Potom však najmä preto, aby v takýto sviatočný deň (keďže inokedy nemajú na to príležitosť), mali možnosť a čas ísť na služby Božie. Aby sa mohli zísť počúvať slovo Božie a uvažovať o ňom, ako aj oslavovať Boha, zaspievať si a pomodliť sa. 13 / 60 Toto však, hovorím, nie je viazané na určitý čas ako u Židov, že to musí byť práve v tento alebo onen deň; lebo ani jeden deň sám v sebe nie je lepší ako druhý. Má sa tak diať v každý deň. Keďže to však pospolitý ľud nemôže dodržiavať, treba oddeliť na to aspoň jeden deň v týždni. A keďže oddávna bola určená na to nedeľa, ostávame pri nej, aby bol jednotný poriadok a aby nik nespôsobil neporiadok zbytočnými novotami. 

Toto je teda jednoduchý zmysel tohto prikázania, keď sa už zachováva sviatočný deň, aby sa takýto sviatočný deň využil na učenie slova Božieho. A tak vlastným úradom tohto dňa je kazateľský úrad kvôli mládeži a pospolitému ľudu. Ale svätenie netreba tak prísne zachovávať, aby sa zakazovala práca, ktorú nemožno odložiť. Preto na otázku, čo znamená „sviatočný deň svätiť", odpovedz: Sviatočný deň svätiť znamená pokladať ho za svätý. Čo je to pokladať ho za svätý? Nič iné, ako sväte hovoriť, konať a žiť. Veď sám deň nepotrebuje svätenie, lebo je sám od seba ako svätý stvorený. Boh však žiada, aby tebe bol svätý. A tak skrze teba je svätý alebo nesvätý podľa toho, či konáš v ňom svätú vec alebo nesvätú. 

V čom záleží toto svätenie? Nie v tom, že sa sedí za pecou a nepracuje alebo že sa podperíme kvietkom alebo že si oblečieme svoje najlepšie šaty, ale v tom, — ako som už bol povedal — že sa zaoberáme Božím slovom a cvičíme sa v ňom. Nám kresťanom každý deň má byť sviatočným dňom, teda len sväté veci máme konať, to je každý deň zaoberať sa Božím slovom, mať ho v srdci a v ústach. Ale preto — ako som povedal, — že nemáme všetci voľno, musíme použiť v týždni niekoľko hodín pre mládež alebo aspoň jeden deň pre celú pospolitosť, aby sme sa len slovom Božím zaoberali a učili sa Desať Božích prikázaní. Vieru všeobecnú kresťanskú a Otčenáš a aby sme celý svoj život a svoje chovanie sa radili podľa Božieho slova. Ak tento deň uplynie v cvičení a vzdelávaní sa, vtedy sa zachováva opravdivý sviatočný deň; ak nie, tak sa nemôže menovať kresťanským sviatkom. Lebo odpočívať a zaháľať celkom dobre môžu aj nekresťania, ako to robí celá armáda našich duchovných, keď denne stoja v kostole, vyspevujú a prespevujú, ale nesvätia sviatočný deň, pretože ani nekážu, ani neučia slovo Božie, ale práve proti nemu učia a žijú. 

Veď slovo Božie je svätosť nad všetky svätosti, ba jediná, ktorú my kresťania známe a máme. Lebo keby sme mali kosti čo aj všetkých svätých alebo sväté a posvätené šaty na jednej kope. nič by nám to nepomohlo, pretože všetko toto je mŕtva vec, ktorá nikoho nemôže posvätiť. Ale slovo Božie je podklad, ktorý všetko posväcuje a ktorým sú aj sami svätí všetci posvätení. V ktorúkoľvek hodinu sa teda slovo Božie zvestuje, počúva, číta a o ňom sa uvažuje, vtedy je ním posvätená osoba, deň a výkon, nie zovňajším výkonom, ale slovom, ktoré nás všetkých posväcuje. Preto stále hovorím, že celý náš život a všetka práca musí sa diať v slove Božom, ak sa majú ľúbiť Bohu alebo sa volať svätými. Kde sa takto deje, tam sa toto prikázanie uskutočňuje a naplňuje. A naopak, keď sa nejaký obrad alebo výkon odbavuje bez slova Božieho, Boh ho nepokladá za svätý a čo by a akokoľvek blyšťal a skvel, čo by bol ovešaný samými pozostatkami svätých, ako napr. všetky vymyslené mníšske rády, ktoré neznajú slovo Božie a svätosť hľadajú vo svojich skutkoch. Preto si pamätaj, že sila a moc tohto prikázania nie je v odpočívaní alebo vo svätení, teda aby tento deň slúžil zvláštnym svätým cvičeniam. Veď iná práca a zamestnanie volajú sa svätým cvičením len vtedy, keď je človek vopred svätý. Tu sa však musí diať také dielo, ktoré samého človeka posväcuje. Toto, ako sme počuli, sa deje jedine slovom Božím a na to sú zariadené a ustanovené určité miesta, časy a osoby a celé zovňajšie služby Božie, aby sa to verejne konalo. 

Keďže tak veľmi záleží na slove Božom, že bez neho nie je svätý ani jeden sviatok, treba vedieť aj to, že Boh prísne dbá, aby sa toto prikázanie zachovávalo a že tresce všetkých, ktorí znevažujú Jeho slovo, nechcú ho poslúchať ani sa mu učiť a to najmä v čase na to určenom. A tak proti tomuto prikázaniu hrešia nielen tí, čo hrubým spôsobom zneužívajú a znesväcujú sviatok, ako napríklad tí, čo pre lakomstvo alebo ľahkomyseľnosť nepočúvajú slovo Božie alebo sa povaľujú po krčmách a sú spití a nažratí ako svine, ale aj tí, čo počúvajú slovo božie ako ktorúkoľvek inú rozprávku a len zo zvyku idú na kázeň a z nej odchádzajú, takže na konci roku vedia len toľko ako pred rokom. Veď až doposiaľ si mysleli, že dobre svätili, keď v nedeľu si vypočuli omšu alebo evanjelium, no, na slovo Božie sa nik nepýtal, lenže ho ani nik neučil, Teraz, i keď máme slovo Božie, neodstránili sa zneužitia; dávame si síce stále kázať a napomínať, ale počúvame ho nevážne a bezstarostne. Preto vedz, že nejde len o počúvanie slova Božieho, ale že sa ho máš naučiť a zachovávať. Nemysli si, že to závisí len od teba alebo že na tom neveľmi záleží, ale vedz. že je to Božie prikázanie a ty budeš vydávať počet z toho, ako si počúval Jeho slovo, ako si sa mu naučil a si ho vážil. 

Preto treba trestať aj namyslencov, ktorí si po jednej dvoch kázaniach myslia, že už sú tak nasýtení a preplnení slovom Božím, že ho už teraz dobre poznajú a nepotrebujú viac nijakého majstra. Veď práve toto je hriech, ktorý sa dosiaľ počítal medzi smrteľné hriechy a nazýva sa akédia, to je lenivosť a presýtenosť. Je to nebezpečná a škodlivá nákaza, ktorou diabol ošialil a oklamal mnohé srdcia, aby nás premohol a znova nebadane zbavil Božieho slova. Lebo daj si povedať: i keby si ho veľmi dobre poznal a bol si vo všetkom majstrom, predsa každý deň si v ríši diablovej, ktorý vo dne v noci číha, aby ťa prekvapil a zaštepil ti do srdca neveru a zlé myšlienky proti predošlým i proti všetkým prikázaniam. Preto slovo Božie vždy musíš mať v srdci, ústach a ušiach. Ak je však srdce lenivé a slovo Božie sa nekáže, diabol zaútočí a narobí škody prv, než sa nazdáme. A zas, kde ho vážne berú, poslúchajú a ním sa zaoberajú, tam má moc, že neodchádza bez úžitku, ale zakaždým vzbudí nový rozum, vôľu a myseľ a očistí srdce a myšlienky. Lebo slovo Božie nie je neúčinné ani mŕtve, ale účinné a živé. A keby nás k nemu nijaký zisk a osoh nelákal, predsa každého má to povzbudzovať, že zaháňa a na útek prinucuje diabla. Takto sa toto prikázanie zachováva a je to Bohu milšie ako všetky ostatné blýskavé pokrytecké skutky.