Grano Salis - Nežiť v klamnej moci

Zamýšľali ste sa už niekdy nad tým, prečo tak často dokážeme uveriť klamstvu? Dáme sa nachytať...

Nežiť v klamnej moci.

Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, prečo tak často dokážeme uveriť klamstvu? Dáme sa nachytať

na kúpu nejakého tovaru, ktorý napokon nefunguje tak ako bol vychválený. Alebo funguje, ale my

sme ho kúpili za šesťnásobnú cenu. Zistíme, že alternatívna škola nie je tak výnimočná od ostatných, že sa naše deti síce učia hrou, majú namiesto lavíc koberce, ale vedia omnoho menej ako ich rovesníci na klasickej škole. Náš milovaný sa po svadbe nemieni zučasťňovať aktívne náboženského života a my sme možno dúfali ako perfektne nám to pôjde spolu keď budeme svoji, že aj nejako do cirkvi ho pritiahneme ,veď nás miluje. Realita je zrazu iná. Iný cirkevný zbor obdivujeme lebo tam majú všetky aktivity pre voľný čas lepšie ako v centrách voľného času.A v tom našom len tie biblické hodiny a spevokol. Cirkev tu nie je preto aby si si zacvičil, ale aby si našiel Spasiteľa a dosiahol večný život.

Ako sa často dáme oklamať. Je to preto,lebo to povedané slovo sa nám v danú chvíľu javilo ako pravda. Niečo pravé a správne pre náš život. A tak je to už v dejinách ľudského veku, že naše srdce sa dá veľmi ľahko oklamať. A aj keď sme kresťania musíme niekedy povedať ako to, že som sa dal oklamať, že som naletel, že som to nevidel. Diabol sa premieňa na anjela svetla čítame v Biblii. Kto unikne tomuto majstrovi premien a pretvárky? Kto nezažil ešte jeho klamstvá? Jemu nejde len o to, aby sme boli oklamaní v obchode pri nákupe, pri hľadaní životného partnera,...jeho hlavnou snahou je,aby nás cez všetky situácie v živote ničil tak, aby sme nehľadali Boha a Spasiteľa svojho života.Alebo keď sme Spasiteľa našli, aby sme ho opustili. Jeho snahou je to, aby sme videli len seba a svoje ciele. A všetko, čo je vôkol nás na tieto svoje ciele použili vrátané iných ľudí. Kolotoč uspokojovania seba samého vedie ľudí k používaniu praktík ako sú lož, podvod, zavádzanie nepravdivými informáciiami a to v každej oblasti života takéhoto už na seba zameraného človeka. Cieľom a heslom tohto človeka je mať sa dobre bez ohľadu aké k tomuto cieľu použije prostriedky.

Sme oklamanou cirkvou, alebo vieme čo je našou úlohou. Som oklamaním kresťanom, lebo sa mi všetko už zda s Bohom nudné, alebo som kresťan, ktorý už nežije sám pre seba. Ale žije pre Krista.

Aj cirkev aj kresťan može byť oklamaní ak hodnotý, ktoré nám Ježiš Kristu ponúka sa nám nezdajú

vhodné a lákave pre dnešnú dobu. Aj Izraelcom sa to tak stávalo, že tá ich služba Bohu a uctievanie sa im pri pohľade na lesk a okázalosť a ľudský skutok pohanov sa im znepáčila a obzerali sa po niečom inom a novom, ale aby nevyzerali ako nevernici tak ustami Hospodina chvalili.

Pri čítani Biblie sa divíme ako to ti Izraelci niekedy nevedeli slúžiť Pánu Bohu, ale stále sa zapletali so spôsobmi života iných národov, preberali ich modli, bohov, praktizovali dokonca náboženské obrady týchto národov, ktoré boli v priamom rozpore s prikázaniami Božími. Do chrámu Hospodinovho vniesli všetko čo sa im páčilo zo sveta pohanov.A čo pritom hovorili ku komu sa vraj modlili, vraj k Hospodinovi. Ich srdce aj myseľ však bolo pri tých všetkých sochách a stlpoch, ktoré si do chrámu Božieho vniesli. Dali sa oklamať, že napriek tomu, že už konajú ako národy okolo nich, slúžia stále Bohu. Skutočne slúžili Hospodinovi? Stačia Bohu len slova? Uspokojí sa Boh s tým, že mu prinesieme peňažný dar. Ústami budeme ctiť pred svetom ale zároveň budeme žiť a zmýšľať ako svet.

Ako vtedy tak aj teraz nie je ľahké poslúchať Pána Boha a nasledovať Ježiša Krista. Lebo budeš nemoderný, netolerantný, budeš iný. A ktovie koľko nálepiek ti dajú tí, ktorým je Pán Boh strašiakom. Ktorý sa boja, že by museli poslúchať Boha a tak sa zriecť svojho klamstvom, podvodom, či krádežou získaného pohodlia. Oni sa uspokoja len s tými kresťanmi, ktorí Boha vykreslia ako obchodníka, ktorý preto, že prídu napr. do kostola On je povinný ich prijať. Berú to ako obchod. Niečo ja Tebe Bože, a ty ma maj rád. Či Boha ako Otca, ktorého deti vydierajú. Pôjdem ale, čo za to?

Oklamaní svetom, že Boh funguje na svetských princípoch, sú oklamaní aj v otázkach spásy nad ktorou sa v skutočnosti nezamýšľaju. Ide len o dobrý imidž v kultúrnom náboženskom svete.

A na základe svoje peňažnej štedrosti si myslia , toto je moja vstupenka do neba, ak by náhodou nebo existovalo. Alebo na základe svojho porovnávanie s bohatšími vo svojej údajnej chudobe si namýšľa človek, že toto je jeho vstupenka do neba. Ako cirkev dokáže týmto oklamaním povedať , že musia mať odpustené hriechy?

Že Ježiš Kristus prišiel na svet preto, aby mali aj oni večný život. Že nejde o dary ale o človeka, o život.

Alebo stačí len to,že sa budeme zjednocovať so svetom v myšlienkach na dobročinnosť, sociálnu pomoc, ale základ príchodu J.krista na zem nám unikne. Neukážeme týmto ľuďom cestu spasenia. Povieme, že Ježiš liečil a predstavíme ho ako najlepšieho lekára, pomáhal a predstavíme ho ako najlepšieho sociológa, a zabudneme povedať to najdôležitejšie prečo nás Ježiš poslal do sveta s evanjeliom. A to, aby ľudia poznali Boha a mali tak večný život.

......................................................

Ako rozlíšime niečo pravé od nepravého? Myslím, že tak keď budeme poznať dokonalé to pravé. Potom sa nedáme oklamať. Pán Ježiš hovorí:"moje ovce poznajú môj hlas". Kresťan ak sa vierou pridrža Pána Boha pozná čo je Božie a čo nie. Čím viac sme poslušný Bohu, viac Ho poznáme a tým, menej je možné nás oklamať.

Ak v spoločnosti kresťanských cirkvi sa stráca záujem o pravdivosť Biblie, zvesti evanjelia, nečíta sa Biblia s úctou aká tejto knihe náleži. Hneď sa prečítané texty Biblie odporúča nájsť v komentároch k textu. Takto sa kresťan nikdy nenaučí počúvať Boží hlas. Jeho myšlienky neovplyvňuje Duch svätý, ktorého prosíme, aby nám Písmo vysvetlil, ale komentáre. Tak sa človek stane závislí na vykladoch, hoci tie môžu byť správne, ale nikdy sám neokúsi ake to je keď Boh vysvetľuje človeku svoje slovo. Čítať si Bibliu, prosiť o porozumenie textu, modliť sa to naučí kresťana tomu, čo je správne.Naučí sa rozpoznávať dobré od zlého. A tak aj keď satan prichádza v krásnom preoblečení v naších životoch dokážeme rozpoznať jasne, že toto nie je od Pána Boha aj keby to bolo lákave na pohľad. Aj keby to vyzeralo múdro a presvedčivo. Aj keby anjel z neba prišiel hovorí apoštol Pavel, budeme vedieť, že toto nie je od Boha. V srdci nám Duch svedčí, čo je dobré. Naše srdce sa dá oklamať, ale keď žije Kristus v nás, už to nie je take ľahké pre diabla odviesť nás od Boha.

Veľké riziko pre kresťanov sú takí kresťania, ktorí uverili klamstvu a svoje myšlienky šíria v spoločenstvách božieho ľudu. Niekedy sa to ťažko rozpozná ak nie sme zbehli v Božom slove a naše kresťanstvo je len v tom, že sa hlásime k cirkvi, ale nevieme rozlišovať, čo je Božie a čo len ľudský výmysel, náhražka Božieho.

A tak nám láska sveta splýva s láskou Ježiša Krista. Nevidíme rozdiel. Medzi kresťanmi sa šíria myšlienky dianetiky, pozitivizmu, ...a tí si ani nevšimnú, že sa im káže niečo iné ako by sme očakávali od cirkvi a mnohí si ani nepripustia ako ich nekresťanské smerovanie ponúkaných duchovných prúdov ovplyvňuje.

....Ak by farár v jemu zverenom zbore povedal idem vás učiť myšlienky z hinduizmu lebo ja tomu verím, a verím tomu, že sú užitočné pre život asi by členovia cirkevného zboru, či dozorca takému kazateľovi povedali,." my sme krestania a chceme byť vyučovaní v tejto viere" a odmietli by takého prednášky. Ale keď dotyčný farár presadzuje myšlienky hinduizmu či iných myšlienkových prúdov, ktoré nie sú v zhode s kresťanstvom bez toho, aby na to upozornil, mnohí kresťania si ani nevšimnú čo sa im to káže. Nevšimnú si, že už jediná cesta do neba sa v ich zbore nekáže, že je Kristus, ale spomína sa len láska.

Dokážeme kresťania spoznať, čo sa nám zvestuje? Na svete je mnoho učení a náboženstiev a nemusíme sa im všetkým venovať. Ale keď poznáme dobre kresťanské učenie tak hneď zistíme toto nie je učenie J.Krista. Spomínanie mena Ježiš, Boh ešte nič nehovorí, že je to kresťanské učenie.

Hlavne smery prúdiace z Amerily presakujú do kresťanského života presadzujúce myšlienku moci ľudského podvedomia ktorá je vraj od Boha. Nie vševládný Boh, ale vraj my ľudia vlastníme túto moc,aby z nás boli osobnosti. U nás je známy autor týchto mýšlienok J.Murphy a jeho kniha Moc nášho podvedomia.

Hneď v úvode svojej knihy tak ako väčšina američanov hovorí o moci dosiahnúť postavenie, ktoré si zaslúžite. Hovorí o sile, ktorú táto jeho kniha prepožičia, vyrieši vaše problémy, zbaví vás utrpenia. Kto to urobí? Moc vášho podvedomia.

Kniha nemôže prepožičať silu.Autor tu skôr myslel rady ako na to, byť úspešný v živote.

Pre mňa ako kresťana sú takéto knihy pri čítaní úvodných riadkov hneď signálom, že s kresťanstvom to nemá čo do činenia. Veď náš Pán Ježiš Kristus nám nikdy nezasľúbil zbavenie utrpenia,.On hovorí: /Na svete mate súženie, ale dúfajte ja som premohol svet. /To svedčí o tom, že na tomto svete to nemáme ľahké. Niekdy je to až veľmi ťažké, až neznesiteľné, Ale vďaka Bohu, dal nám zasľúbenie- On nás zo všetkého vytrhuje.

Čo hovorí Murphy - svojim podvedomím si privolám šťastie. Hoci sa autor odvoláva v celej svojej knihe na Biblické verše, vidno, že Bibliu tu používa len ako podporný článok svojim teóriam aby sa jeho knihy stali dôveryhodnými u kresťanskej verejnosti. A oni sa aj stávajú, lebo povedzme si priamo, človek radšej verí sladkej lži ako pravdivej skutočnosti. Ale náš Pán Ježiš Kristus nebol sladký sen, ale pravdivá realita ktorá však privádza k pravému šťastiu. Lenže tá pravdivá realita Ježiš, je tak pravdivá, že poniektorí pre uľahčenie si kríža pri nasledovaní Krista, snažia sa zľahčiť si nasledovanie prikrášlením a vlastnou tvorbou skrášleným Ježišom. A tak sa so Spasiteľa v ich podaní stáva Ježiš plniteľom priani a túžob človeka.

Murphy hovorí o zásluhovosti. Tým, že sme sa narodili si zasluhujeme výsostné postavenie. Autor zabudol, že človek sa nerodí do raja, ale do sveta poznačeného hriechom. A to znamená, že o zásluhe mať sa dobre tu nemôže byť ani reč. Samotné narodenie naznamená úspech a dokonalý život. Odkiaľ zobral autor túto myšlienku? Určite nie z kresťanského učenia o svete.

Čo učí Biblia o zásluhovosti? Určite nie to, že stačí prítomnosť človeka na tomto svete a zaslúžime si obdiv a blaho. Ak niečo máme tak je to z milosti Božej. Tak sme tomu ako kresťania uverili a tak to aj skusili vo svojich životoch. A vieme, že mnoho dobrého majú aj ľudia preto, lebo Pán Boh je láskavý a dobrý aj k zlým a hriešným. No cieľom života ,ktorý nám Boh ukázal nie je mať sa dobre materiálne a byť šťastný len vtedy, keď si vraj šťastie a bohatého partnera privolám svojími pozitívnymi prianiami, ktorými sýtim svoje podvedomie a takto naladené podvedomie pritiahne ku mne šťastie v každej podobe. Pán Boh nám zasľúbil večný život. A život s Bohom nie je životom prechádzky po ružovej záhrade, ale je to život naplnený dôverou, že Ten, ktorý si ma zamiloval vo svojom Synovi bude so mnou stále a vyvedie ma zo všetkého zlého. Veď aj preto so žalmistom vyznávame, lebo tomu veríme:"Hospodin je môj Pastier, nebudem mať nedostatku." Teda môj Pastier sa o mňa postará a nie frekvencia a sústavne si opakovanie viet o blahu, ktoré si prajem aby ku mne prišlo ako to odporúča Murphy a jemu podobný autori. Autor neráta so zlom, v jeho podaní sa zlé veci dejú v živote človeka len preto, že negatívne myslí a nepoužíva vedeckú modlitbu. Ktorá je založená nie na volaní srdca k Bohu a čakaní na Božiu odpoveď ,ale na svojom vytvorení si priania ako to chcem, aby to v mojom živote bolo.

Ak autor nejakej knihy hovorí, že to Pán Boh pripravil, aby ste čítali jeho knihu a musíte ju čítať viackrát tak vedzte, že to určite Boh nepovedal ani nepripravil. Väčšinou sa v takýchto knihách hned na prvých stránkach stretnete s pozitívnym hodnotením človeka a s tým, že Boh chce aby ste boli šťastní, úspešní, bohatí a zdraví. To, že máte konať čestne, spravodlivo, že máte robiť pokánie alebo sa ospravedlniť sa tu nedočítate.

Autor len hovorí o -Liečivej sile, ktorá je hlboko v duši každého človeka. Kto je zdrojom tejto sily autor nespomína. Môžeme si len domýšľať, že myslí možno na Boha.

Ako kresťania veríme, že nás stvoril Pán Boh. Murphy tu spomína, len tvorivú múdrosť, ktorá sformovala jeho telo, spôsobila, že mi začalo byť srdce.

Ak tak často Murphy spomína verše z Biblie tak by sme rátali, že autor nemá problém povedať Boh ma stvoril. Namiesto toho tu len používa formuláciu -- tvorivá múdrosť sformovala telo. Žalm 139 jasne hovorí o tom- kto nás stvoril. A my veríme, že Boh je aj múdry, ale nie je len tvorivá múdrosť. Boh je osoba a nie neosobná sila.

Ježiš hovorí- kto by sa hanbil za mňa-Myslím, že to môžeme vzťiahnúť aj na Boha Otca. Kto by sa hanbil za Ježiša za toho sa bude hanbiť aj Syn Boží. Pri autoroch kníh, ktorý sa odvolávajú na kresťanstvo a nedokážu povedať jasne, že Boh ich stvoril. Takýto autori nie sú pre kresťanov dôveryhodní a vhodní byť vzorom k nasledovaniu ich propagovaných myšlienok. Odvádzajú od Ježiša Krista k viere v New age, k viere v seba samého, vyhýbajú sa potrebe spasenia človeka.

Ak s apozrieme na tému modlitba u Murphyho- autor tvrdí, že každá modlitba musí byť vypočutá.-Ak by to bola pravda, tak potom Biblia by nebola pravdivou knihou. Lebo tam čítame, že Boh nevypočúva hriešnikov. Izaiáš hovorí, že hriechy sú stenou medzi nami a Bohom.

Autor tu modlitbu predstavuje len ako prostriedok dosiahnutia svojich priani. Odvoláva sa na fakt, že mnohí ľudia aj neveriaci v čase nejakéj tragickej udalosti volali k Bohu a boli zachránení.

Biblia nám jasne hovorí, že Boh je dobrý aj k zlým a nevďačným a dáva človeku šancu.

Murphy hovorí, že v čase núdze človek nemyslí a nekoná rozumne a preto potrebuje jednoduchú formulku so zaručeným účinkom. Autor tu s modlitby urobil tovar na predaj. A Pána Boha predavačom, ktorému niečo nadiktujeme a on nám to dá.

Teda nie volanie človeka k Bohu, ale akoby Pán Boh jednal podľa šablóny. A vy musíte presne tú ktorú šablónu v živote použiť.Toto je ďalší bod v ktorom môžeme vidieť nesprávnosť učenia, ktoré nie je v súlade s kresťanskou vierou. Kresťanstvo ani Biblia toto o modlitbe nehovorí. Modlitba nie je formulka čarodejníka, ktorou niečo dosiahneme. Ako kresťan nemusíme mať v zásobe žiadne modlitbý, ktoré nám v čase núdze zaručene zaistia vypočutie. Boh nám dal Ducha Svätého a v tej ktorej chvíli sa modlíme skrze Neho k Otcovi v nebesiach. Sú duchovné zákony, ale Pán Boh nekoná pdľa šablony. Ján Krstiteľ jasne hovorí, nekajúcim, ktorí len odkukali nejaké vonkajšie správanie veriacich- kto vám ukázal ako uniknúť budúcemu hnevu.Vydávajte teda ovocie hodné pokánia. A nehovorte.." To znamená, že ani ako kresťan sa nebudem spoliehať len na formulky, lebo ide o vzťah s Bohom a nie o naučené slová. Na toto autor svojej knihy Murphy zabúda.

V ďalšej časti autor hovorí:" Podľa toho ako človek, myslí,verí,cíti sa utvára jeho osud". Do určitej miery áno. Ak zmýšľame duchovne tak nám z toho plynie požehnanie.A keď aj na zemi sa žilo ťažko, osud veriaceho človeka je istý a bude napokon krásny. Autor však vidí len to, že čo človek robí to utvára jeho osud. Ježiš konal ako konal a aký bol Jeho osud, ak sa na to pozeráme ľudskými očami? Bol smutný. Skončil na kríži. Otázkou pre nás teda je skutočne si ako kresťan presvedčení, že si vytvoríš dobrý osud, podľa svojho priania? Písmo hovorí, človek si môže premyslieť cestu, ale úspech je od Hospodina. Hoci tomu kresťania nerozumejúa ťažko to prijímajú my vyznávame, že náš život a jeho etapy sú v Božích rukách.

Každý človek má účasť na svetovom duchu,ktorý spája celé ľudstvo- na to len poznámka.Pán Ježiš hovorí, že tí, ktorí v neho uverili už nie sú zo sveta, hoci žijú vo svete. A tiež odpovedá. /Ak ma milujete zachovávajte moje prkázania. A ja budem prosiť otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až na vekz. Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nezná.Vy HO znáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás."J14,15-17. /Nie každý má ducha Božieho. Akého ducha má autor na mysly.

Zázrečné sily vášho podvedomia---čo je to. Je to Boh. Boh s adáva poynať jedine cez J.krista,ale táto kniha to nikde nespomína. Riadi sa teda iným smerom ako ukazuje J:kristus.Hovorí o duchovnje oblasti s ktorou Ježiš nemá nič do činenia.

Str.24 človek sa narodil ,aby víťazil, dosahoval úspechy

čo je podľa autora najväčším tajomstvom všetkých čias? Je to tajomstvo podvedomia. Nemusíme ju získať lebo ju vlastníme hovorí autor. Podľa autora len sa musíte naučiť určité techniky a postupy. Teda now haw ako na to.

Uvedomujete si milí kresťania pri týchto slovách, že autor vás pomaly ale iste krok za krokom vzdiaľuje od Boha a jeho moci a upriamuje vás na seba samých. Aby ste v sebe hľadali zdroj sily. Toto je ďalšia zastávka kde by vám malo byť jasné, že toto je čarodejníctvo dnešnej doby.To jest bez Boha svojou silou meniť veci v svoj prospech.Autor to dal do krásneho obalu, keď vo svojej knihe sa odvoláva na Boha. Viera je podľa neho výkon, ktorý nám prinesie úspech. Ako dôkladen sa viem sústrediť sa svoje podvedomie a dávať mu príkazy, podľa toho ako sa budem riadiť dodržiavaním daných formuliek a presných metód podľa toho sa mi bude dariť.

Skutočne to Pán Boh tak chce? A skutočne nám Pán Boh pomáha len vtedy, keď sa sústredíme a dávame svojmu podvedomiu príkazy? Sk.apoštolov uzdravenie -Peter hovorí, čo hľadíte akoby sme svojou vierou..... tu je jasná odpoveď všetkým, ktorí si myslia, že svojou schopnosťou sugerácie ovplyvňujeme nekonečnú energiu(ak sa tou energiou myslí Pán Boh) tak, aby nam žehnal.

Autor hovorí o múdrosti. Múdrosť je tu oddelená od osoby Boha, alebo je to Boh sám, to autor neuvádza a to je ďalší dôkaz toho, že autorovi nejde o to osláviť skutočného Pána Boha. Ale hovorí o energii, múdrosti, vedeckej modlitbe, nie však o živom, osobnom Bohu, ktorý miluje človeka.

Hovorí len o celosvetovom duchu, ktorého časťou je podľa neho každý človek. Otázkou je akého tu autor myslí ducha, mzsli na Ducha Božieho o ktorom hovorí Písmo? Ale Písmo, sám Ježiš hovorí, že svet nepozná Ducha Svätého. Kto nie je Kristov ten človek nepozná Ducha Božieho. Zjavne sa tu nejedná o Ducha Svätého, ktorý spája ľudí s Bohom jedine skrze Ježiša Krista. S akým duchom sa usiluje človečenstvo spojiť ak nie s D.Svätým.

Str.25 predstavuje človeka ako toho vktorom je nekonečne veľa dobrého, múdrosť,talent,...t.z. Že človek nie je zlý....biblia klame, Boh klame,sme dobrí len to musímwe vyniesť na svetlo?

Mate právo objaviť vnútorný svet svojich myšlienok atď. Prečo potom učeníci neuzdravovali silou svojho podvedomia? Ale vždy aj Peter sa odvoláva na Krista Skutky apoštolov....

Podľa autora akoby Boh( to si len môžeme domýšľať, jasne to nehovorí) bol tá moc v človeku, ktorú len treba objaviť, vydolovať z nášho vnútra a potom pomocou formuliek môžeme úspešne riadiť svoj život. Ale Boh nie je v človeku.Boh môže konať skze človeka.Ale človek nevlastní Boha ako diamant ukrytý niekde v hlbke svojej duše, ktorý po úmornej práci nájdeme. Boha nenachádzame ani oddaním sa myšlienkam svojho podvedomia. Boh sa človeku zjavuje jedine v Ježišovi Kristovi.

Boh je mimo nás dokiaľ nie sme Kristovi. Objaviť boha v sebe nie je biblické učenie.

Boh sa stal človekom a nie naopak. Ježiš Kristus prišiel na zem a stal sa človekom na určitý čas.

Ale žiaden človek z tejto zeme sa nestal Bohom. Mylne vyučoval jeden kresťanský zbor svojich členov, keď im chcel poukázať na to, že sa blížime k dokonalosti božej. Kazateľ hovoril. "Ježiš je pre nás vzorom ako sa človek môže stať Bohom." Dotyčný kazateľ asi zabudol, že Ježiš Kristus je Boh a Božstvo J.Kristus nezískal ako odmenu za svoj zbožný život na zemi, ale mu prináleží preto, že je Synom Božím.

Svojim úsilým, tvrdou prácou si nezískame titul Božich detí. Ján o tom jasne hovorí v evanjeliu v 1.kap.12 verši. Teda nie svojou mocou podvedomia, snahou, úsilim atď.

V otázke odpustenia viny autor presahuje kresťanské učenie v tom, keď poukazuje na príbeh muža- vrah, ktorý sa zmenil a potom všetko robil preto, aby čo najviac pomáhal ľuďom. Nie je tu zmienka ako sa zmenil. Podľa Biblie zmena nastáva ak si uvedomíme svoje hriechy, ľutujeme ich, alebo keď nám Boh na ne poukazal, že On je schopný nám ich odpustiť. Mnoho ľudí po zle vykonanom skutku cíti obviňovanie z týchto hriechov a tak sa to snažia vykomenzovať tým, že konajú dobé skutky. Autor Murphy hvorí o vedckom dôkaze, že naše bunky odumierajú a tak po niekoľkých rokoch to nie sme už my,a le nová osoba, ktorá s tou, ktorá konala predtým v tomto prípade vraždou nemá nič spoločné. Teraz by táto nová osoba konala inak. Autor tu používa verš z Izaiáša 1,18. Ale zabúda na to, že zbavenie sa vín nie je automatické len preto, lebo prešiel dlhý čas a daný človek sa snaží žiť dobre a pomáha kde môže. To že zavraždil je stále hriechom. To, že svoje svedomie upokojil konaním dobra nezmazalo jeho vinu. Toto, nie je kresťanské učenie. Kto tomuto človeku ukáže cestu spásy. Je to aj o zodpovednosti človek a to nás učí Boh, niesť následky za svoje činy. Ale aj nájsť odpustenie, ktoré však nezískame peniazmi, darmi, charitou, dobročinnosťou, milotou, ale pokánim.

Murphy hovorí, že Boh je to najlepšie v človeku. Ale nikde nespomína ako k tomu človek príde, že je Boh v ňom. Nie je tu zmienka o znovuzrodení, prijatí Krista. Autor predkladá čitateľom, že jednoducho Boh a božia ríša je v človeku a treba Ho, a ju len objaviť a vyprovokovať svojim podvedomím aby sa prejavil v našom živote ako pozitívna moc meniaca nás na vždy šťastných a po každej stránke bohatých ľudí.

Harmonické vzťahy v okolí. Na túto tému sa vydávajú mnohé knihy aj v cirkvi, ale tak ako Murphy hovoria, že dobré vzťahy budete mať vtedy ak nebudete iných súdiť. Ale ono sa to niekedy nedá. Kresťan musí povedať nie veciam, ktoré ničia ľudský život. Kresťan nemôže byť ľahostajný k utrpeniu iných a nevysloviť svoje nie tým ľuďom, ktorí ničia životy iných ľudí. Táto teória môže fungovať pri ľudoch nevšímavých voči svojmu okoliu, alebo v prostredí, kde sú konflikty vyvolané len neporozumením sa. Zaiste je pravdou, že ak si utvoríme predsudok o človeku skôr ako ho poznáme a konáme podľa tohto svojho zlého predsudku tak je to nie dobré. A potom nemôžme očakávať vzájomné vrelé vzťahy ak pristupujeme k niekomu ako k nepriateľovi. Na druhej strane

nemôžem pristupovať k niekomu, kto koná zle s postojom akoby sa nič nestalo a budeme k nemu priateľský . Samozrejme častokrát to môžeme zdôvodniť, že do určitej veci nás j jeho živote nič nie je. Otázne je, či skutočne konanie daného človeka napokon nenaruší vzťahy aj toho, kto pretože nemal priamy spor bol ľahostajný. Vo svete to samozrejme funguje. Ale len pohľad na A.Hitlera nami musí zatriasť. Mnohí nemali problém sa s týmto človekom sa zabávať, popíjať, počúvať krásnu hudbu. Nemali problém obdivovať jeho vodcovské schopnosti, lebo si utvorili svoj svet, kde oni nikdy netrpeli a to len preto, lebo sa stotožnili s tým, ktorý tento svet istoty pre tých, ktorí ho budú nasledovať vytvoril. A to už zachádzame k skutočnej láske k človeku ako k Božiemu stvoreniu. Má právo na život každý, či len niekto? S tým súvisi aj právo žiť osobne svoj život zodpovedne tak ako nám to verím, Pán Boh nariadil. A nie byť otrokom ďalšieho človeka, ktorý si osobuje viesť náš život niekam bez možnosti môjho rozhodnutia sa.

Murphy zachádza ešte ďalej a hovorí, že môžete čokoľvek vsugerovať iným ľuďom lebo váš duch je tvorivé médium. Ak tieto vyjadrenia Murphyho vás milí kresťania nezastavia v prijímaní jeho rád pre svoj život. Tak si musím ako kresťan klásť otázku, čomu kresťan prijímajúci takéto rady verí? Ak kresťan chce vsugerovať nielen sebe ale aj iným myšlienky tak je čarodejník hľadajúci svoje uplatnenie moci a nadvládu nad inými ľuďmi a nie Kristov nasledovník a Boží človek ukazujúci cestu spasenia. Apoštol hovorí:"nebuďte otrokmi ľuďi." Nik nemá právo od Boha iného kontrolovať a vnucovať mu ako má žiť a určovať spôsob jednostranného myslenia založeného nie na Bohu a Jeho slove ,ale na učení sveta a túžbe človeka po moci.

Murphyho myšlienky nie sú ojedinelé a v spojitosti so vsugeráciou a ľahkou hypnózou sa môžete stretnúť často. Signálou, že niekto používa tieto metódy je to keď vás pozíva na pravidelné často sa opakujúce stretnutia.Týmto ľuďom stačí -5 10 minúť denne na to, aby vám vsugerovávali svoje myšlienky. Cieľom týchto ľudí, je aby ste sa stali závislými na ich osobe. Neskôr dochádza týmito ľuďmi praktizujúcimi tieto metódy až k agresívnemu osobovaniu si rozhodovania vo všetkých oblastiach života iného človeka. K agresívnemu správaniu ľudí ovládajúcich tieto metódy dochádza vtedy ak sa danému človeku vzopriete, lebo vnímate, že už nemáte právo rozhodovať vo svojom živote, ale váš život do najmenších detailov chce riadiť tento človek. Všetci Murphyho nasledovníci sú nepokojní ak človek odmietne ich pôsobenie. Negatívne pôsobenie na človeka sa prejaví neschopnosťou samostane sa rozhodovať aj u ľudí predtým samostatných. Ale tiež v popretí

ich aj kresťanského smerovania.Títo ľudia sa nevzdali kresťanstva, len sa už vidali cestou od Krista k svetu a svetským spôsobom jednania.

Ježiš dáva múdrosť človeku, učí ho rozhodovať sa, prosiť o múdrosť ak potrebujeme. Múdrosť Božia je aj v tom, aby človek nepanoval jeden nad druhým na jeho škodu. Ježiš nám dáva spoločenstvo bratov a sestier,aby sme si pomáhali vo viere, láske a nádeji žiť dokiaľ nepríde.

Vsugerácia vašej mysle- toto nie je Ježišova metóda spolunažívania medzi Božími deťmi. Nie manipulácia, sugerácia, ale láska má učiť Božie deti ako medzi sebou žiť. Úprimnosť, keď vieme povedať jeden druhému, čo nás trápi. Kto neverí v lásku Božiu a chce byť obľúbení u ľudí viac ako u Boha, pre takýchto ľudí nasledovanie ciest Murphyho, či Schullera je neoddeliteľnou súčasťou ich života bez Božej moci. Oni si potrebuju vytvárať svoje sny a pomocou vsugerácie dotlačiť iných ľudí, aby im ich sny pomáhali naplňať.

Môj názor je ten, že knihy o moci podvedomia, aj keby to niekto chcel vedecky zdôvodniť je ten, že doteraz ma autori nepresvedčili, že ich objavi su v súlade s Božím slovom. Božie slovo mi svedčí o tom, že Boh je mocný a môže všetko. A nie všetko sa deje podľa naších predstáv. Byť v súlade s Božou vôľou neznamená recitovať si formulky, ktoré chcem, aby sa tak uvoľnila božia moc. Seba môžeme dobrými slovami v mnohom povzbudiť ako ľudia. Môže nám to dať veľkú silu prekonávať prekážky života. Chuť do novej, či ďalšej práce. Ale veď nám ide o záchranu človeka! Spasiť a zachrániť pre Božie kráľovstvo sa človek sám nemôže. Ani objaviť Boha v sebe. Biblia hovorí o nás ľuďoch:"/Niet spravodlivého ani jedného, nemajú slávy Božej./" Ak niet v nás bez Krista slávy Božej akoby v nás bol Boh? A keď skutočne začne hľadať človek v sebe samom niečo, nájde tam skvelého, dobrého človeka, plného neobjaveného potenciálu?

Skúsenosti cirkvi vravia, že zatiaľ každý úprimne hľadajúci človek našiel v sebe len biedneho, hriešneho človeka. A len Ježiš naplnil plnosťou života.

Možno je čas zamyslieť sa aj v našich cirkevných zboroch nad tým, akou mocou žijeme.

Čo je pravdou v tvojom živote milý kresťan? Veta:" Ja človek som Boh"

alebo vyznanie:" Ježiš môj Boh a Pán"!

Ľubomíra Mervartová

ev.farárka

19.1.2009

	Hledej
	Je a svátek má Marek. Vytvoření registrace