Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Jiří.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 1, článků celkem: 16652, komentáře < 7 dní: 172, komentářů celkem: 429673, adminů: 60, uživatelů: 5252  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 265 návštěvník(ů)
a 0 uživatel(ů) online:


Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Selhání pøedstavitelù Jižních baptistù pøi ochranì obìtí sexuálního zneužívání
·Sbor Bratrské jednoty baptistù v Lovosicích vstoupil do likvidace
·Informace z jednání Výkonného výboru BJB dne 10. kvìtna 2022
·JAS 50 let: Adrian Snell, trièko a beatifikace Miloše Šolce
·Online pøenosy ze setkání všech JASákù k 50. výroèí pìveckého sboru JAS
·Prohlášení tajemníka Èeské evangelikální aliance k ruské agresi na Ukrajinì
·Jak se pøipravit na podzimní vlnu?
·Kam se podìly duchovní dary?
·Bratrská jednota baptistù se stala èlenem Èeské eavngelikální aliance
·Patriarcha Kirill v Západu vidí semeništì zla a sní o vizi velkého Ruska

více...

Počítadlo
Zaznamenali jsme
116545412
přístupů od 17. 10. 2001

Hledání: To, čo bolo v Písme o biskupoch, kňazoch a diakonoch len naznačené...
Vloženo Středa, 26. listopad 2008 @ 06:46:20 CET Vložil: Olda

Ekumenismus poslal Elo

... v listoch sv. Ignatia, biskupa Antiochie /zomrel okolo roku 113 n.l/ je jasné. On ještě více než sv. Klement poodhrnuje závoj prvního křesťanského století a dovoluje nám tak nahlédnout do vnitřního i vnějšího života po apoštolské církve.

Seznam biskupů (Eusebius H. E, III,22) jej uvádí jako druhého biskupa antiochijského a nástupce Euodia, známého z listu sv. Pavla. Křesťanskou obec v Antiochii založil sv. Petr (Euseb. III,36). Martyrium sti Ignatii. mluví o Ignatiovi jako o žáku apoštola Jana. Ignatiovy listy jsou ovšem též velmi silně poznamenány osobností sv. Pavla. Z Eusebiovy zprávy (H. E. III,36) se dovídáme, že byl za císaře Trajana zatčen a odsouzen k smrti. Bohužel přesné datum nám zprávy nezaznamenaly. Nejpravděpodobněji došlo k zatčení při Trajanově trestní výpravě proti Parthům ke konci r. 113. Při nuceném pobytu ve Smyrně napsal sv. Ignatius 4 listy. V Troas, kde se dozvěděl o klidu v Antiochii napsal 3 listy. Co píše sv. mučeník, Ignatios Antiochijský o biskupeh, kňežích a diakonech:


Ignatios Efezanům

„Kéž bych se, jsem-li toho všeho hoden, vždy mohl z vás radovat. Jak jen můžete, oslavujte Ježíše Krista. Ten oslaví vás a vy v dokonalé, jednotě s biskupem a kněžstvem budete posvěcováni.“/2,2/ „Ježíš Kristus, náš pravý život je vůle Otce. A biskupové vaší země jsou vůlí Ježíše Krista.“/3,3/ „Proto jako doposud buďte zajedno s vůlí biskupa. Vaše kněžstvo hodné toho jména, hodné Boha žije totiž s biskupem v takové harmonii jako struny na kytaře. Vaše jednomyslnost a láskyplný soulad opěvuje Krista. Každý z vás se staň chórem a ve svorné jednotě zpívejte jedním hlasem píseň Bohu Otci skrze Ježíše Krista, aby vás jako údy jeho Syna vyslyšel a poznal vás podle vašich dobrých skutků. Je užitečné, abyste žili v bezúhonné jednotě, poněvadž tak budete ve všem pociťovat Boha.“/4,1-2/ „Jestliže já jsem se v krátké době spřátelil s vaším biskupem a nebylo to přátelství lidské, ale duchovní - čím spíše blahořečím vám, kteří jste s ním spojeni v harmonické jednotě jako Ježíšova církev s Kristem a jako Ježíš s Otcem. Nikdo se nedej na bludnou cestu. Kdo není uvnitř církve, připravuje se o Boží chléb. Má-li totiž takovou moc modlitba jednoho či dvou lidí, čím spíše modlitba biskupa s celou křesťanskou obcí. Kdo nepřichází do shromáždění, pohrdá jím a tím se již odsoudil. Je totiž napsáno: "Bůh se pyšným protiví. Snažme se tedy, abychom nejednali proti vůli biskupa a podřiďme se mu jako Bohu.“/5,1-3/ „A kdo vidí mlčícího biskupa, tím více si jej važ. Koho posílá hospodář na své hospodářství, toho musíme přijímat jako toho, který jej poslal. Je tedy jasné, že se musíme dívat na biskupa jako na samotného Pána. Onesimos nadmíru chválí vaši božskou poslušnost, že všichni žijete podle pravdy a že u vás není místa pro žádný blud. Avšak neposlouchejte někoho více než Ježíše Krista, jenž mluví pravdu.“/6,1-2/ “Zvláště, zjeví-li mi Pán, že se všichni rádi shromažďujete v jedné víře a v Ježíši Kristu podle těla z Davidova rodu, Synu člověka a Synu Božím, že posloucháte biskupa a ryze smýšlející kněžsťvo a že lámete chléb, jenž je lékem nesmrtelnosti, lekem proti smrti, vždy lékem života v Ježíši Kristu.“/20,2/

Ignatios Magnésijským

 “Bylo mi dopřáno spatřit vás prostřednictví.m vašeho důstojného biskupa Dama, hodných kněží Bassa a Apollonia i prostřednictvím mého spoluslužebníka jáhna Zotiona. Bud' požehnán, poněvadž se podrobuje biskupu jako Boží vůli a kněžstvu jako zákonu Ježíše Krista.” /2,1/“Nezneužívejte, prosím, biskupova věku. mějte jej v úctě pro moc Boha Otce2. Poznal jsem, že svatí kněží nezneužívají jeho hodnosti dosažené v poměrně mladém věku a moudře se mu pro Boha podřizují. Ne jemu, ale Otci Ježíše Krista, biskupu všech. Žádá to čest Toho, který nás miluje, abyste biskupa poslouchali bez jakéhokoli pokrytectví, protože nikdo nepodvádí jen biskupa viditelného, nýbrž i neviditelného. Myslím tím ne člověka, nýbrž Boha, ,jenž vidí skryté věci.”/3,1-2/ “Nesmíte se křesťany pouze nazývat, nýbrž musíte jimi skutečně být. Někteří sice nazývají biskupa biskupem, avšak všechno dělají bez něho. Zdá se mi, že nemají dobré svědomí, když se s nedosti pevnou vírou shromažďují k posvátným úkonům.”/4,1/ “V uvedených tvářích jsem viděl, jak jste všichni plni víry, a měl jsem z toho radost. Prosím vás, snažte se v Boží svornosti konat vše s vědomím biskupa, který zastupuje Boha, kněží, kteří zastupují sbor apoštolů, a s vědomím mně velmi milých jáhnů, kteří jsou pověřeni "službou Ježíše Krista, jenž před věky byl u Otce a na konci se zjevil. 2. Všichni jste přijali Boží mravní zásady. Mějte se tedy ve vzájemné úctě. Nikdo nehleď na bližního podle jeho zevnějšku, nýbrž milujte se navzájem v Ježíši Kristu. Nebudiž mezi námi nic, co by vás mohlo rozdělovat, buďte jednotni s biskupem a představenými, abyste dávali příklad čistého učení.”/6,1 – 2/ “Jako Pán ani sám ani skrze apoštoly neučinil nic bez Otce jsa s ním zajedno, tak ani vy nic nedělejte bez biskupa a kněží. Společně se modlete, společně proste, buďte jedné mysli a jedné naděje v lásce a svaté radosti, jíž je Ježíš Kristus, nad kterého není nic lepšího. Nepovažujte za lepší, když každý zvlášť bez ohledu na druhého tak bude činit. 2. Všichni buďte jako jeden Boží chrám, jako jeden obětní oltář, jako jeden Ježíš Kristus, jenž vyšel od jednoho Otce, s ním je jedno a v jedno se k němu vrátil.”/7,1 – 2/ “Snažte se zdokonalovat se v učení Pána i apoštolů, aby vše, co učiníte, prospělo od počátku až do konce tělu i duši, víře i lásce v Synu i Otci i Duchu, a aby se to dělo s vědomím opravdu velmi znamenitého vašeho biskupa i s vědomím jakoby upleteného věnce vašeho kněžstva a Božích jáhnů. 2. Podřizujte se biskupu i sobě vespolek, jako podle těla Kristus8 se podřídil Otci a apoštolové Kristu i Otci i Duchu. Buďte jedním tělem a jednou duší.”/13,1-2/ “Efezští vás pozdravují ze Smyrny, odkud píši, kteří jsou zde ke slávě Boží přítomní, i vaši, kteří mne ve všem potěšili, i smyrnenský biskup Polykarp. Při cti Ježíše Krista pozdravují vás i ostatní církve. Buďte silni v Boží svornosti a mějte ducha jednoty, jímž je Ježíš Kristus.”/15,1/

Ignatios Trallesským


„Když posloucháte biskupa jako Ježíše Krista, připadáte mi ne jako lidé, nýbrž jako sám Ježíš Kristus, který za nás zemřel. Tím že jste uvěřili v jeho smrt, unikli jste smrti. 2. Jak až dosud činíte, tak i nadále nedělejte nic bez biskupa. I kněžstvo poslouchejte jako apoštoly Ježíše Krista, který je naší nadějí, a v něm nalezneme život. 3. Jáhni jako služebníci tajemstvích Ježíše Krista se musí líbit všem ve všem. Nejsou služebníky jídel a pití, nýbrž služebníky Boží církve2. Jako ohně ať se varují jakéhokoli obvinění.“/2,1-3/ „Všichni nechť mají v úctě jáhny jako samého Ježíše Krista, biskupy jako příklad Otce a kněze jako Boží senát a poradní sbor apoštolů. Bez nich se církev nemůže nazývat církví. Jsem přesvědčen, že vy tak jednáte. Od vašeho biskupa, který je tu se mnou, jsem dostal důkaz o vaší lásce. Jeho chování je velkou školou a jeho mírnost posilou. Domníváme se, že i nevěřící jej mají v úctě. I když vás mám rád, nešetřím vás. Mohu psát i přísněji. Nechci tak učinit. Jsem odsouzenec a nechci vám přikazovat jako apoštol.“/3,1-3/ „Takových lidí se střezte. A to bude tehdy, jestliže nezpychnete a neodloučíte se od Boha Ježíše Krista od biskupa a od apoštolského zřízení. Kdo je uvnitř církve, je čistý, kdo je mimo, není čistý. To znamená: Kdo něco dělá bez biskupa, kněží a jáhnů, ten nemá čisté svědomí.“/7,1-2/ „Spolu s Božími církvemi, které tu jsou se mnou, vás pozdravuji ze Smyrny. Ty mne potěšily na těle i na duchu. Mé okovy, které nosím pro Ježíše Krista - a modlím se, abych přišel k Bohu - vás prosí: Buďte svorní a modlete se společně. Jeden každý, zvláště kněží, dělejte biskupu radost, aby to bylo ke cti Otce, Ježíše Krista a apoštolů. Modlím se, abyste mne vyslechli v lásce, aby tak můj dopis nesvědčil proti vám. A modlete se za mne. Potřebuji vaší lásky, abych byl hoden údělu po němž toužím, a nebyl zavržen.“/12,1-3/ „Pozdravuje vás láska Smyrnenských a Efezských. Pamatujte ve svých modlitbách na syrskou církev. Jako poslední z nich nechci být jmenován. 2. Buďte silni v Ježíši Kristu. Poslouchejte biskupa a kněžstvo. Upřímně se navzájem milujte. 3. Můj duch se dává za vás v obět nejen nyní, nýbrž také až budu u Boha. Nyní jsem ještě v nebezpečí. Věrný Otec v Ježíši Kristu kéž však splní mou i vaši prosbu. Kéž by vás shledal neposkvrněnými.“/13,1-3/

Ignatios Filadelfským


Ignatios zvaný též Theoforos
...Zdravím ji v krvi Ježíše Krista, který dává věčnou a stálou radost těm, kteří žijí v jednotě s biskupem, jeho kněžími a jáhny podle vůle Ježíše Krista zvolenými a které, aby byli pevní, posílil On z vlastního rozhodnutí Duchem Svatým. „Poznal jsem, že tento biskup nedostal službu řídit společenství ani od lidí ani proto, že by se o ni ucházel, ani proto, že by hledal prchavou slávu, nýbrž z milosti Boha Otce a Pána Ježíše Krista. Žasl jsem nad jeho skromností. Svým mlčením zmůže víc než ti, co mnoho mluví. Jedná podle Božích zákonů, podobá se strunám na kytaře. Poznal jsem, že je velmi ctnostný, pevný, že se nedovede hněvat. Je sama Boží dobrota.“/1,1-2/ „Varujte se špatných bylin. Ty nesází Ježíš Kristus, protože jsou setbou Otce. Ne že bych u vás shledal nejednotu, naopak vy s něčím takovým nechcete mít nic společného. Kdo patří Bohu a Ježíši Kristu, ti jsou s biskupem. Kdo se v kajícnosti vrátí k jednotě církve a budou žít podle Ježíše Krista, budou patřit Bohu. Bratří moji, nescházejte na bludné cesty. Kdo poslouchá toho, který vyvolává nejednotu, ten nepřijde do Božího království. Kdo učí jinak, ten nesouhlasí s Utrpením.“/3,1-3/ „Slavte jednu Eucharistii. Je jedno tělo našeho Pána Ježíše Krista a jeden kalich společenství jeho krvé5. Jeden je oltář a jeden celek tvoří biskup s kněžími a jáhny, mými spoluslužebníky. Nuže, cokoli děláte, dělejte podle přání Boha.“/4,1/ „I Když někteří chtěli oklamat mé tělo, duch, který je z Boha, nezabloudí. Ví totiž, odkud je, kam jde a usvědčí podvod. Velmi důrazně jsem řekl těm, s kterými jsem mluvil - a byl to Boží hlas - . Poslouchejte biskupa, kněžstvo a jáhny! Někteří mne podezřívali, že jsem věděl o některých, že zasévají nejednotu. Svědkem je mi Ten, pro něhož jsem v poutech, že jsem se to od člověka nedozvěděl. Duch mi řekl: "Nedělejte nic bez biskupa". Chraňte své tělo jako Boží chrám, milujte jednotu, varujte se nejednoty, snažte se napodobit Ježíše Krista jako On svého Otce.“/7,1-2/ „Jednal jsem - a bylo to mou povinností - jako člověk, který chce udělat vše pro jednotu. Kde je nejednota a hněv, tam nepřebývá Bůh. Pán odpustí všem, kdo se kajícně obrátí, vrátí-li se k Boží jednotě a ke společenství s biskupem. Věřím milosti Ježíše Krista. On nás zbaví všech nástrah. Prosím vás, nehádejte se, jednejte podle učení Kristova. Slyšel jsem některé říkat: Nenaleznu-li to ve starých dokumentech, to je v evangeliu, neuvěřím. Na mou námitku, že je tak napsáno, odpovídali mi, že to nutno dokázat. Pro mne je psaným dokumentem Ježíš Kristus, neporušeným dokumentem jeho kříž, smrt, zmrtvýchvstání a víra. V tom chci být na vaši modlitbu ospravedlněn.“/8,1-2/ „Vaší laskavostí, pramenící z lásky k Ježíši Kristu jsem se dozvěděl, že církev v syrské Antiochii žije v klidu. Jako Boží církev vysvěťte jáhna, který by tam hlásal Boží poselství, který by se tam spolu s nimi radoval a oslavoval Boží jméno. V Kristu Ježíši blažený, jenž bude hoden takovéto služby. I vy budete tím oslaveni. Chcete-li, pro Boží jméno to není nemožné. Některé blízké církve vyslaly již biskupy, některé kněze a jáhny.“/10,1-2/

Ignatios Smyrnenským


„Buďte všichni jednotní s biskupem, jako Ježíš s Otcem a jako kněží s apoštoly. Mějte v úctě jáhny, jako máte v úctě Boží zákon. Kdo patříte k církvi, nečiňte nic bez biskupa. Nechť je za pravou Eucharistii považována ta, již koná biskup a koho tím pověřil. Kde biskup, tam ať je i lid, jako kde je Kristus, tam je i katolická církev. Bez svolení biskupa není dovoleno ani křtít ani konat hody lásky. Co on schválí, to je milé i Bohu a proto i pevné a jisté.“/8,1-2/ „Je rozumné, dokud máme ještě čas, vzpamatovat se a obrátit se k Bohu. Je dobré ctít Boha i biskupa. Kdo ctí biskupa, toho ctí i Bůh. Kdo něco dělá bez vědomí biskupa, ten slouží ďáblu. Vše tedy konejte s nadmírou lásky. Kéž se vám dostane ve všem hodně milostí. Zasloužíte si to. Ve všem jste mne potěšili. Ježíš Kristus potěš vás. Měli jste mne rádi, ať jsem byl u vás či nikoli. Nechť vám odplatí Bůh. Skrze něho všechno vydržíte a budete patřit jemu.“/9,1-2/ „Pozdravuje vás láska bratří v Troadě. Odtud také píšu vám po Burrovi, kterého jste vy i vaši efezští bratři poslali, aby mne doprovázel, který mi dělá velkou radost. Kéž by jej všichni napodobili. Je vzorem, jak se má Bohu sloužit. Za všechno nechť jej odmění milost. Pozdravuji u Boha zasloužilého biskupa, Bohu milé kněžstvo, své spoluslužebníky jáhny, každého zvlášť ve jménu Ježíše Krista, při jeho těle i krvi, utrpení i zmrtvýchvstání tělesném i duchovním. Zůstaňte v Boží jednotě. Všude vás doprovázej milost, požehnání, pokoj a trpělivost.“/12,1-2/

Ignatios Polykarpovi


„Schází na scestí, kdo se domnívá, že je více než biskup. Ženich a nevěsta ať uzavírají manželství se svolením biskupa, aby sňatek byl tak podle přání Boha a ne na přání žádostivosti. Vše nechť se děje ke cti Boží.“/5,1/ „Poslouchejte biskupa, aby Bůh slyšel vás. Rád dám život za ty, kteří jsou zajedno s biskupem, kněžími a jáhny. Kéž je mi dopřáno, abych se s nimi sešel u Boha. Pomáhejte si navzájem, společně bojujte, buďte jednotni, společně trpte, odpočívejte, navzájem se povzbuzujte jako správci, důvěrníci i jako Boží služebníci.“/6,1/

"To, čo bolo v Písme o biskupoch, kňazoch a diakonoch len naznačené..." | Přihlásit/Vytvořit účet | 39 komentáře | Search Discussion
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

Re: To, čo bolo v Písme o biskupoch, kňazoch a diakonoch len naznačené... (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Středa, 26. listopad 2008 @ 09:03:10 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Dopĺňam, že čerpal som z www.fatym.com.
.




Re: Re: To, čo bolo v Písme o biskupoch, kňazoch a diakonoch len naznačené... (Skóre: 1)
Vložil: skalaa v Čtvrtek, 27. listopad 2008 @ 10:46:49 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Zatienenie Kristovej prostredníckej služby. Keď vplyv rímskej cirkvi rástol, pozornosť veriacich bola odvrátená od kresťanskej ustavičnej prostredníckej služby, ktorú v nebi koná Veľkňaz Ježiš Kristus – on je totiž skutočnou obeťou, ktorú symbolizovali každodenné predobrazné obete starozmluvných svätyňových bohoslužieb  – a obrátená na pozemské kňazstvo s jeho rímskou hlavou. Namiesto spoľahnutia sa na Kristovo odpustenie hriechov a večnú spásu  veriaci upierali svoju vieru na pápeža, kňazov a prelátov. V rozpore s novozmluvným učením o kňazstve všetkých veriacich sa verilo, že pre spásu je životne dôležité odpustenie sprostredkované kňazskou službou.
Zavedením omše namiesto Večere Pánovej bola vlastne popretá kňazská služba v nebi, kde Kristus v záujme kajúcnych veriacich stále uplatňuje zásluhy svojej zmierujúcej obete. Na rozdiel od Večere Pánovej – obradu, ktorý Ježiš ustanovil nato, aby ľuďom pripomínala jeho smrť a aby bola predobrazom jeho prichádzajúceho kráľovstva katolícka cirkev tvrdí, že omša je  nekrvavou obeťou Krista, ktorú Bohu prináša pozemský kňaz. Omša sa pokladala za zvláštnu milosť veriacim a mŕtvym, keďže Kristus je v nej znova obetovaný, podobne ako na Golgote. Zástupy, ktoré Písmo nepoznali a verili len v záslužný účinok omše, ktorú vykonáva kňaz, stratili požehnanie priameho prístupu k jedinému Prostredníkovi, Ježišovi Kristovi. Tým bolo zatemnené zasľúbenie i pozvanie: „Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.“ (Žid 4,16)



]


Re: To, čo bolo v Písme o biskupoch, kňazoch a diakonoch len naznačené... (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Středa, 26. listopad 2008 @ 09:07:40 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Keďže listy sv. Ignáca boli písané okolo roku 110 n.l., vidno, že už pomerne skoro sa v kresťanských obciach vyvinul monarchistický episkopát /jeden biskup ako hlavná postava zboru/. Viacerí autori predpokladajú, že apoštoli si spočiatku podržali "dozor" nad jednotlivými cirkvami, ktoré sami zakladali, prípadne im v tom pomáhali pomocníci ako Timotej a Titus, ako sa to domnievame na základe Pavlových listov.
.
V každom cirkevnom zbore /obci/ spravidla bola ustanovená skupina, ktorú nazývali niekde presbyteroi /po našom starší, príp. kňazi/ alebo episkopoi /po našom "biskupi"/. Je dosť pravdepodobné, že v neprítomnosti apoštola sa jeden z nich považoval za hlavného spomedzi presbyterov alebo episkopov. S veľkou pravdepodobnosťou po smrti apoštola pomerne skoro šiel vývoj tým smerom, že jedného začínali nazývať episkopos/biskup/ a ostatných, ktorí boli vlastne jeho pomocníci v službe presbyteroi/starší alebo kňazi/. Okrem nich sa spomína už v Písme hodnosť diakona, ktorí boli v rôznych boli pomocníkmi episkopov a presbyterov v rôznych dobročinných a praktických, ale aj duchovných dielach.
.
Na základe toho sa v Katolíckej a Pravoslávnej vyvinula tradícia troch stupňoch sviatostného kňazstva, ktoré sa odlišuje od tzv. všeobecného kňazstva všetkých pokrstených. Plnosť sviatostného /hierarchického/ kňazstva má biskup. Biskup okrem všetkého toho, čo môže konať kňaz v KC, má navyše právo vysviacať /kňazov a diakonov/ a on vedie miestnu cirkev, ktorý sa u nás nazávaa diecéza. Spravidla on má prednosť aj v udeľovaní sviatosti birmovania /konfirmácii/, hoci princcpiálne to môže s jeho povolením ak knaz. Diakon na rozdiel od kňaza nemôže predsedať eucharistii /sv. omša/ a premieňať pri nej chlieb a víno na Telo a Krv Krista. Môže však kázať. Môže tiež asistovať pri sobáši, krstiť, no nemôže birmovať, vysviacať, spovedať /sviatosť pokánia/ a udeľovať sviatosť pomazania chorých. Samozrejme, pred Bohom nikto nie je viac ani menej, ale všetci sú rovní. Hodnosť v Cirkvi sa chápe ako služba ostatným, zodpovednosť na určitej úrovni, z ktorej majú ostatní osoh. Isteže vyplýva z toho aj určitá právomoc, bez ktorej by to nešlo. /podobne ako a každom spoločenstve, či podniku/.
.
Teda oddávna sú v Cirkvi tri stupne kňazstva /hodnosti/. Všetko ostatné sú len určité funkcie. Napr. Kńaz môže byť farárom /správca farnosti/, kaplanom alebo vikárom /pomocník správcu farnosti/. Kardináli sú pápežom vymenovaní z biskupov /spravidla sú to zaslúžili, osvedčení biskupi.../, ktorí sú "spojkami" medzi pápežom a biskupmi a spravidla sú na celosvetovej úrovni poverení nejakou službou /predĺžené ruky pápeža v určitej oblasti, napr. kardinál Ratzinger bol predtým vedúcim Kongregície pre vierouku Cirkvi/. Arcibiskup je taktiež hodnosťou len biskup ako ktorýkoľvek, len spravidla je z niekoľkých okolitých biskupov považovaní za spojku medzi Rímom a napr. českými biskupmi. Tieto funkcie vznikali postupne /napr. farári až okolo 6. stor. n.l./. Vyžiadal si to jednoducho vývoj a potreby s rozrastaním Cirkvi. Kým spočiatku bolo málo cirkevných obcí, ktoré boli vzdialené, a spravidla v každej bol biskup, neskôr šiel vývoj v tom smere, že biskup ustanovoval ajko svoje predĺžené ruky farárov /biskup v meste, farári na dedinách/, až napokon aj farárov bolo málo, a potrebovali pomocníkov, a tak sa vytvroila služba kaplôánov alebo vikárov...
Určite, že toto všetko /funkcie a pod./ nemôže byť v Písme, pretože v čase písania novozákonných spisov ešte vôbec neboli spomenuté podmienky, ktoré sa vytvorili až neskôr...
.
Mňa by zaujímala, ako je to zriadené v iných cirkvách a rád by som sa nechal informovať, ak by to nikoho nezaťažovalo... Myslím, že by to bolo poučné aj pre ostatných, aby sme sa navzájom lepšie poznali a chápali...







Re: Elo! Je jmenování biskupů a zavedení církevní hierarchie biblické? (Skóre: 1)
Vložil: Standa v Středa, 26. listopad 2008 @ 11:38:05 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Nadvláda „Člověka nepravosti .

Když církev opustila svou `první lásku' (Zj 2,4), poskvrnila své čisté učení, vznešené mravní zásady osobního života a neviditelné pouto jednoty, které vytváří Duch svatý. Jednoduchost byla v bohoslužbě nahrazena formalizmem. Popularita a osobní vliv hrál stále větší a větší roli při výběru vůdců, kteří nejprve získali velkou autoritu místního sboru a potom usilovali o rozšíření své autority i na okolní sbory.
Správa místního sboru pod vedením Ducha svatého ustoupila církevní autoritě v rukou jediného představeného, biskupa, kterému byl každý člen sboru osobně podřízen a jen skrze něj měl přístup ke spáse. Od té doby vedení církve přemýšlelo, jak vládnout, místo toho, aby církvi sloužilo. „Největším už nebyl ten, kdo byl „služebníkem všech . Tak postupně vzniklo pojetí kněžské hierarchie, která vstoupila mezi člověka a jeho Pána.„
Se zmenšujícím se významem jednotlivce a místního sboru, se římský biskup stával nejvyšší mocí křesťanství. S císařovou pomocí byl tento nejvyšší biskup nebo papež uznán za viditelnou hlavu obecné církve a získal svrchovanou autoritu nad všemi církevními představiteli církve na celém světě.
Pod vedením papežství, se církev dostala do ještě většího odpadnutí. Zvětšující se popularita církve tento úpadek jen urychlila. Výsledkem upadání mravních principů bylo, že se neobrácení lidé cítili v církvi pohodlněji. K církvi se připojily zástupy lidí, kteří měli o křesťanství jen mlhavou představu. Tito lidé si s sebou přinesli své pohanské učení, obrazy, způsoby bohoslužby, slavnosti, svátky a symboly.
Tento kompromis mezi pohanstvím a křesťanstvím vedl k tomu, že povstal člověk hříchu„ - rozsáhlý systém falešného náboženství, spojení pravdy a bludu. Proroctví z 2 Te neodsuzuje jednotlivce, ale poukazuje na náboženský systém, který nese odpovědnost za toto odpadnutí. Mnoho věřících, kteří patří do tohoto systému, však patří k Boží univerzální církvi, protože důsledně žijí podle světla, kterého se jim dostalo.


Trpící církev

V důsledku úpadku duc*****sti, dostala římská církev mnohem světštější podobu s ještě užším propojením s císařskou vládou. Církev a stát se spojili a vytvořili nesvatý svazek.
Ve svém klasickém díle O obci Boží popsal Augustin, jeden z nejvlivnějších církevních otců, ideál univerzální církve, která ovládá univerzální stát. Augustinovo myšlení položilo základ pro středověkou katolickou teologii.
V roce 553 v dopise, který byl připojen k Justiniánovu kodexu, prohlásil císař Justinián římského biskupa za hlavu všech ostatních sborů. Uznal také papežovu autoritu při vylučování bludařů.
Když Justiniánův generál Belisarius osvobodil Řím v roce 538, byl i římský biskup osvobozen z nadvlády Ostrogótů. Jejich podpora ariánského učení omezovala rozvoj katolické církve. Papež tak mohl užívat privilegia, která mu udělil Justiniánův dekret z roku 533; nyní měl možnost rozšířit autoritu Svaté Stolice„. Tak začalo 1260 let pronásledování, tak jak to bylo předpovězeno biblickým proroctvím (Dn 7,25; Zj 12,6.14; 13,5-7).
Tragické je, že se církev s pomocí státu snažila vnutit své dekrety a učení všem křesťanům. Mnozí opustili svou víru, protože se báli pronásledování, zatímco ti, kdo zůstali věrní učení Písma, prožívali kruté pronásledování. Křesťanský svět se stal bitevním polem. Mnozí byli uvězněni nebo popraveni v Božím jménu! Během 1260 let pronásledování prožívaly miliony věrných věřících obrovské utrpení a někteří zaplatili svou věrnost Kristu životem.
Každá kapka prolité krve vrhá stín na Boží jméno i na Ježíše Krista. Nic neuškodilo křesťanství více než nelítostné pronásledování. Takové jednání církve zcela překroutilo pohled na Boží charakter a také učení o očistci a věčném trápení vedlo mnoho lidí k tomu, že zcela odmítli křesťanství.

Již dlouho před vznikem reformace, se uvnitř katolické církve ozývaly hlasy proti nemilosrdnému zabíjení odpůrců, proti domýšlivým vyhlášením a demoralizující zkaženosti. Neochota církve reformovat se, dala v 16. století vzniknout protestantské reformaci. Její úspěch byl velkou ranou pro autoritu a vážnost římské církve. Prostřednictvím protireformace pokračovalo papežství v krvavé snaze zničit reformaci, ale postupně prohrávalo boj se silami, které bojovaly za občanskou a náboženskou svobodu.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------



Je v současné postmoderní době stále ještě místo pro církevní struktury?


Odkaz na zajímavý a poučný článek Petra Vaďury   -  Církevní struktury






Re: Re: Elo! Je jmenování biskupů a zavedení církevní hierarchie biblické? (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Středa, 26. listopad 2008 @ 14:10:53 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Standa. preháňaš to. Čerpáš z tendenčným dejín. V živote a j v histórii sa jednoducho veci menia a človek či chce, či nechce musí sa vyrovnať s novými okolnosťami.
.
"Vznešené mravní zásady osobního života" a veci podobné, ktoré spomínaš: Chceš vari, Stanko, tvrdiť, že dnes je v našich zboroch vyššia mravná úroveň ako vtedy v čase prenasledovania, kde stať sa kresťanom bolo rizikom?... Vtedy nemátožili o predmanželskom sexe, ostávali verní v manželstve, a nerozvádzali sa tak ako dnešní cirkevníci, ani homosexuálne zväzky neboli takým problémom pre Cirkev ako dnes. Mravná úroveň bola - napriek výnimkám - myslím, že celkove oveľa lepšia.
.
POkiaľ ide o predstaviteľov a biskupov - nemáš pravdu, Standa. Ved načo Pán Ježišš ustanovil apoštolov? A čítal si, ako sa Pavol rozhorčoval v listoch niekedy? A ako Peter vylučoval v Skutkoch? Pán nebol rojko, ani Pavol. Sám vedel, že tí "vlci prídu" - a prichádzali. A biskup musí chrániť svoje "stádo" pre pohoršením, preto musí byť v cirkvi určitý systém a poriadok a zachovávať určité pravdilá. Vari to nie je aj vo vašom zbore? A prečo toto ty nazývaš vyhľadávaním moci? Veď Pán nato postavil apoštolov, apoštoli biskupov, aby bola v v každom cirkevnom zbore autorita. Autorita nie je proti človeku, je v službe človeka. Kliment Rímsky alebo tento Ignác z Antiochie, to bola tá nezdravá autoritatívnosť? Len pozornejšie čítaj... Iste, vždy sa nájdu povahy príliš autoritatívne. Iný bol Ján a iný bol Peter, či Pavol. To je normálne a ľudské. Zo 46 rímskych biskupov od Petra do Simpliciána /koncom 5. stor./ mylsím, že iba jeden nebol vyhlásený za svätého. To bola doba prenasledovania, a predstav si, aj po nej boli mnohí svätí... Len to celkom nepreháňaj, aby si dociel na čiteteľa ten účinok, ktorý si želáš...
.
Silou mocou sa chceš dostať k tomu, aby si potvrdil tú vašu poststredovekú koncepciu vašej cirkvi, že pápež bol Antikristom. Každý z nás je Antikrist, ked hrešíme, v istom zmysle. Boli časy, ked pápež bol bábkou v rukých mocných sveta. Ale to bolo oveľa neskôr, ako ty myslíš, rozhodne nie v prvých storočiach. To bolo až v stredoveku. A bolo to vždy prechodne, a vždy sa to počase napravilo, alebo aspoň zlepšilo. Nie jeto tak vari s každým človekom, ba aj skaždou cirkvou, že má obdobia prekvitania i úpadku? No Cirkev nestojí na pápežoch, ani nikdy nestála tak, ako si to ty myslíš. Keby to tak bolo, už by dávno padla. Cirkev je na Kristovi, Kristus používa aj pápežov pri jej vedení, ale nie je na nich závislý... Ak bol v Ríme zlý pápež, tak na mnohých miestach v Cirkvi zároveň prekvitala svätosť. V každej dobe, v každučičkej, boli mnohí svätí vo všetkých stavoch spoločnosti. A všetci títo vyznávali tú istú vieru, ako ju pápež vtedy nezachovával, hoci ju hlásal... Nikdy pápež nehlásal z kazateľne, aby ľudia hrešili, aj keď bol najväčší hriešnik. A aký je vlastne rozdiel medzi pápežom a nejakým slávnym protestantským americkým televíznym kazateľom, ktorý má frajerky, a je to verejme známe? Vari zrušíme tú jeho cirkev? To je vec jeho zodpovednosti pred Bohom, a jeho zlyhanie... Vytýkať si navzájom zlyhania našich predkov, nezdá ssa ti to už otrepené?...
.
S tým 1260-ročným prenasledovaním pomaly. To je zasa vaša /pokiaľ sa nemýlim/ adventistická predstava /poznám aj rozumných adventistov, ktorí sa jej nedržia, no ty si asi všerajší.../. 538 +1260 = 1798 Teda je to tak nastavené, aby to vyšlo na Francúzsku revolúciu, kedy sa podľa vás situácia zmenila /na vašu radosť, že...?/... Standa, cisári už dávno pred rokom 538 prenasledovali kresťanov, ba trpel od nich aj rímsky biskup, pápež. A ak by si čítal dejiny, vedel by si, že nedbolo ani jedného storočia, kde by Cirkev neprenasledovali. Áno, aj Katolícku Cirkev. Ak nie tu, tak v Indii, Číne, vo Vietname, v Afrike, ale stále niekde... A povedzi mi, ktorá cirkev tiež neprenasledovala tých, čo mali v tej dobe iné názory ako mali ona, ak sa dostala k moci? Kto? Luteráni? Anglikáni? Kalvíni? Reformátori? Husiti?...Všetci do jedného, a v tom ssa nelíšil naozaj nikto. Protestantské cirkvi vari neboli tam, kde sa lovili čierni otroci z Afriky a tam , kde rozkvital apartheid, ako napr. v Juhoafr. republike a ešte v 1964 v USA zomieral Martin Luther King - v tej prevažne protestantskej slobodnej Amerike, kde dlho nemohli čierni ísť do bielych kostolov...
.
Nie Stanko, realita je taká, že primerane počtu členov, veľkosti vplyvu v sopoločnosti každá cirkevná spoločnosť si "svoj podiel hriechu" presadila... Žiaľ. Výnimkou sú možno len tí, ktorí sú veľmi malí, neboli pri moci a nemali možnosť. Never, že ľudia v nejakej inej cirkvi sú najkí iní ľudia ako katolíci. A neverím, že nejakí nekatolícki predstavitelia sú anjelmi... To je príliš naivné snívanie. Tak to ani nebolo, ani nie je v súčasbnosti. Len sapozri okolo, ktosa viac drží odvekých kresťanských zásad /napr. v rodinnej morálke/. Kto menej kolaboroval za socializmu s komunistickým režimom?... Stano, zostúp dolu a nasaď si objektívne okuliare, rovnaké pre všetkých...
.
Stano, proklate se mýliš, pokiaľ si myslíš, že Cirkev sa skazila už hneď tam v prvých storočiach. Ak bola niekde cirkev na úrovni, tak to bola vtedy. Roky prenasledovania v Rímskej ríši, to bol určitý "filter" ... Aj komunizmus bol taký filter. Ak prišla sloboda, vidíš, čo to robí z ľudí. Tak to bolo vždy. Len neobviňuj a nezhadzuj starú Cirkev, že upadla. Nám je známe prečo to vy robíte... Aby ste mohli zdôvodniť to, čo si želáte. Ak cirkev upadla už v 2. storočí, tak život a zásady tejto cirkvi ma neviažu. Stačí potom zavrhnúť všetko, čo sa nám zachovalo v apoštolských spisoch, v spicoch cirkevných otcov z týchto prvých storočí, a vyhlásiť, že to je zlé, lebo cirkev bola už skazená. A stačí "Solo Scriptura". A tú Bibli si potom môžem vxysvetľovať po svojom...
.
Stanko, ale je to veľké farizejstvo.Lebo biblický kánon bol uzavretý a rozhodnutý tou "hriešnou "Cirkvou až vo 4. storočí. A od nej ste prebrali tú svätú Bibliu, a napodiv, neprotestujete, že ako tá hriešna Cirkev vedela rozlíšiť a vybrať autoritatívne tak presne a správne, čo do Biblie patrí. Pretože v Bibli sa nedočítaš, že to, čo tam je, prečo to tam je... A takisto ste oprebrali Vyznanie viery apoštolské od tejto hriešnej Cirkvi. A keby to bolo v Biblii všetko také jednoznačné, asi by neboli ariáni popierali božstvo Kristovo a iné cirkvi a sekty prvých storočí zasa iné veci... Ale tá istá "hriešna" Cirkev, ktorá jasne vyjadrila vieru apoštolov vo Krede, a zachovala aj to zriadenie, ktoré prevzala od Krista a apoštolov /biskupi, kňazi, diakoni/, aj tiež aj sviatosti a ich vysluhovanie a i.
.
Pokiaľ ide o odpoved na tvoju otázku, je to jasné, ved preto som dal aj taký názov článku. V Biblii je jasne Kristom zavedenie apoštoslého úradu. Biskupi sú nič iné iba pokračovanie tejto služby v propech jednoty, a bez tejto služby by sa naše cirkvi veľmi rýchlo rozplynuli. A svedectvá ako spisy Klementa Rímskeho a Ignáca Antiochijského, ktorí boli vlastne žiakmi apoštolov len dokazujú a potvrdzujú, že to, čo by sa niekomu zdalo z Písma nejasné, im, ktorí boli odchovaní u apoštolov, bolo úplne jasné. Je logické, že oni asi lepšie chápali apoštolov, ktorí vlastne napísali biblické spisy,  ako my po 20 storočiach. Kto však tomu nechce veriť, určite si nájde na to dôvody. A ty mi tak presne pripadáš...







]


Elo! Pravdivá svědectví z Písma a historie nelze umlčet falešným, náboženským učením! (Skóre: 1)
Vložil: Standa v Čtvrtek, 27. listopad 2008 @ 09:12:10 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Elo:

Silou mocou sa chceš dostať k tomu, aby si potvrdil tú vašu poststredovekú koncepciu vašej cirkvi, že pápež bol Antikristom.

Standa:

Já se v žádném případě nechci dostat silou mocou k tomu, abych potvrdil nějakou koncepci o papeži
- Antikristovi. Písmo a historie však vydávají mnohá svědectví, která hovoří jasnou řečí.
3,5 času (roku) = 42 měsíců = 1260 dní.
V biblických proroctvích je důležitá ještě jedna věc, kterou jsem dosud nezmínil. Když proroctví mluví v symbolech, potom jeden prorocký den odpovídá jednomu skutečnému roku. Například v Ezechieli 4,6 říká Bůh: „…ukládám ti za každý rok jeden den…“
S použitím tohoto principu můžeme tedy „tři a půl času“ z Daniele 7 přeložit jako 1260 let. Podle verše 25 tedy bude malý roh pronásledovat svaté přesně 1260 let. Co o tom říká historie? Je nějaký důkaz, že Římská církev pronásledovala Boží věrné po tuto předpovězenou dobu?
Již jsme se dozvěděli, že historické záznamy umísťují oficiální počátek vlády papežství do roku 538 n.l.
„Vigilius… … nastoupil na papežský stolec (538 n.l.) pod vojenskou ochranou Belisaria.“ (Historie křesťanské církve, vol.3, str.327)  *pozn. 1
V Danielovi i ve Zjevení Bible odhaluje, že malý roh bude vládnout přesně 1260 let, než obdrží smrtelnou ránu. Teď už je to jen záležitost matematiky. Pokud je proroctví pravdivé, 1260 let po roce 538 n.l. obdrží malý roh smrtelnou ránu – tedy ztratí svou moc.
Pokud přičteme 1260 let k roku 538 (oficiálnímu počátku Římskokatolické církve a státu), dostaneme rok 1798. Bible nám tedy tvrdí, že vláda malého rohu bude trvat do roku 1798. Opravdu v tomto předpovězeném roce skončila vláda papežství?
ANO! Přesně po 1260 letech, 10. března roku 1798 poslal Napoleon Bonaparte svého generála Louise Alexandra Berthiera s jeho armádou do Říma.
Encyklopedie Britannica o tom říká:
„V roce 1798 generál Berthier vstoupil do Říma, zrušil papežskou vládu a ustanovil sekulární.“
Papež byl zajat a o 18 měsíců později zemřel ve vyhnanství ve francouzské Valencii. Tato událost ukončila papežskou moc pokud jde o vynucování papežských nařízení.
*pozn. 1:  Když Justiniánův generál Belisarius osvobodil Řím v roce 538, byl i římský biskup osvobozen z nadvlády Ostrogótů. Jejich podpora ariánského učení omezovala rozvoj katolické církve. Papež tak mohl užívat privilegia, která mu udělil Justiniánův dekret z roku 533; nyní měl možnost rozšířit autoritu Svaté Stolice„. Tak začalo 1260 let pronásledování, tak jak to bylo předpovězeno biblickým proroctvím (Dn 7,25; Zj 12,6.14; 13,5-7).

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


Martin Luther studiem prorockých knih Daniele a Zjevení a z Pavlova listu Tesalonickým také antikrista odhalil. Svému příteli Spalatinovi píše:
„Jsem jednoznačně přesvědčen a nemohu více pochybovat o tom, že papež je skutečným *****m… …protože vše tak přesně odpovídá způsobu jeho života, skutků, slov a přikázání.“
Luther nebyl jediným vůdcem reformace, který odhalil totožnost antikrista. Celý zástup reformátorů odhalil pravou povahu papežství. Patřili mezi ně například Thomas Cranmer, John Wycliffe, Jan Hus, Jeroným, John Knox a mnozí další. To je pravý důvod, proč Římskokatolická církev proti reformátorům držícím se Božího slova tak tvrdě bojovala…
Samozřejmě, že Katolická církev o nebezpečí, které pro ni představují biblická proroctví ví. Dnes už nemůže pronásledovat ty, kdo čtou Bibli, dnes už nemůže dát Svaté Písmo na seznam zakázaných knih. Bojuje tedy jiným způsobem. Snaží se identitu malého rohu vyložit jinak a žel i většina věřících z protestantských církví, jejichž zakladatelé antikristovskou povahu papežství odhalili, na její fintu skočili.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Elo:

No Cirkev nestojí na pápežoch, ani nikdy nestála tak, ako si to ty myslíš. Keby to tak bolo, už by dávno padla.

Standa:

No, tak za taková slova by Tě zcela jistě ve Vatikánu nepochválili.
§ 100 Úkol autenticky vykládat Boží slovo byl svěřen pouze učitelskému úřadu církve, papeži a biskupům, kteří jsou s ním spojeni.  § 895  „Moc, kterou vykonávají osobně Kristovým jménem, je vlastní, řádná a bezprostřední, i když její vykonávání je nakonec řízeno nejvyšší církevní autoritou.“ Ale biskupové nesmějí být považováni za náměstky papeže; řádná a bezprostřední papežova autorita nad celou církví autoritu biskupů neruší, ale naopak ji potvrzuje a hájí. Tuto autoritu je nutno vykonávat s celou církví pod vedením papeže.  §  937 Papež „má z božského ustanovení nejvyšší, plnou, bezprostřední a všeobecnou pravomoc v oboru duchovní správy“.
Kdyby tomu tak opravdu bylo, tak by musela jediná, pravá a svatá církev Kristova své učení od základů reformovat. A to neudělá, protože prohlášení papežů v otázce víry jsou neomylná.
Elo! Zcela nepochybně by Ti prospělo, kdyby sis zopakoval lekce Katechismu katolické církve pod vedením zkušeného římskokatolického pastýře. Ten Ti ukáže jak důležitá je úcta a poslušnost ke svatému Otci.



]


Re: Elo! Pravdivá svědectví z Písma a historie nelze umlčet falešným, náboženským uče (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Čtvrtek, 27. listopad 2008 @ 14:48:12 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Standa,pre istotu ti uvádzam zoznam prvých 80 pápežov, ktorí sú známi od samého začiatku, od sv. Petra, ako ich my chápeme. Vy ste si vymysleli čosi, čo je naozaj akési monstrum.POdčiarkol som ti niektorých pápežov, ktorí sa v nejake súvislosti častejšie spomínajú v dejinách. Vigílius vôbec nebol prvý pápež. Oveľa významnejší bol napr. Damazus, a najmä Lev I., Veľký. To boli svätci, uznávaní na Východei na západe. Inak z prvých 46 rímskych pápežov všetci okrem Libeéria sú svätí...
.
1. Peter, 64/67 (?) 2. Linus, 67-76 (?) 3. Anakletus (Kletus I.) 79-90 (?) 4. Klement I. 92-101 (?) 5. Evaristus 99-107 (?) 6. Alexander I. 107-116 (?)7. Sixtus I. 116-125 (?) 8. Telesforus 125-136/138 (?) 9. Hyginus 136/138-140/142 (?) 10. Pius I.140/142-154/155 (?) 11. Anicetus 154/155-166 (?) 12. Soter 166-174 (?) 13. Eleuterius 174-189 (?) 14. Viktor I. 189-198/199(?)15. Zefyrus 199-217 (?) 16. Kalixt I. 217-222 17. Urban I. 222-230 18. Poncián 230-235 19. Anteros 235-236 20.Fabián 236-250 21. Cornelius 251-253 Novacián 251-258 22. Lucius I. 253-254 23. Štefan I. 254-257 24. Sixtus II. 257-258 25. Dionys 259/260-267/268 (?) 26. Félix I. 268/269-273/274 27. Eutychianus 274/275-282/283 (?) 28. Kajus 282/283-295/296 29. Marcelinus 295/296-304 30. Marcelus I. 307-308 (?) 31. Eusebius 308/309/310 32. Miltiades 310/311-314 (?) 33. Silvester I.314-335 34. Marek 336 35. Julius 337-352 36. Liberius 352-366 Felix II. (365) 355-358 37. Damasus I. (*okolo r
. 305) 366-384
Ursin 366-367 38. Siricius 384-399 39. Anastázius I. 399-402 40. Inocent I. 402-417 41. Zosimus 417-419 42. Bonifác I.418-422 Eulalius (423) 418-419 43. Celestín I. 422-432 44. Sixtus III. 432-440 45. Lev I. 440-461 46. Hilarius 461-468 47.Simplicius 468-483 48. Felix II. (III.) 483-49249. Gelasius I. 492-496 50. Anastázius II. 496-498 51. Symmachus 498-514 Laurencius 498-506 52. Hormisdas 514-523 53. Ján I. 523-526 54. Felix III. (IV.) 526-530 55. Bonifác II. 530-532 56. Dioskur53057. Jan II. 533-535 58. Agapet I. 535-536 59. Silverius 536-537 60. Vigilius 537-555 61. Pelagius I. 556-561 62. JanIII. 561-574 63. Benedikt I. 575-579 64. Pelagius II. 579-590 65. Gregor I. (*okolo r. 540) 590-604 66. Sabinián 604-606 67.Bonifác III. 607 68. Bonifác IV. 608-615 69. Deusdedit (Adeodatus) I. 615-618 70. Bonifác V. 619-625 71.Honorius I. 625-638 72. Severin 640 73. Jan IV. 640-642 74. Teodor I. 642-649 75. Martin I. ( 655) 649-653 76. Eugen I. 654-65777. Vitalianus 657-672 78. Adeodatus II. 672-676 79. Donus 676-678 80. Agaton 678-681...
.
"Tak začalo 1260 let pronásledování, tak jak to bylo předpovězeno biblickým proroctvím  "
- Standa, a koho prenasledovala tá Cirekv v roku 538 a ďalej. Ve´d zakrátko v ý. storočí sa rozširoval islam, a vieš dobre, že práve on potláčal kresžanstvo, ako sa dalo. Vrtedajšia kresťanská Afrika je už mohamedánska. To isté kraje, kde pôsobil sv. Pavol - Turecko, je už moslimské.  To, čo ty tvrdíš, je naozaj scestné, primitívne tvrdenie, na ničom sa nezakladajúce. len aby sa vám hodilo do vašej schémy myslenia. Adventisti, pokiaľ viem už niekoľko-krát prdpovedali koniec sveta /príbuzní jehovistom/, ale ani ich netrkne z toho, že nič sa nestalo, vyvodiť nejaké dôsledky. Ich najvúčšou vášňou je očisťovať sa cudzou špinou, teda, katolíckou cirkvou a jej chybami. Hlavne, že oni viac veria súkromným zjaveniam svojej Ellen White, ako Biblii, a le nazývajú sa biblickou cirkvou. Stano, ja mám v rodine adventistov, ale sú normálni... Žiaľ, na základe týchto tvojich príspevkov, sa to bojím povedať o tebe... Bez urážky. Aspoň sem nezaťahuj luteránov. Luther bol citove negatívne naladený, v jeho situácii je to aj ľudsky pochopiteľné. Ale ty by si už mal byť triezvy... Opýtaj sa na to opravdivých luteránov, či ti potvrdia tvoje fantazmagóriá...
.
Cirkev naozaj nestojí na ľuďoch, nai na pápežoch. keby to tak bolo, už by bola padla dávno. Ale je to Boh, ktorý ju drží. Aj králi SZ boli hriešny, a Pán nezrušil ich líniu až po Krista. Podobne snme istý, že ak Pán založil pápežstvo, teda zjdenocovaciu "službu
 Petra" vo svojej Cirkvi, tak ju neuruší aj napriek zlyhaniam pápežov. Môže sa stať, že prechodne bude táto služba ochromená, ako sa stávalo v dejinách, a ptom zasa poslúžila. Dobro tejto služby v prospech jednoty Cirkvi je oveľa väčšie ako ľudské chyby a zlyhania jej predstaviteľov. "Boh je verný, aj keď človek je neverný"
.
Stanko, nehnevaj sa, ale ty si od skutočnej Biblie, a jej výkladu v Duchu vzdialený na hony...





]


Re: Re: Elo! Pravdivá svědectví z Písma a historie nelze umlčet falešným, náboženským (Skóre: 1)
Vložil: Colin v Čtvrtek, 27. listopad 2008 @ 15:23:17 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Již jsme se dozvěděli, že historické záznamy umísťují oficiální počátek vlády papežství do roku 538 n.l.

:-)))   no to jsme se tedy dozvěděli! Já jsem to předtím nečetl, protože Standa je mistrem na stahování hovadin z podezřelých stránek, takže jsem si toho všiml až teď když na to reaguješ. Standa je nešťastník. Že nemá o dějinách páru - na tom nic není, já taky mnoha věcem vůbec nerozumím. (Dodnes nechápu, proč mi funguje ten počítač.) Problém je, že Standa to neví a je snadno manipulovatelný. Věří kdejaké kravině.

Ale víš co je zajímavý, dneska je historie v módě, zajímá to milóny lidí na světě a tak se daří i šarlatánům. Stejně jako je snazší běhat po kraji s detektorem kovů než se věnovat pořádné archeologii je taky výnosnější spřádat hypotézy a "odhalovat" skrytou minulost než minulost pramenně studovat a poctivě prezentovat. A to platí i v církvi. Víš na jaký prachy si musel přijít ten šarlatán, co "našel" na Araratu noemovu archu?


]


Peter Masters: Stoj za pravdou (Skóre: 1)
Vložil: Gojim (gojim@zoznam.sk) v Neděle, 30. listopad 2008 @ 15:49:31 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)

Náš druhý text, ktorý nám prikazuje, aby sme sa vyznačovali zreteľným evanjelikálnym svedectvom a oddelili sa od pomýleného učenia, je Rímskym 16:17. Pavol tu prikazuje cirkvám, aby si dali „pozor na tých, ktorí robia rôznice a pohoršenia na odpor učeniu, ktorému ste sa vy naučili, a stráňte sa ich.“ Tento verš sa vzťahuje na všetkých falošných učiteľov, ktorí odvádzajú ľudí preč od Pravdy. Dnes sa to týka Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá sa odvrátila od biblického kresťanstva už pred mnohými storočiami a vyrástla do obrovských rozmerov. Vo veci spasenia učí presný opak toho, čo nám prináša Biblia. Rovnako sa tento text vzťahuje na teologických liberálov, ktorí odmietajú inšpiráciu a neomylnosť Biblie a ktorí pohŕdajú základnými doktrínami viery. Popierajú existenciu pekla a učia, že všetko ľudstvo bude zachránené pre večnosť. Obidve hnutia podviedli duše miliónov ľudí. Nečudo, že apoštol odsudzuje takýchto učiteľov a hnutia. Sú Bohu také urážlivé a pre ľudské duše také nebezpečné, že ich nikdy nesmieme uznať a ani sa k nim pripájať.


Dodržiava sa tento príkaz vtedy, keď evanjelikáli pozvú ne–evanjelikálov, aby boli spoluúčastní na ich stretnutiach? Dodržiava sa, keď posielajú novoobrátených veriacich do katolíckej a iných ne–evanjelikálnych cirkví, aby sa im tam dostalo vyučovania? Dodržiavajú ho evanjelikálni duchovní, ktorí úzko spolupracujú s ne–evanjelikálmi v rámci jednej denominácie, sedia spolu vo výboroch a dôverným spôsobom sa spoločne podieľajú na rôznych cirkevných aktivitách?


Náš tretí text, ktorý prikazuje oddelenie sa, sa nachádza v 1. Korintským 5:9-13, kde apoštol prikazuje veriacim, aby „sa nemiešali“ s ľuďmi, ktorí vyznávajú kresťanstvo, a pritom sa dopúšťajú určitých hriechov. Aj keď menuje hlavne osobné hriechy, dvakrát spomína modlárstvo, hlavný náboženský kompromis tých dní. Nemá sa teda uskutočňovať žiadne spoločenstvo s osobou, ktorá sa vydáva za kresťana, ale pokračuje v modlárstve. Nemáme s takýmto človekom ani jesť (v prípade, že spoločné jedenie je vyjadrenie prijatia a spoločenstva). Tento Pánov príkaz, daný prostredníctvom Pavla, sa týka tých, ktorí vyznávajú, že sú kresťania, ale praktizujú falošné náboženstvo. Falošní učitelia sú „nepriateľmi kríža Kristovho“, ako vraví Pavol vo Filipským 3:18. Veriaci sa s nimi nesmú nikdy bratríčkovať a stotožňovať spôsobom, ktorý by schvaľoval ich stanoviská a duchvné postoje.

Pokracovanie:




]


Re: Zatienenie Kristovej kňazskej služby. (Skóre: 1)
Vložil: skalaa v Čtvrtek, 27. listopad 2008 @ 10:44:47 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Zatienenie Kristovej kňazskej služby. Ôsma kapitola Danielovho proroctva hovorí o spore medzi dobrom a zlom a o Božom konečnom víťazstve. Z tejto kapitoly vyrozumievame, že medzi uvedením Krista do veľkňazskej služby a očistením nebeskej svätyne určitá pozemská moc zatieni Kristovu službu.
Baran v tomto videní predstavoval Médsko a Perzsko (Dan 8,3) – ríšu dvoch rohov, z ktorých vyšší vyrástol neskôr. To jasne zobrazuje jej dve fázy a dominantnú perzskú časť kráľovstva, ktorá prišla neskôr. Podľa Danielovej predpovede toto východné kráľovstvo rozšírilo svoju moc „na západ, na sever a na juh“ a „mohutnelo“. (Dan 8,4)

Kozol s veľkým rohom prichádzajúci zo západu symbolizoval Grécko s jeho „prvým kráľom“ Alexandrom Veľkým. (Dan 8,21) Alexander prichádzajúci „zo západu“ rýchlo porazil Perziu. Niekoľko rokov po jeho smrti bolo Grécko rozdelené na „štyri kráľovstvá“ (Dan 8,8.22) – kráľovstvo Kasandrovo, Lysimachovo, Seleukovo a Ptolemaovo.

„Na konci ich kraľovania“, (Dan 8,23) t.j. na sklonku rozdelenej Gréckej ríše, mal povstať „malý roh“. (Dan 8,9) Niektorí sa domnievajú, že toto proroctvo naplnil Antiochus Epifanes IV., sýrsky kráľ, ktorý v 2. stor. pr. Kr. na krátky čas ovládol Palestínu. Viacerí reformátori však stotožnili malý roh s Rímom v jeho pohanskom i pápežskom období. S týmto výkladom sa pozoruhodne zhodujú údaje z Danielovho proroctva, kým s iným výkladom nie. 32 Všimnime si nasledujúce body:

a) Moc malého rohu siaha od pádu Grécka do „času konca“. (Dan 8,17) Tomuto opisu zodpovedá len pohanský a pápežský Rím.

b) Danielove proroctvá z 2., 7. a 8. kapitoly sú obsahovo zhodné. Socha so štvorakého kovu z Dan 2 a štyri šelmy z Dan 7 predstavujú tie isté svetové ríše: Babylon, Médsko-Perzsko, Grécko a Rím. Nohy zo železa a hliny a desať rohov štvrtej šelmy predstavujú rozdelenie Ríma. Tieto oddelené štáty mali existovať až do druhého adventu. Všimnime si, že obe proroctvá poukazujú na Rím ako nástupcu Grécka a ako poslednú ríšu pred druhým adventom a konečným súdom. Malý roh z Dan 8 zapadá do toho istého súvisu. Nasleduje po Grécku a je nadprirodzeným spôsobom zničený alebo „rozdrvený bez ľudského zásahu“. (Dan 8,25; pozri Dan 2,34) 33

c) Médsko-Perzsko sa nazýva „veľké“, Grécko je pomenované „veľmi veľké“ a „malý roh“ ako „nadmieru mohutný“. (Dan 8,4.8.9) Rím, jedna z najväčších svetových mocností, zodpovedá tomuto opisu.

d) Len Rím rozšíril svoju ríšu na juh (do Egypta), na východ (do Makedónie  a Malej Ázie) i smerom „k nádhernej krajine“ (do Palestíny) presne podľa prorockej predpovede. (Dan 8,9)

e) Rím povstal proti „Kniežaťu zástupov“, „Kniežaťu kniežat“, (Dan 8,11.25) teda proti Ježišovi Kristovi. „Proti nemu, proti jeho ľudu, ako aj proti jeho svätyni viedla moc Ríma najneslýchanejší boj. Prorocký opis sa zhoduje s pohanskou i pápežskou fázou Ríma. Kým pohanský Rím odporoval Kristovi a skutočne zničil jeruzalemský chrám, cirkevný Rím účinne zatienil Kristovo kňazstvo a jeho prostrednícku službu, ktorú Spasiteľ koná v záujme hriešnikov v nebeskej svätyni. (Pozri Žid 8,1.2.) Urobil to tým, že dosadil kňazstvo, ktoré ponúka odpustenie prostredníctvom ľudí.“ 34 Toto odpadnutie malo úspech, pretože „zvrhlo pravdu na zem; čo robilo, to sa mu darilo“. (Dan 8,12)




Re: Re: Zatienenie Kristovej kňazskej služby. (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Čtvrtek, 27. listopad 2008 @ 13:00:03 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Typický príklad, že z Biblie sa dá dočítať to, čo človek sám chce. Typický príklad ako možno popliesť "piate s devaitym".
.
"Rím povstal proti „Kniežaťu zástupov“, „Kniežaťu kniežat“, (Dan 8,11.25) teda proti Ježišovi Kristovi."
- Samozrejme, pretože bola to pohanská Rímsky ríša, ktorá Izrael podmanila sebe a držala v područí asi od 64 roku pred nl. Potom to bola pohanský Rímska ríša, ktorása stala nástrojom zabitia Baránka Božieho JežišaKkrista v spolupráci so židovskými predákmi, ktorí Krosta neprijali a zradili. Len veľmi protikatolícky zaujatý človek môže sa tak mýliť v svojej zaujatosti a zaslepenosti, ked pletie Rím pohanský s kresťanským  a mieša všetko dohromady.
K
Predsa ešte 300 rokov po zabití Ježiša Krista Rím prenasledoval Krista v jeho kresťanskej Cirkvi, ktorá bola v Ríme jedna za najobetavejších a najvernejších, Je známe nesmierne množstvo mučeníkov pre Krista, medzoi nimi viacerí rímsku biskupi, ktorých neskôr začali nazývať pápeži. Dokonca do konca 5. storočia bolo 46 pápežov, z ktorých iba jeden nie je vyhlásený za svätého. Pretože práve prenasledovanie sa postaralo o to, že kto v Ríme, v centre stal sa kresťanom, dokonca biskupom, bolo to veľmi riskantné pre život. Preto tu nemôže byť ani reč o zatienení Kristovho kňazstva. Pápeži práveže hájili čistotu kresťanstva a stali sa oporou Cirkvi.
.
 Táto Cirkev aj veľkou zásluhou práve rímskych biskupov, pápežov si zachovala čistú kresťanskú vieru. A pokiaľ viete, že žiaden  blud z obdobia prenasledovania  Rímskej ríše, ba aj neskôr, nikdy nevzišiel od rímskeho biskupa /skôr od východných, dokonca patriarchov/, ale naopak, bol to rímsky biskup, ktorý sa vždy zasadil za zachovanie čistej viery... Ba aj neskôr, ked sa do pápežstva montovala svetská moc a chcela si ho podmaniť, rímski pápeži boli vždy na strane Krista. Isteže, vy si vysvetľujete bohj proti heretikom ako prenasledovanie kresťanov. len uvedomte si, aj ariáni, aj monofyziti, aj dokéti, aj gnostici, aj manichejci, aj montanisti , aj salebiáni a iní hetertici mátožili v tých prvých storočiach, a keby im Cirkev bola podľahla, tak dnes nemáme tú vieru, ktorú máme. A viete, že Pavol povedal, že "keby vám aj anjel z neba zvestoval iné Evanajelium, nech  je prekliaty". A práve toto robili všetky tieto heretické sekty a cirkvi... Uznávam, že rímski cisári kresťanskí od konca 4. storočia nepostupovali správne, keď pouýívali násilie, ale to bola ich vtedajší prístup...
.
Takže, Skalaa, to si teraz naozaj veľmi prestrelil a ukázal sa ako totálny neznaj histórie, a ukrutne zaujatý.. Nehnevaj sa, ale ak niečo napíšeš, tak najprv si to dobre rozmysli, a prípadne sa poraď s niekým. Vy máte naozaj iba svoje tendenčné príručky dejepisu, v ktorých sa všetko vykresľuje protikatolícky v tom zmysle, že pápeži sú antikristi? Vy naozaj veríte takým báchorkám?...




]


Re: Re: Zatienenie Kristovej kňazskej služby. (Skóre: 1)
Vložil: Colin v Čtvrtek, 27. listopad 2008 @ 13:00:05 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Skaalo, to je velmi účelový, zmanipulovaný výklad. Může mu věřit každý, kdo potřebuje "výzbroj" pro antikatolickou propagandu, nemůže mu věřit nikdo, kdo nemá tuto potřebu. Ale co je Bible napsána, po všechna staletí, slouží všelijakým lidem jako zásobárna podobných argumentů proti domělým nebo skutečným nepřátelům, protože pošetilosti nikdy nebude konec a mnozí se chytí do temnoty svého vlastního srdce, jen si to pak potřebují zdůvodnit. Vždyť je to u Daniela psáno: mnozí se protříbí, zbělí, špatní však budou jednat špatně a žádný z nich se nepoučí (rozumí se z Písma).

To co předvádíš je špatný výklad Písma svatého. Kdo miluje Boží slovo, střeží sám sebe, aby k podobným účelům toto slovo nezneužíval. Kdo miluje Boží slovo, raději přizná, když neví, jako Daniel. 

Colin 


]


Re: To, čo bolo v Písme o biskupoch, kňazoch a diakonoch len naznačené... (Skóre: 1)
Vložil: isim v Pátek, 28. listopad 2008 @ 08:57:47 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Milý Elo,
je jistě dobré a přínosné přečíst si i tyto listy nebo i jiné dokumenty a ale i některá fakta v historii. Pokud člověk hledá odpovědi na některé otázky.

Myslím si však, že bude-li čtenář pozorný, jistě mu neunikne, postupný odklon anebo i velký úpadek, po odchodu apoštolů Pána Ježíše a jejich přímých následovníků. - Myslím, že ten průnik světa a světského způsobu vládnutí a moci do církve je zřejmý. Ty velké a neúměrné důrazy na poslušnost autority biskupů, nebo i výnosy některých papežů jsou zcela viditelné.

Přesto je také i zřejmé, že víra, i v těchto velmi těžkých podmínkách a útrapách přežila, a dochovala se nám až do dnešního dne. (Toto však určitě není zásluha těch, kteří činili nebo i činí, tyto velmi špatné věci, ale zřejmě těch prostých a skutečně věrných Pánu, ať už se nacházeli kdekoliv, buď někde u katolíků, nebo třeba i v reformaci. Protože, i jen doutnající víru v prostém lidu nelze naprosto vyhubit, neboť nad tím jistě bdí Boží prozřetelnost.)

Nedivím se však některým bratřím protestantům, že v těchto velmi zlých a špatných věcech, které se děly, vidí působení antikrista. (Vždyť to bylo předpovězeno samotným Pánem a také i apoštolové o tom píší a tyto věci zmiňují, že vyvstalo mnoho antikristů a že ta nepravost již působí. Tedy už v jejich době.)

Pokud jde o autority, tak s Tebou souhlasím, jistě si Pán povolává a má i autority v církvi, tyto autority by však měly být povolány především Jím samotným anebo potvrzeny prorocky a z vnuknutí Ducha Svatého. A nikoli pouhou lidskou volbou a lidským potvrzením. Jak jsem již jinde zmínil.

isim  




Re: Re: To, čo bolo v Písme o biskupoch, kňazoch a diakonoch len naznačené... (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Pátek, 28. listopad 2008 @ 11:46:40 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Milý Isim!
"Teba ešte nikto nepochválil? A nie si rád, ke´d ťa pochváli niekto?
"
postupný odklon anebo i velký úpadek, po odchodu apoštolů Pána Ježíše a jejich přímých následovníků...."
- Myslím, že to platí až po období prenasledovania, teda po Konštantínovi. V dobe prenasledovania bolo rizikom stať sa kresťanom a každý si preto rozmyslel. Iste sa nedá vylúčiť aj to, čo je dosť časté vo vznikajúcich hmutiach, že ľudia senzáciechtiví, zvedaví, prípadne aj karieristi sa chcú tam dostať, no nevydržia. Nemyslím si reálne, že to treba až tak stavať do kontrastu, ako to často tu ľudia robia. Je pochopiteľné, že je tu tiež diabol, ktorý sa snaží narušiť všetko, čo robí Kristus...
.
"ten průnik světa a světského způsobu vládnutí a moci do církve je zřejmý. Ty velké a neúměrné důrazy na poslušnost autority biskupů, nebo i výnosy některých papežů jsou zcela viditelné."
- Isim, pochop, že už za čias apoštolov začali sa rozmáhať tie gnostické prúdy, rôzne tajné učenia, ktorých bola Rímska ríša plná. Vdďsi uvedom, koľko tam bolo národov a náboženstiev... Preto je pochopiteľný aj dôraz biskupov na disciplínu. Bez nej naozaj by sa do vznikajúcich obcí infiltrovali títo ľudia a rozložili by tie cirkvi znútra. Preto bol nutný dôsledný výber osob na miesto vedenia zborov, teda apoštolská postupnosť biskupov bola jednoducho podmienkou prežitia cirkví v týchto podmienkach... A keď nastúpila doba cisárov a slobody, tam ešte viac musela byť vyzdvihnutá autorita biskupa. Už len z jednoduchého praktické dôvodu /ktorý bola aj taktický, aj politický/. Ak by biskup v tej dobe nebol autoritou, boli by s ním kniežatá sveeské doslova zametali... Niektoré tie názory, čo občas počúvam mi napzaj pripadajú rojčivé a naivné, pretože sú bez znalosti psychológie danej epochy histórie. Ak sa Cirkev stala už veľkou a verejnou silou /pre množstvo ľudí a vplyv/, tak nie je možné vyhnúť sa politike. Pretože politici /panovníci, knižetá.../ takú organizáciu, či spoločenstvo musia brať vážne, tým pádom stanovujú podmienky, snažia sa prirodzene zasahovať a využiť vplyv tejto vlyvnej organizácie vo svoj prosopech. Je to ľudské a pochopiteľné. A preto, ak by biskupi, metropiliti, patriarchovia a neskôr aj pápeži neboli skutočnými autoritami, Cirkev by si boli podmanili oveľa viac, než to, čo sa stalo skutočnosťou...
.
"Nedivím se však některým bratřím protestantům, že v těchto velmi zlých a špatných věcech, které se děly, vidí působení antikrista. (Vždyť to bylo předpovězeno samotným Pánem a také i apoštolové o tom píší a tyto věci zmiňují, že vyvstalo mnoho antikristů a že ta nepravost již působí. Tedy už v jejich době."
- Len tí bratia protestanti to strašne všetko dramatizujú. Mne /a nielen mne/ to naozaj tak pripadá, akoby cielene chceli v poapoštolskej Cirkvi všetko dolsova zhodiť, vyhlásiť za totálne skazené, skompromitované a pod., aby mohli so spokojnejším svedomím ospravedlniť svoju nezávisloť od tejto Cirkvi. Akokoľvek, ale vieryhodne to nevyzerá z ich strany, pretože v ich postojoch je naozaj veľa protirečení. Napr. už v tom spomenutom, že prijali od Cirkvi Vyznanie viery, aj kánon kníh Nového zákona, čo sa všetko odohralo až pred koncom 4. storočia, dokonca niektorí tvrdia, že uznávajú aj sedem prvých koncilov, ale na druhej strane odvrhli to, čo Cirkev v tej dobe koncilov naozaj prijala, a čo bolo tými istými koncilmi jej potvrdením učením. Týka sa to apoštolskej tradície /teda žiadne Solo Scriptura/, apoštolskej postupnosti a sviatostného kňazstva, a tým aj iného chápania Eucharistie...,úcty svätých a Márie, obrazov a sôch /to potvrdila Cirkev po ťažkom boji dokonca proti násiliu byzantských cisárov/, modlitieb za zosnulých, a ostatné sviatosti... Presne toto všetko si podržala aj len Pravoslávna Cirkev, ktorá toto neodvrhla, napriek rozídeniu z Rímom. Skazenosť Cirkvi prvých storočí /najradšej čím prv, čo je však blbosť.../ im naozaj psychologicky pomáha konať "po svojom", preto to chápem...
.
"Pán povolává a má i autority v církvi, tyto autority by však měly být povolány především Jím samotným anebo potvrzeny prorocky a z vnuknutí Ducha Svatého. A nikoli pouhou lidskou volbou a lidským potvrzením."
- No toto je naozaj, Isim, ťažké predstaviť si to prakticky. Pán stanovil princíp, a spravidla všetko vedie Pán cez ľudí. Očakávať, že každého biskupa bude najako osobitne zjavovovať cez mimoriadne zjavenia, to sa mi zdá naozaj nereálne. Pán to nikdy takto "sériove" v histórii nerobil . V SZ to bola dedičná postupnosť /syn po otcovi bol kráľom/, v NZ je to duchovná postupnosť príkladom, ktorý nám ukázal Pán: On sám si vyvolil, a nenechal voliť ľudí. Ale nepovažujem za protirečivé princípu vyvolenia Pánom aj to, ak ľudia navrhnú biskupovi, a ten vysvätí navrhnutého. Avšak môže aj nesúhlasiť. Napr. vďaka tomuto v KC sa niekedy vyhneme zlej voľbe ľudí. Spomínam si príklad, ako Ján Pavol II nesúhlasil s voľbou, ktorú urobili švajčiarsky biskupi a kňazi ohľadom nového biskupa. Nesúhlasil, lebo to bol veľmi liberálny človek, a pápež chcel dať opravdivých zbožných a svätých biskupov. A urobil po sovjom, a je to veľmi dobre, aj keď si to istý čas u ľudí pokazil. To je výhoda monarchie. Denmokracia . ako sa hovorí aj v politie - je najhorší spôsob, ale lepší nepoznáme. U nás v Cirkvi sa kombinuje demokracia s monarchiou. Teda berie sa ohľad na ľudí, robí sa prieskum, sondáž, ale rozhodne napokon vyššia autorita. Je to naozaj menšie zlo, ako keď by hlasovali ľudia, ktorí často nemajú kritériá, jednoducho z neznalosti problematiky... /Povedz však nejakému človeku, že sa v tom nevyzná... to je ťažko.../. No iste aj v prípade tohto monarchistického spôsobu sa dá vec zneužiť, To sa stávala hlavne v stredoveku, keď biskupi, aj pápeži si dosadzovali svojich viac po známosti, než po kvalite osobnosti a zbožnosti... Žiaľ, Cirkev je božsko-ľudská, nielen božská ustanovizeň... Nikde nenájdeš dokonalú cirkev, zbor. Všade kde sú ľudia, tam sú aj chyby. Kto je úprimný, prizná to. neverím, že v niektorej cirkvi sú nejakí super-ľudia, ktorí by boli nejako viac svätejší a dokonalejší ako inde... Jedine tak, že by tá cirkev vyberala si iba elitu. My to tak nerobíme. Niektoré menšie cirkvi sú možno prirodzene sitom, lebo v malom kolektíve všetko vidieť... U nás sa ľudia cítia slobodní, lebo spravdila sme väčšie farnosti. je to iste aj nevýhoda. Ale pokiaľ poznám chyby ľudí v malých spoločenstvách, tak sú to často ich do neba volajúci "horenosi", trčí z nich presvedčenie, že sú lepší, než iní, no iste podľa ich veľmi úzkoprsého kritéria, ktoré je spravidla znalosť citovania Biblie. V praktickom živote však naša obyčajná veriaca babka, ktorá veľa nevie zacitovať, je pred Pánom na tom lepšie, lebo ho úprimne miluje v pokore a v láske bez toho vyvyšovania. Ja mám takú skúsenosť.
.
Medzi nami koluje taký vtip: Do neba sa dostal pán farár a jedna jeho babička z farnosti. Pán farár sa čudoval, že babka dosiahla vyšší stupeň blaženosti, a ked sa tam hore stretli, spýtal sa jej: "Babka, ako je to možné, že vy ste ssa dostali vyššie ako ja, váš farár?..." Babička odpovedala: "Ja naozaj neviem, pán farár, ja som nič iné nerbila, len to, čo ste nám vždy odporúčali..." Je to vtip, ale čosi top hovorí...












]


Re: Re: Re: To, čo bolo v Písme o biskupoch, kňazoch a diakonoch len naznačené... (Skóre: 1)
Vložil: oko v Pátek, 28. listopad 2008 @ 17:39:14 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
ELO HEZKÉ!


]


Re: Re: Re: Re: To, čo bolo v Písme o biskupoch, kňazoch a diakonoch len naznačené... (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Pondělí, 01. prosinec 2008 @ 05:39:02 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Dík-


]


Re: Re: Re: To, čo bolo v Písme o biskupoch, kňazoch a diakonoch len naznačené... (Skóre: 1)
Vložil: isim v Pátek, 28. listopad 2008 @ 19:23:53 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Milý Elo,
souhlasím s Tebou v tom, že někteří protestanté odmítají téměř vše, nebo že se někteří snaží i shodit naprosto vše, co je v Katolické církvi. A to určitě není správné.

Přesto si myslím, že těch odchýlení je v Kat. církvi mnoho, aniž si to lidé uvědomují. Ale Tebe zřejmě o těchto věcech nepřesvědčím. Jistě také záleží i na tom, jak lidé chápou a přijímají některé z těchto věcí.

Když mi toto píšeš, tak více chápu některé věci, které v KC jsou. Určitě však také i platí: "Ne nadto, co je psáno." Já ovšem nejsem soudcem nad lidmi, soudcem je Pán.

pokoj Tobě
isim




]


Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: Gojim (gojim@zoznam.sk) v Neděle, 30. listopad 2008 @ 15:59:46 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)

... potom po smrti apoštolov prichádza éra ich nasledovníkov. V histórii cirkvi zvykneme tých, ktorí prišli hneď po apoštoloch, označovať ako apoštolských otcov a ďalšie generácie  tých, ktorí prišli po nich, ako cirkevných otcov. Čo vidíme, ak sa pozrieme do ich spisov? Vidíme rozdiel a zmenu. Svetlo evanjelia už nie je až také jasné. Strácajú sa jasné obrysy a hranice medzi pravdou a omylom sa zdajú rozmazané. Evanjelium tu ešte stále je a miestami ďalej žiari, ale akoby sme na neho pozerali cez matnú fóliu. Na iných miestach sa už zase veľmi zotmelo. Nezaškodí zacitovať, čo o období 4. až 15. storočia hovorí veľký presbyteriánsky teológ 20. storočia J. Gresham Machen (1881–1937):


A skutočne, nikdy v tomto období však Boh nezostal úplne bez svojich svedkov; svetlo ešte stále svieti zo svätých stránok; ale aké šeré sa v tej atmosfére to svetlo zdalo! Zdalo sa, že evanjelium bude navždy pochované.[1]


 Tu sa nedá generalizovať a tak sa na každého treba pozrieť osobitne. Už v druhom storočí sa miestami objavuje hmla taká hustá, že už sa nedá urobiť ani jeden krôčik. Miestami to začína byť pre dušu kresťana nebezpečné. Ako prechádzame od spisu ku epištole a od epištoly ku spisu, sme v pomykove. Postupne sa hrozivo napĺňa proroctvo apoštola Pavla, ktoré vyriekol, keď sa lúčil so staršími v Efeze (Skutky 20:30). S každou prichádzajúcou generáciou sa hustota slovnej tmy zväčšuje. Iný známy  teológ Gordon H. Clark, ktorého žiakom bol aj John W. Robbins, teraz pôsobiaci ako riaditeľ Trinity Foundation, hovorí na adresu známeho predstaviteľa tejto epochy kresťanstva toto:


Napríklad Justin Martyr (asi 100–165 po Kr.) bol samozrejme mučeník; pravdepodobne bol kresťan; ale pri pohľade na jeho učenie o obeti zmierenia by som nehlasoval za jeho prijatie za stáleho člena nášho zboru s možnosťou pristupovať ku večeri Pánovej.[2]


A sám Martin Luther, ako asi najznámejší predstaviteľ protestantskej reformácie, hovoril o evanjeliu v podaní cirkevných otcov prirovnaním, že je ako mlieko, ktoré bolo precedené cez vrece plné uhlia, kde po takomto úkone je ťažké čo aj len zistiť, či to vôbec ešte je mlieko.


Už tu niekde v 2. až 4. storočí sa začínajú objavovať a formulovať také pre evanjelium smrtiace doktríny, ako je znovuzrodenie v krste, sviatosti nevyhnutné ku spáse, totalitná autorita biskupov, kláštorný život, utrpenie veriaceho potrebné ku spáse, tradície ľudí, ktoré rušia Božie slovo,  atď. Keď čítame tieto spisy, môžeme vidieť, ako už začína pôsobiť krok za krokom tajomstvo slovnej hmly, ktoré je súčasťou veľkého tajomstva neprávosti.


Pokracovanie


Ekumenický hod hracou kockou



]


Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: oko v Neděle, 30. listopad 2008 @ 18:35:35 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
..."Čo vidíme, ak sa pozrieme do ich spisov? Vidíme rozdiel a zmenu. Svetlo evanjelia už nie je až také jasné. Strácajú sa jasné obrysy a hranice medzi pravdou a omylom sa zdajú rozmazané. Evanjelium tu ešte stále je a miestami ďalej žiari, ale akoby sme na neho pozerali cez matnú fóliu..."

Gojímko,
nezaškodilo by toto tvrzení doložit příklady, citací částí uvedených spisů. Jinak má takové tvrzení vážně jen cenu použitého ... papíru.

V jednom jsme si všichni podobní. Každý z nás si myslí, že má to "světlo" jasné on.


..."Už tu niekde v 2. až 4. storočí sa začínajú objavovať a formulovať také pre evanjelium smrtiace doktríny, ako je znovuzrodenie v krste..."

(J 3,3-5)
Ježíš mu odpověděl a řekl: "Amen, amen, říkám ti: Jestliže se někdo nenarodí znovu, nemůže spatřit Boží království."
Nikodém mu řekl: "Jak se může člověk narodit, když je starý? Může snad vejít podruhé do lůna své matky a narodit se?"
Ježíš odpověděl: "Amen, amen, říkám ti: Jestliže se někdo nenarodí z vody a z Ducha, nemůže vejít do Božího království.


To, co si mnozí z protestantů představují pod pojmem znovuzrození, to Bible nazývá obrácením (obrácení sv, Pavla).
Pavel prožil setkání s Kristem, které navždy změnilo jeho život. Ale neznovuzrodil se na cestě do Damašku.
Stal se křesťanem v okamžiku, až ho Ananiáš pokřtil. Až tehdy se narodil znovu z vody a z ducha.


Divím se, že takové věci ignorujete. Vždyť pro vás platí solla scriptura! Je - li podle vás obrácení znovuzrozením, já se ptám: "KDE ZŮSTALA TA VODA?", o které mluví Kristus?



]


Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Pondělí, 01. prosinec 2008 @ 05:56:03 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Gojim, ty si typický príklad tých, čo vypichnú len nejaké extrémy, ktoré určite sa niekde stali, pretože už v Písme, tedav apoštolskej dobe ich spomína Pavol a Ján. Ale apoštolská tradícia, to je niečo, čo súvisle nadvúzuje na apoštolov, to nie je niečo protivorečivé im, ako sa to vy snažíte nám predstaviť, a tým neporiamo zdôvodniť vaše "Sola Scriptura" a ňvašu svojvoľnosť vykladať si Písmo bez kontextu s totuo tradíciou apoštolskou, vo svetle ktorej my Písme vysvetľujeme.
.
Chce povedať, že s, Kliment, Ignác, Justín a iní nechápali Bibliu a učenie apoštolov lepšie ako ty? Justín anaozaj chápal učenie Písma presne tak, ako ho chýpeme my aj teraz, ke´d narážaš na obetu sv. omše. Je to naozaj sprítomnenei tej istej jedinej kriostovej oety, ktorú vykonal kristus na ktríži, a vďaka ktorej my môžeme maž aj po 2000 rokov na nej sviatostnú účasť. Tak to presne vyjadril aj Pán /Toto "je" a nie toto "je akoby".../ aj Pavol... To, že vy ste to pochopili  svojvoľne inak, a preto by si ho "nevzal do vašej cirkevi", to je váš problém, a problém vášho bludného učenia...
.
 S tými smtiacimi doktrínami pomaly. Cirkve predsa dostala Svätého Ducha, ktorý jej postupne stále viac osvetľoval hĺbku toho, čo Pán učil apoštolov. Ty vari neveríš, že to tak je a že Kristus tohto svojho Ducha dal Cirkvi? A kde vari bola Cirkvev medzi smrťou apúoštola Jána a reformáciou: nikde? V ktorej sekte, či cirkvi?... Vymenuj... Zahmlievate, problematizujete všetko, čoi súsvisí s históriou Cirkvi. Tento Duch Svútý, ktorého ona dostala práve pomáha cez charizmatikov tejto Cirkvi v každej dobe vedieť "rozoznať duchov", rozoznať pravdu od bludu. Vďaka tomu rozoznala aj správne  knihy Písma od nesprávnych, aj správne chápanie Biblie a Podania, od nesprávneho... Vám je najlepšie všetko "zadymiť", aby ste si vykladali "Sola Scriptura" /ten jeden z najväčších a najškodlivejších bludov  v dejinách..."/ po svojom a tak zapríčinili donekonečna trieštenie"Kristovho Tela"...


]


Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: isim v Pondělí, 01. prosinec 2008 @ 14:21:40 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Elo, myslíš si, že se Katolická církev nikde nemýlí, ve svém učení ?

- A že je v ní naprosto vše v řádu a souladu Ducha Svatého ?

isim


]


Re: Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Pondělí, 01. prosinec 2008 @ 16:28:00 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Rozličujeme to, čo sa hovorí pri rôznych príležitostiach rôznymi ľu´dmi, trebárs aj pápežom. Vtedy pripúšťame možnosť aj bludov, aj nepresnostií a omylov, pretože to je mormálne a ľudské, pretože nikto naozaj nie je dokonalý a neomylný. Ale pokiaľ ide o oficiálne cirkevné učenie, ktoré je za také aj slávnostne vyhlásené Cirkvou, koncilom s týmto úmyslom /oficiálneho výkladu/, prípadne ak pápež v mene Cirkvi toto vyhlasuje slávnostným spôsobom "ex cathedra", vtedy naozaj veríme, že toto učenie je vo svojej podstate verné pravde Božej, zodpovedá Božiemu Zjaveniu. No iste to neznamená, že nemôže sa v budúcnosti ešte viac prehĺbiť, prípadne doplniť... Napr. dogma o nanebozatí vyhlásená v roku 1950 bola len logickým vyústením dogmy o Nepoškvrnenom Počatí P. Márie z roku 1854. Trvalo to, ako vidíš skoro 100 rokov, kým sa to skúmalo a dozrelo, ale naozaj to má v sebe logickú náväznosť i celkovú logiku, ak človek do toho vnikne. Isim, je to naša viera. Nemôžeme predsa hlásať to, čo neveríme. V istom zmysle to tak robí každý, že je predsvedčený o svojej pravde. Len my sme tento postoj označili slovom "neomylnosť" Cirkvi a pápeža /v spomenutých a prísne definovaných podmienkach/, a to nám , ako vidím, strpčuje život, lebo je to tŕňom mnohých v oku.


]


Re: Re: Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: isim v Pondělí, 01. prosinec 2008 @ 18:04:37 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Osobně si myslím, že některé věci, názvy i vyhlášení, jsou skutečně mylné a omylné. - A tyto věci jistě budou podrobovány i kritice.
Myslím si také, že tyto věci budou v budoucnu, pokud nepřijde Pán, ještě více zřejmé. Bude pak jistě také i záležet na tom, jak se k těmto věcem Kat. církev a její odpovědné autority, postaví.

isim


]


Re: Re: Re: Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Úterý, 02. prosinec 2008 @ 07:31:38 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Pokiaľ človek žije na tomto svete, v tejto veci mu ostáva len viera. Ja som ti vyložil /ako som to ja pochopil/ vieru našu, vieru KC. Ak budeme vidieť Boha potom nastúpi ozajstné pravé poznanie neomylné. Som presvedčený, že naše dnešné chápanie ďaleko bude zaostávať za pravou skutočnosťou poznania, aj ked som presvedčený /vo viere/, že aj naše terajšie poznanie vo viere ide predsa len správnym smerom, pretože si myslím, že to je už samo osebe aj vec Pána, aby nedopustil, žeby Jeho Cirkev sa podstatne v nejakej dôležitej veci tak mýlila, že by vlastne pomýlila ostatný svet... Veď Cirkev Kristova je tu vlastne aj nato, aby bol aj pre svet nositeľom tejto Božej Pravdy, či nie?...


]


Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: isim v Úterý, 02. prosinec 2008 @ 13:04:40 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Skutečnost je však i taková, že stačí i jeden jediný hřích a člověk se ocitne úplně mimo i s veškerým svým poznáním nebo i přesvědčením.

isim


]


Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: isim v Úterý, 02. prosinec 2008 @ 14:02:39 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Jinak jsi pro mne určitě přínosem i požehnáním, - i když s Tebou v některých i podstatných věcech nesouhlasím.

A určitě i jiným lidem (- v tomto přiblížení některých učení v Kat. církvi a zřejmě také i v jiných věcech), - připadá mi ale, že jsi hodně jiný než mnozí jiní služebníci v Kat. církvi.

isim


]


Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: isim v Pondělí, 01. prosinec 2008 @ 13:20:42 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
- Také si osobně myslím, že tyto spisy ztrácejí světlo - oproti epištolám.

Ale je to, řekl bych, i těžko nebo obtížně rozeznatelné.

isim


]


Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Pondělí, 01. prosinec 2008 @ 16:18:55 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Milý Isim, v tomto článku sú len vytrhnuté citáty ohľadom biskupov.Skús si prečítať celá listy Ignáca, a uvidíš, že jeto veľmi podobný duch ako píše Pavol apoštol, plný lásky a vrúcnosti k Bohu. Ani novozákonné listy nie sú všetky na jedno brno, všimni si to. Čítanie apoštolských žiadkov a cirkevných otcov prvých storočí naozaj veľmi môže otvoriť oči v chápaní Písma, ak sa človek neuzatvorí alebo nemá predsudky...


]


Re: Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: isim v Pondělí, 01. prosinec 2008 @ 17:29:33 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Já jsem četl i některé listy Ignáce a skutečně mne i velmi oslovily, zvlášť co se týče sebepřijetí a lásky k bližním, ale pak jsou i věci s kterými osobně nesouhlasím, nebo je vidím i jinak.

isim


]


Re: Re: Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Úterý, 02. prosinec 2008 @ 07:14:30 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Súhlas, pretože aj svätí sa prejavia tu a tam ľudsky ako my. No, ruku na srdce: nie sú také momenbty aj v listoch Pavla či iných, kedy máme chuť povedať tiež, že sa nám to celkom nepozdáva?... Lenže beriem to trochu inak, pretože ich považujeme za inú kategóriu spisu ako to, čo nie je v Písme...


]


Re: Re: Re: Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: isim v Úterý, 02. prosinec 2008 @ 09:37:41 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Já osobně považuji i některé listy, které nejsou zařazeny v Písmu za slovo od Pána a inspiraci z Ducha Svatého...

isim


]


Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Úterý, 02. prosinec 2008 @ 13:51:57 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Myslím, že správne. Aj chápanie inšpirovanosti, ako som študoval vývoj kánona Nového zákona, sa vyvíjalo postupne ohľadom kníh N.Z. Aj iné považovali za inšpirované. Veď i dnes môže vzniknúť a určite aj vzniká mnoho inšpirovaných od Pána myšlienok, diel a pod. Len nie je to inšpirácia zameraná na Bibliu, čiže aj ibé satroveké sspisy mohli byť inšpirované, ale nie pre vsunutie do biblického kánonu. Aj toto zaradenie do kánonu ako také muselo byť totiž súčasťou biblickej inšpirácie...


]


Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: isim v Středa, 03. prosinec 2008 @ 08:16:05 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Myslím si, že by k Písmu mohly být přiřazeny další knihy, nebo i listy a zřejmě také i některá doporučená četba.

isim


]


Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Středa, 03. prosinec 2008 @ 14:50:09 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Isim, naozaj napr. list sv. Klimenta je ešte stále v sýrskej cirkvi súčasťou Písma svätého. Veď u nás a v Pravoslávnej cirkvi sa veľmi doporučuje čítanie práve starých cirkevných otcov ako doplnok a pre správnejšeie pochopenie celého kontextu Písma. Už do Písma teraz zaraďovať, to by asi nešlo, lebo by bola z toho zrejme "vojna"... Ale napr. Pravoslávna Cirkev si zaradila do Biblie SZ nejaké knihy navyše na rozdiel aj od KC. My máme napr. 45/46 kníh SZ, kým oni - ak sa nemýlim až 50. Oni to urobili až na trulánskom sneme /692/, a pritom nikto im to nikdy nevyčítal. Z toho vidno, že v Cirkvi prvách 10 storočí sa Písmo nebralo tak smrteľne vážne, ale bral sa celý kontext POdania, a Písmo bolo len v rámci tohoto. V Podaní /teda v tom širšom zozname rôznych spisov/ sa chápe, že je zachytené celé Zjavenie Božie, aa toto bolo podstatné. Cirkev sa už v tom vyznala, čo je v rámci podania verné a spolľahlivé, a čo nie. Veď vždy boli teológovia, ktorí sa v tom vyznali, študovali to. Káno Písma vznikol ako potreba pod vplyvom toho, že sa už množili knihy, a preto sa Cirkvi rozhodli stanoviť si svoj určitý výber, ktorý bude pre nich najhlavnejší. To však neznamená, že ostatné týým odhodili a považujú za bezcenné, ale , trebárs, za druhoradé, doplnkové a pod. Viem, že aj v niektorých protestatnských cirkvách nastáva trochu posun v myslení týmto smerom, a že sa na túto vec niektorí teológovia začínajú pozerať nie tak striktne cez "Solo Scriptura", ale doporučujú poznať aj čosi z tohto širšieho zaopísaného Podania...


]


Katolicka cirkev (Skóre: 1)
Vložil: Gojim (gojim@zoznam.sk) v Středa, 03. prosinec 2008 @ 17:01:10 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
„Různé evangelické skupiny v Holandsku a Německu ve 13. az 15. století odmítali proměnu chleba a vína v tělo a krev
Kristovu v rukou kněží, ani neříkali, že svátost křtu je dobrá pro spasení malých dětí (pokud jde o malé děti, které jsou
příliš malé, aby osobně uvěřily Kristu). ...odmítali práva svatých a půst a jiná utrpení za hřích a nazývali pověrami

Všechny zvyklosti, které se dodržovaly v církvi, „které nezavedl Kristus a jeho apoštolové." Táborité (14. a 15. století v
Německu a Itálii)...odmítli Apokryfa, tradice a církevní autoritu a vyznávali jedinou a absolutní autoritu kanonického
Písma v otázkách víry a jejího praktikování...považovali římskokatolickou církev za „církev zlých a šelem a běhen", za dům lží"...Odmítali celý systém ceremonií vzniklých v souvislosti s mší... odmítali proměnu i konsubstanciaci ... důrazně
odmítali veškeré církevní půsty a svátky s výjimkou těch, které schvalovali apoštolové, církevní zaříkání a všechny
liturgické pomůcky, odmítali doktrínu očistce, modliteb za mrtvé, intervence svatých, uctívání relikvií, svatyní, obrázků"

(Newman).

Změny v katolické církvi v této éře:


Starší poprvé nazýváni knězi Luciánem (2.století)

Kněská mše zavedená Cypriánem (3.století)

Modlitby za mrtvé (300 n.l.)

Křižování (300 n.l.)

Voskové svíce (300 n.l.)

Uctívání andělů a mrtvých svatých a používání obrázků (375 n.l.)

Mše se stala každodenním rituálem (394 n.l.)

Počátek euforie okolo Marie, termín „Matka Boží" byl poprvé použit při Efezském koncilu (431 n.l.)

Kněží začali nosit zvláštní oblečení (500 n.l.)

Poslední pomazání (526 n.l)

Doktrína o očistci vydaná Gregorem I (593 n.l.)

Při uctívání se používá latina (600 n.l.)

Modlitby věnované Marii, mrtvým svatým a andělům (600 n.l.)

První člověk prohlášený za papeže (Bonifác III) (610 n.l.)

Líbání chodidel papeže (709 n.l.)

Světská moc papežů udělená Pepinem, králem Franků (750 n.l.)


Pokračovanie:  Římsko Katolicka Církev



]


Re: Katolicka cirkev (Skóre: 1)
Vložil: isim v Středa, 03. prosinec 2008 @ 21:46:14 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Je jistě mnoho věcí, které protestanté mohou vytýkat katolíkům, - ale i v těchto věcech je zapotřebí i určitého rozlišení.

- Naprosto striktní odmítnutí všeho, co je v Kat. církvi, se také nelíbí.

isim


]


Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Ekumenický hod hracou kockou ... (Skóre: 1)
Vložil: isim v Středa, 03. prosinec 2008 @ 21:32:04 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Asi by z toho byla další "vojna", - jak píšeš. Jistě by k tomu bylo zapotřebí moudrosti od Pána, co přiřadit.

Podání se právě velmi různí. - Mně osobně se líbí rčení: "Písmo by se mělo vykládat opět Písmem."

isim


]


Re: To, čo bolo v Písme o biskupoch, kňazoch a diakonoch len naznačené... (Skóre: 1)
Vložil: neum v Úterý, 02. prosinec 2008 @ 11:14:50 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Národe holubí,

Oznamuji vám tímto, že Colin se nadále nemůže zůčastňovat těchto diskusí, neb mu jsou anonymně a svévolně zadržovány diskusní příspěvky, podobně jako na jaře Olinovi.
 
Jistě víte, že není sám. To podivné bratrstvo, které ovládá tento portál, a je reprezentováno jistým Tomášem, jednoduše podvádí, když na hlavní stránce tvrdí, že zde můžeme svobodně diskutovat na křesťanská témata. Ve skutečnosti touto diskusí ze tmy manipulují, jakmile se jim zdá, že by se mohla ztratit jimi zvolený směr, zabraňují lidem, aby spolu mluvili. Vidíme to tu stále znovu a znovu - Sciurus vulgaris je blokována od té doby, co je méně vulgaris a aspoň trochu sapiens. A je to tu zas a znova. A nemá to žádný racionální důvod vyjma ovlivňování veřejného mínění. Samozřejmě tomu nelze zabránit, ale je třeba aby tato internetová lumpárna se dostatečně proflákla. Tím se taky snažím omluvit, že se takto vlamuji do diskuse, a až na další se loučím slovy

Servít je vůl!         a         Granosalis je zmanipulovaný!



Re: Re: To, čo bolo v Písme o biskupoch, kňazoch a diakonoch len naznačené... (Skóre: 1)
Vložil: rive v Neděle, 07. prosinec 2008 @ 07:33:18 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Neum uvádí – parafrázuji: „Jakmile se jim zdá, že by  mohla (diskuze) ztratit jimi zvolený směr, tak je zajímavé sledovat, co se děje.   

Neřeším, kdo by mohli být ti „oni,“ co to manipulují …. ale každopádně jde o podvodné – umělé diskuze, teda zkreslené, tak aby se ubíraly „určitým vytýčeným směrem“.  Také chápu, že proto již tady nikdo nechodí (křesťané), nediskutuje, je to tu jen umělé  - a dlouho již dlouho jednobarevné  …. jeden směr.

(podobné to bylo na servru Křesťanovi cz. před rozpadem ….  ten směr …. ta metoda)

Podvod je v tom, že  „Ten“ směr bere – stále zpochybňuje(a to různými způsoby) Pravdu o Kristu, o Písmu svatém, zpochybňuje různé křesťanské hodnoty, pořád dokola to stejné zpochybňování – to nemá nic společného s křesťanstvím, vysmívá se z něho.

Je zajímavé sledovat (protože se celkem opakují), jak se snaží budit dojem křesťanství.

Ale dost už bylo o „podvodu“ (metodě) …. já  jen o zcela viditelných věcech …. tedy těch duchovních …. které jsou duchem rozpoznatelné

rive

 



]


Stránka vygenerována za: 0.50 sekundy