Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení

Co říkali první reformátoři o vyvolení a o tom, zda Bůh chce, aby všichni došli spásy?

O večnom Božom predzvedení a vyvolení. O tomto článku nieto zjavného rozporu medzi teológmi augsburského vierovyznania. Avšak preto vysvetľujeme v tomto spise aj tento článok, lebo je v ňom mnoho potešenia, keď sa ním správne narába, ako aj preto, aby sa predišlo v budúcnosti pohoršujúcim debatám. Affirmativa. Čisté, pravé učenie o tomto článku.


1. Ponajprv treba usilovne dbať na to, že je rozdiel medzi praescientia et praedestinatione, to je medzi predzvedením a večným Božím vyvolením.

2. Lebo predzvedenie Božie znamená, že Boh o všetkom vie prv, než sa stane; ako je napísané: "Ale je Boh na nebi, ktorý vyjavuje tajomstvá; On dal vedieť kráľovi Nebukadneccarovi, čo bude v posledných dňoch" (Dan. 2,28).

3. Toto predzvedenie sa vzťahuje aj na zbožných, aj na zlých. Avšak ono nie je príčinou zla, ani hriechu, ani páchaných neprávostí (čo pochádza pôvodne od diabla a zo zlej, prevrátenej ľudskej vôle), ani ich zatratenia, za čo sú si sami vinní, ale ho iba riadi a určuje mu hranicu trvania. A všetko, bez ohľadu na to, že je niečo zlé ako také, má poslúžiť k spáse Jeho vyvoleným.

4. Avšak praedestinatio, čiže večné Božie vyvolenie, sa týka len pobožných a milých dietok Božích, je príčinou ich spásy, ktorú aj pripravuje a zariaďuje všetko, čo k nej prináleží. Na tomto je naša spása tak mocne založená, že ju "pekelné brány nepremôžu".

5. Toto sa nedá vyskúmať v tajnom Božom rozhodnutí, ale ho možno nájsť v slove, v ktorom je vyjavené.

6. Slovo Božie nás však vedie ku Kristu, ktorý je "Knihou života". V nej sú všetci zapísaní a vyvolení, ktorí majú byť naveky spasení, ako je napísané: "Veď ešte pred stvorením sveta vyvolil si nás v Ňom (Kristu)" (Efez. l,4).

7. Kristus volá k sebe všetkých hriešnikov a sľubuje im občerstvenie. A naozaj chce, aby všetci ľudia prišli k Nemu a dali si pomôcť. Ponúka sa im v slove a chce, aby Ho počuli a nezapchávali si uši ani nepotupovali slovo. K tomu sľubuje moc a účinkovanie Ducha Svätého, Božiu pomoc vytrvať a dosiahnuť večné spasenie.

8. Preto o tomto našom vyvolení k večnému životu nemáme súdiť ani podľa rozumu, ani podľa zákona Božieho, čo by nás mohlo zviesť buď do divého, bezuzdného, epikurejského života, alebo do zúfalstva, a vzbudiť v ľudských srdciach škodlivé myšlienky; totiž aby si mysleli, a takým myšlienkam by sa nemohli ubrániť, kým by poslúchali svoj rozum: ak ma vyvolil Boh k blaženosti, tak nemôžem byť zatratený, nech robím čokoľvek; a naopak: ak nie som vyvolený k večnému životu, tak mi nič nepomôže, i keby som dobre robil. Všetko je nadarmo.

9. Ale o tom sa treba poučiť zo svätého evanjelia Kristovho, v ktorom (Rím. 11,32) je jasne potvrdené, že "zavrel Boh všetkých pod neposlušnosť, aby sa nad všetkými zmiloval"; a že "nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa každý kajal a veril v Ježiša Krista" (Ezech.18,23; 33; 11; 2.Petra 3,9; 1.Jána 2,2).

10. Kto sa teda zaoberá zjavnou Božou vôľou a sleduje postup svätého Pavla v liste Rímskym, ktorý vedie ľudí najprv ku pokániu, poznaniu hriechov, k viere v Krista, k Božej poslušnosti a až potom hovorí o tajomstve večného Božieho vyvolenia, tomu je toto učenie užitočné a ho potešuje.

11. To, že je "mnoho povolaných a málo vyvolených" netreba chápať tak, akoby Boh nechcel každého spasiť. Príčina je v tom, že alebo nechcú vôbec počúvať slovo Božie, alebo ním drzo opovrhujú, zatvrdzujú si uši a srdcia a tak zatarasujú Duchu Svätému jeho cestu, takže nemôže v nich konať svoje dielo. Alebo i keď ho počuli, znova ho vypustia z mysle a nedbajú naň. Na tom však nemá vinu Boh ani Jeho vyvolenie, ale ich zloba.

12. Kresťan má prijať článok o večnom Božom vyvolení tak, ako je zjavený v Božom slove, ktoré nám predstavuje Krista ako "Knihu života", ktorú nám otvára a vyjavuje kázňou svätého evanjelia, ako je napísané: "Ktorých predurčil, tých aj povolal" (Rím. 8,30). V Ňom máme hľadať večné vyvolenie Otcovo, ktoré ustanovil vo svojom večnom Božom rozhodnutí, že nikoho nespasí okrem tých, ktorí poznajú Krista, Jeho Syna, a opravdivo veria v Neho. Treba sa vzdať iných myšlienok, ktoré nepochádzajú od Boha, ale z vnuknutia zlého nepriateľa. Takými myšlienkami sa opovážil tento nepriateľ človeka oslabiť nám potešenie alebo celkom vziať skvelú útechu, ktorú máme v spasiteľnom učení, keď vieme, že sme vyvolení k večnému životu jedine z milosti, v Kristu, bez akýchkoľvek našich zásluh, a že nás nik nemôže vytrhnúť z Jeho ruky. Toto milostivé vyvolenie nám nezasľubuje len púhymi slovami, ale potvrdzuje prísahou a spečaťuje sviatosťami. Na ne sa môžeme rozpamätať vo svojich najväčších pokušeniach a nimi sa potešovať a tým uhasiť ohnivé strely diablove.

13. Popri tom máme sa všemožne usilovať žiť podľa Božej vôle a upevňovať svoje "povolanie", ako napomína svätý Peter (2.Petra 1,10), a najmä vytrvať pri zjavenom slove, ktoré nás nemôže klamať a ani neklame.

14. Toto krátke vysvetlenie večného Božieho vyvolenia vzdalo Bohu úplne Jeho česť, že iba On nás spasí z púheho milosrdenstva, bez akýchkoľvek našich zásluh, "rozhodnutím svojej vôle". A tu nik nemá príčinu k malomyseľnosti ani k divému a neviazanému životu. Antithesis alebo negativa.

Falošné učenie o tomto článku.

Preto veríme a tvrdíme, že keď sa učenie o milostivom vyvolení Božom k večnému životu káže tak, že sa ním znepokojení kresťania nemôžu potešiť, ale zmalomyseľnejú alebo si zúfajú, alebo posilňuje nekajúcich v ich svojvôli, také učenie sa nepodáva v súhlase s Božím slovom a Božou vôľou, ale podľa ľudského rozumu a vnuknutím zlomyseľného satana. Pretože všetko, čo je napísané (ako svedčí apoštol), je napísané na naše poučenie, aby sme mali nádej v trpezlivosti a v úteche Písma.

Preto zavrhujeme tieto bludy:

1. Učenie, že Boh nechce, aby všetci ľudia činili pokánie a verili evanjeliu.

2. Tiež, že keď nás Boh k sebe volá, nechce naozaj, aby všetci ľudia prišli k Nemu.

3. Tiež, že Boh nechce, aby bol každý spasený, ale že niektorých bez ohľadu na ich hriechy, len podľa svojej rady, predsavzatia a vôle určuje na zatratenie, aby nemohli byť spasení.

4. Tiež, že príčina Božieho vyvolenia nie je len Božie milosrdenstvo a najsvätejšie zásluhy Kristove, ale že aj v nás samých je príčina, pre ktorú nás Boh vyvolil k večnému životu. Toto všetko sú rúhavé, pohoršlivé, falošné učenia, čo pripravujú kresťanov o všetku útechu, ktorú majú v svätom evanjeliu a v prijímaní sviatostí; preto sa nemajú trpieť v Božích cirkvách. Toto je krátke a jednoduché vysvetlenie sporných článkov, o ktorých sa za istý čas teológovia augsburského vierovyznania hádali a o nich protichodne učili. Z tohoto každý jednuduchý kresťan môže pochopiť podľa slova Božieho a podľa svojho prostého Katechizmu, čo je správne a čo nie. Tu sa nielen čisté učenie predkladá, ale sa aj odmieta a zatracuje falošné učenie, ktoré odporuje čistému učeniu. Tým sa od základu odstraňujú vzniklé pohoršujúce rozpory. Všemohúci Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista nech nám udelí milosť svojho Ducha Svätého, aby sme v Ňom boli všetci jednotní a v takejto kresťanskej a Jemu milej jednote pevní a vytrvalí. Amen.