ktorý by ma vyniesol až k Ježišovi, lebo som príliš malá, aby som vystupovala po namáhavom schodišti dokonalosti. Preto som hľadala vo svätých knihách nejakú zmienku o vytúženom výťahu. A natrafila som na slová, ktoré vyšli z úst večnej Múdrosti: Kto je malý, nech príde ku mne (Prísl 9,4). A tak som prišla, tušiac, že som našla, čo som hľadala. A pretože som chcela vedieť, môj Bože, čo si počneš s takým malým človiečikom, ktorý odpovie na tvoje zavolanie, pokračovala som v pátraní, a hľa, čo som našla: "Ako keď matka teší dieťa, tak ja budem tešiť vás. Na rukách vás budem nosiť a na kolenách kolísať." (Iz 66, 13,12) Výťah, ktorý ma vynesie až do neba, to sú tvoje ruky, Ježišu. Na to nepotrebujem byť väčšou. Naopak, musím zostať malou, ba stať sa ešte menšou...


Naša malá cesta je cesta duchovného detstva, cesta dôvery a úplnej oddanosti... Treba urobiť všetko, čo je v našich silách: dávať bez počítania, stále sa zriekať seba, slovom, dokazovať lásku všetkými malými skutkami, ktorých sme schopní. Ale pretože toto všetko je len maličkosť, je nevyhnutné - keď sme dali všetko, o čom sme si mysleli, že musíme dať - aby sme si priznali, že sme "neužitoční sluhovia" /Lk 17,10/, a predsa dúfali, že Boh nám z milosti dá všetko, po čom túžime. Toto je nádej malých duší, ktoré "bežia" po ceste detstva. Hovorím "bežia", a nie "oddychujú na nej

Aby sme mohli kráčať po "malej ceste", musíme byť pokorní, chudobní v duchu a jednoduchí.
Keď nepociťujem vôbec nič, keď nie som schopná odriekať modlitbu, cvičiť sa v čnosti, vtedy je to vhodná chvíľa na hľadanie malých príležitostí, maličkostí, ktoré Ježišovi robia radosť, väčšiu radosť ako vláda nad svetom alebo dokonca hrdinské mučeníctvo; napríklad úsmev, láskavé slovo vtedy, keď by som najradšej nič nepovedala alebo strúhala unudenú tvár a tak ďalej...

Nemám iný prostriedok, ako by som ti dokázala svoju lásku, iba ten, že si nechcem dať ujsť ani jednu malú obeť, ani jeden pohľad, ani jedno slovo; chcem využívať i tie najmenšie veci a robiť ich z lásky.
Som veľmi malá duša, ktorá môže Bohu ponúknuť len veľmi malé služby.

Byť malým znamená vôbec si neprisvojovať čnosti, ktoré konáme, a nemyslieť si, že sme niečoho schopní, ale uznávať, že Boh vložil tento poklad do ruky svojho malého dieťaťa, aby ho používalo podľa potreby; vždy je to však Boží poklad. Napokon byť malým znamená nestrácať odvahu kvôli svojim chybám, pretože deti často padajú, sú však príliš malé na to, aby si veľmi ublížili.

Pochopila som, že ak sa chcem stať svätou, musím mnoho trpieť, stále sa usilovať o to, čo je dokonalejšie, a zabúdať na seba. Pochopila som, že je mnoho stupňov dokonalosti a že každá duša môže slobodne odpovedať na výzvy Pána Ježiša, urobiť pre neho málo alebo mnoho, môže si vybrať medzi obetami, ktoré On žiada.

Naša dôvera nie je nikdy dostatočne veľká voči dobrému Bohu, ktorý je taký mocný a taký milosrdný.
Ak vždy zachováš Ježišovi vernosť tým, že ho budeš potešovať malými vecami, potom sa bude cítiť zaviazaný stáť ti po boku vo veľkých veciach.

Venovala som sa pestovaniu hlavne malých čností, lebo som nemala schopnosť pestovať veľké. (Skladala som plášte sestier, ktoré na to zabudli, a robila som iné drobné službičky.)
Keby som bola sama, mohla by som robiť len veľmi málo alebo vôbec nič... V skutočnosti nula sama osebe nemá žiadnu hodnotu. Keď sa spojí s jednotkou, stáva sa mocnejšou, ale v predpoklade, že sa postaví na správne miesto: za jednotku, nie pred ňu!

Som malý štetec, ktorý si Ježiš vybral, aby maľoval svoj obraz v srdciach.
Pre malých nejestvujú prekážky.


"Jedna z ciest ako plnit prikazy lasky k Bohu a bliznemu." | Přihlásit/Vytvořit účet | 29 komentáře | Search Discussion
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

Re: Jedna z ciest ako plnit prikazy lasky k Bohu a bliznemu. (Skóre: 1)
Vložil: Lu v Čtvrtek, 27. srpen 2009 @ 21:18:13 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Rád bych ten článek pochválil, ale příliš se v něm neorientuji. Mohl by mi nějaký katolík poradit, napovědět, co v textu považuje za nejdůležitější ? Za největší "perlu". Četl jsem od Sv. Jana od Kříže Temnou noc a Výstup na Karmel. Nestálo by za to i z těchto knih vybrat nějaký citát pro GS ?



Re: Re: Jedna z ciest ako plnit prikazy lasky a o iných spisech (Skóre: 1)
Vložil: mk (miliko(a)atlas.cz) v Pátek, 28. srpen 2009 @ 23:21:47 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Všetky cesty nemusia byt rovnaké. Pochopitelne, že se pozastavujeme nad tým, čo všetko mohli (museli) zniesť nasledovníci, aj apoštolovia, okrem Jana, ktorý dožil život vo vyhnanstve (aj to je protivenstvo).
A tak bolo zvykom dívať sa na hrdinov. Terezia skúšala inú cestu a našla ju. Tá cesta bola (existovala) vždy, ale ozrejmila ju ona a dosť dobre, aby si ju široko uvedomili aj ostatní. Prvého novembra (listopadu) sa slávi sviatok ´´všetkých svatých´´, to znamená  tých, ktorí žili svato, ale nevie sa o tom. V tom sú iste aj takí, ktorí boli oddaní, ale navytrubovali to do sveta, ani v tichu kláštera nepísali dejiny duše ako Terezka.
Ku Jánovi z Kríža. Bola to jeho cesta, aj cesta iných. Sú také prechody v živote, ked nás prestane zaujímat niečo čo bolo zaujímavé predtým. Ked nás nepritahujú radosti od zmyslov (aj krásná hudba, maliarstvo, dobré vínko), može to byt prebudenie záujmu o vyšší duchový stav. Ján pre to použil výraz, ako keď by slnko potešení, vnímaných zmyslami zapadlo a nasleduje prechodná doba, než vysvitne slnko duchovného záujmu. Niečo ako noc medzi dvomi časmi svetla.
Niekdo tým prejde snadno, bez otrasov, niekto mu tú pauzu dlhšiu a sužuje sa. Je to asi individuálne. Jan to mal dobre spozorované a podelil sa s nami o skúsenost.
Ale tak ako sa deti tešia hračkami, a dospelému nestačia, tak aj duša može prechádzat od jedného druhu záujmu ku dalšiemu na inej úrovni. Ako hovorí apoštol Pavol : 1. ku Korintu 13, 11 ´Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci´.
Ján z Kríža opísal dokonca dve premeny : medzi obdobím, ked nás tešia zmyslové dojmy a obdobím prechodu k duševnému je medzera, noc zmyslov , po nej ked vysvitne slnko zasa je duša schopná meditovať a opájať sa duchovnými oblasťami. Potom je ešte stupeň, keď duša priamo nazerá božské veci, a kontempluje. mezi tým postupuje od duševného k duchovnému, to je medzera (noc) ducha.
Teda vo vývoji duše sú obdobia : prírodné, duševné, duchovné, medzi nimi sú prechody, u niekoho neznateľné, u niekoho znateľné, možno aj dramatické. Ján to prežíval velmi názorne a nazval to noc zmyslov a druhá je noc ducha.
To znie strašidelne, ale ja by som sa toho nebál. Ostatne u niekoho sa premena úrovní udeje tak lahodne, že si to ani neuvedomí. Naraz zistí, že vplával do vyššej úrovne, naučí sa meditovat, a neskoršie aj kontemplovat (cítit božie veci priamo, ani rozumom, ani meditáciou).
Je rozdiel medzi slovom ´detský´ u týchto dvoch autorov. U Terezky s Lisieux sa používajú iné myšlienky ako používal Ján z Križa. U nej sa myslí nevinná odovzdanost a dovera a privinutie k Ježišovi.
Myslím, že zposob hovoru je opačný. Jan z Kríža písal v 17. storočí, Terezka v 20. storočí. Aj sloh viet v jazyku sa mení.
U Terezky neide o to, aby zostávala v tom štádiu ako hovorí Pavol, že ´´opustil veci detské´´, ale u nej ide o to, že určité veci spojené so slovami ´´ detský´´ berie ako oddanosť.
Nepochybujem, že aj Pavol bol oddaný Kristu v pravej viere vyhovujúcej slovám Marek 10, 15 ´Ameň vám hovorím: Kto by neprijal kráľovstva Božieho jako dieťa, nevojde nikdy do neho.´
Nepochybujem, že Pavol  takto prijal královstvo. A asi tak to myslela aj Terezia, navyše chcela vedome ostat v naprostej oddanosti.
Nemusla bojovat ako apoštol Pavol, ktorý hovoril k mnohým, a stál aj pred panovníkmi zeme, aby vydal svedectvo, kde sa hovorí podla dospelého sposobu,
A k takej príležitosti slubil aj Ježíš apoštolom :
Lukáš 21, 14 Složte to tedy vo svojich srdciach, aby ste sa nestarali vopred, ako a čo máte povedať na svoju obranu,
15 lebo ja vám dám ústa a múdrosť, ktorej nebudú môcť odolať ani pred ňou obstáť niktorí vaši protivníci.
Pritom všetci ostali dietkami Božími, ale Terezka to vyjadrila po svojom.


]


Re: Re: Re: Jedna z ciest ako plnit prikazy lasky a o iných spisech (Skóre: 1)
Vložil: Lu v Sobota, 29. srpen 2009 @ 12:10:57 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Děkuji za obsáhlý komentář.
Mne z článku asi nejvíc zaujala věta: Pochopila jsem, že když se chci stát svatou, tak musím mnoho trpět.....
Utrpení je křesťanská cnost ?
Ti, co méně trpí, jsou méně svatí ?


]


Re: Re: Re: Re: Jedna z ciest ako plnit prikazy lasky a o iných spisech (Skóre: 1)
Vložil: KatolikRimsky v Sobota, 29. srpen 2009 @ 12:17:40 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Utrpením je střet se světem, který je zaměřený proti Bohu. Proto trpěl vtělený Bůh, a jak je známo, učedník není nad svého Mistra, a navíc kde je On - Pán  a Mistr - tam bude i jeho učedník. Když člověk nemá podíl na Kristově utrpení, jak může mít podíl na jeho oslavení?



]


Re: Re: Re: Re: Jedna z ciest ...prikazy lasky a o spisech a nepřítomnosti utrpenia (Skóre: 1)
Vložil: mk (miliko(a)atlas.cz) v Sobota, 29. srpen 2009 @ 17:46:34 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Utrpení je téma značně frekventované.
´Střet se světem´nemusí být, ale pohlédni na příklad naše disidenty. U nich střet byl. Já jsem u toho nebyl, ale také jsem nic nevydal v samizdatu.
Synagoga jako prostor víry a spolku nebyla tak prázdná jako dnes je církev, všichni byli ´pod lupou´ pozornosti. Po počátečním rozšiřování víry podle J. Krista nastalo pronásledování.  Z toho se v dějinách uložila představa, že se za Krista trpí. Nemuselo by to být ´venku´na příklad ve středověku bylo možné žít s Kristem pohodlně a v pokoji. Dnes také, nikdo si tě nevšímá když jsi zbožný.
Ale jsou i vnitřní tlaky (ze sebe, jako potlačování lenivosti, mlsnosti atd.) i z názorů. Takový zbožný a soustředěný Gregorios 777 trpí, protože se církev liší od začátku, kdy nebyl ještě v činnosti ´systém´.
Tereza asi měla na mysli ten ´vnitřní boj´, to je zdokonalování i v násilí proti samé sobě (proti ledabylosti, atd.), neboli své ´umrtvování´ (zajímavé slovo, že ?) . Jan z Kříže má náhled, že přirozenost má být krocena až umrtvována, ale ne zničena. Potřebujeme ji. Středověk měl celý soubor pravidel, kterým se mniši učili nazpaměť, na příklad : ´bujnému koni a bujném tělu je třeba omezit (odejmout) potravu´.
Nebo : hlídat pět dveří (myslí se pět smyslů, kterými přicházejí podněty k rozptylování pozornosti).
Krocení se dělá i mimo náboženství. Třeba společenská zdvořilost velí usmát se i když mi není vše jedno. Pochválit i špatně upečené jídlo z ohledu na hostitele a pod.
V Indii je symbolická soška se třemi opicemi, jedna drží dlaně na ústech, jedna na očích a dna na uších. Rozumí se, že je to sochařské tvárnění připomínky : nekoukej všetečně, neposlouchej a buď zticha.



]


Re: Jedna z ciest ako plnit prikazy lasky k Bohu a bliznemu. (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Pátek, 28. srpen 2009 @ 15:47:49 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Možno viete, že sv. Terezka je vyhlásené Cirkvou za patrónku misií. A pritom nikdy v misiách nebola. Prečo? Ona sa vraj veľa modlila za misionárov, pretože chcela ísť, ale pre jej chatrné zdravie nemohla. No a čo rozhodlo o tom "patronáte"? Misionári vo viacerách kútoch sveta sa vraj vo svojich problémoch, nezdaroch v misijnom pôsobení obracali o príhovor sv. Terezky u Pána /iste, ke´d už bola v nebi.../. A predstavte si, z viacerých strán sveta hlásili do Ríma, že to jednoducho "zabralo", že teda akosi poduivuhodne v pomerne krátkom čase sa "zmenili vetry", ľudia sa začali obracať, problémy sa riešili. Na tomto základe sv. Teréziu vyhlásili za patrónku misií.

Mne priamo rozprával jeden misionár v Indii o podbnej skúsenosti. V prostredí jedného horského kmeňa v Indii to vrakj akosi nešlo... Dlhoi nie a nie... Poprosili Rím o nejaké rehoľné kontemplatívne sestry. Rím poslal okonca až dva druhy sestier, z ktorých jedni boli karmelitánky /kde bola aj sv. Terezka/. Situácia sa po nejakej dobe naozaj veľmi zmenila. Dnes odtiaľ chodia indickí misionári do sveta. Viem, že sú aj v Rusku, ale hodne ich je v Indii a inde... Takže: modlitba k svútým, je modlitby nie k mŕtvym, ale k živým, je to prosba o ich  príhovor u Pána, a bratia, "funguje to", a Pán to požehnácva. taká je stáročná, ba tisícročná skúsenosť Cirkvi na Východe aj na Západe... /Takže žiaden spiritizmus./



Re: Re: Jedna z ciest ako plnit prikazy lasky k Bohu a bliznemu. (Skóre: 1)
Vložil: Lu v Sobota, 29. srpen 2009 @ 01:20:34 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Prosím tě Elo,
co ....akosi nešlo....(v té Indii) ?


]


Re: Re: Re: Jedna z ciest ako plnit prikazy lasky k Bohu a bliznemu. (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Sobota, 29. srpen 2009 @ 05:17:14 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Nedarilo sa v apoštoláte. Žiadne konverzie, obrátenia na kresťanstvo...


]


Re: Re: Re: Re: Jedna z ciest ako plnit prikazy lasky k Bohu a bliznemu. (Skóre: 1)
Vložil: Lu v Sobota, 29. srpen 2009 @ 12:20:52 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Elo, ty jsi konvertita ?

Tí Indové v tom horském kmenu určitě nebyli ateisti. Měli nějaké svoje náboženství. Třeba hinduismus, budhismus, islám....
Proč by měli opouštět svoji víru a obracet se na křesťanství ?


]


Re: Re: Re: Re: Re: Jedna z ciest ako plnit prikazy lasky k Bohu a bliznemu. (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Neděle, 30. srpen 2009 @ 07:23:04 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Lu, a ty si z ktorej planéty?... Prečo vlastne Pán posiela apoštolov do sveta? Aby potvrdzovali u pohanských národov ich pohanské náboženstvo?... Iste, boli to hinduisti, a prijali kresťanstvo, presne tak ako voľadedz ERimania, či Gréci, čiČesi... Ľudia vpreto opúšťajú čosi a prijímajú čosi nové, že im to dáva väčšiu nádej, viac plnosti života. "Prišiel som, abz mali život v hojnosti"... /a neotročili ľuďom v kaste nedotknuteľných, nečistých a pod./


]


Re: Re: Re: Re: Re: Re: Jedna z ciest ako plnit prikazy lasky k Bohu a bliznemu. (Skóre: 1)
Vložil: Lu v Neděle, 30. srpen 2009 @ 13:05:43 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Elo,
přiznávám se. Já jsem tě jenom tak trochu zkoušel. Chtěl jsem vědět, co je hlavním úkolem katolické misie. A nejen v Indii, ale i třeba ve střední Evropě.


]


Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Jedna z ciest ako plnit prikazy lasky k Bohu a bliznemu. (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Neděle, 30. srpen 2009 @ 14:37:07 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Lu, ty si pekná maska a beťár, že?...


]


Stránka vygenerována za: 0.19 sekundy