Grano Salis - Diabol kaze.

Diabol kaze.

Posadnutú osobu Máriu Annu Winterbergovú z Bendorfu vo Schwarwalde okolo r. 1810 v Dornachu verejne pri meste exorcizovali, čiže vyháňali z nej zlého ducha.

S dovolením exorcistu šla na púť do Sachselu. Bolo to 26. augusta 1811. Keď sa vracala, ostala na noc v obci Rippertschwand v dome Mikuláša Wolfa. Tu mal diabol /ktorým bola posadnutá/ dvakrát tú istú kázeň, a síce poobede a v noci od 9. do 12. hodiny. Prítomných bolo 17 ľudí a títo sa presvedčili, že to, čo je v zápisnici spísané, je pravda. Zápisnicu, z ktorej vyberáme nasledujúce state, traja najváženejší svedkovia z prítomných aj vlastnoručne podpísali.

Obdivuhodná je úprimnosť diabla v tejto kázni. Sám sa priznáva, že všetko to musel úprimne povedať na rozkaz Boží, no postará sa vraj, aby to ľudia čím skôr zabudli.

Utoky proti Panne Marii

„Čo sa týka úcty a prostredníctva Veľkej Pani, my ľuďom našepkávame: Čo to osoží? Veď to nie je podstatné. Treba zachovávať iba to, čo je podstatné. Pritom však nezbadajú, že takto práve to podstatné stratia a že Najvyšší ju miluje ako nijakého iného človeka. Hej, keď ona len slovo povie pred Najvyšším, tak sa stane všetko, čo si len zažiada. Ruženec je najlepšia modlitba Účinok zdravasu siaha až do očistca, až k miestu múk. Lebo keď nejaký človek hovorí: „Zdravas, Mária, milosti plná“, vtedy má radosť Veľká Pani a my sme celí zdesení. Preto sa my usilujeme ľuďom nahovoriť: Ruženec nič neosoží, odriekať ho je len prázdnym zvykom. Je to iba mlátenie hubou, mrmľanie pre staré ženy. Je to zbytočná modlitba, treba skôr iné modlitby konať. Avšak ruženec je postrachom pekla, podobne i škapuliar. Mnohí našli milosť len preto, že nosili škapuliar . Preto ľuďom hovoríme: Čo osožia tieto šnúry a handričky? To isté platí o mariánskych a bratských spolkoch. Mnohí našli milosť už len preto, že sa dali do nich zapísať. Našou úlohou je preto pracovať na zničení toho všetkého.“Zlý duch sa neopováži vysloviť meno Mária, volá ju iba Veľkou Paňou

Najstrašnejšie veci sú pre nás diablov krst a spoveď. Duša pred krstom je naša. Krstom je nám vytrhnutá z moci. Spoveď je však ešte strašnejšia pre nás, lebo pred tym máme dušu vo svojich pazúroch a ešte i z týchto nám býva vytrhnutá. Preto našepkávame ľuďom: Čo sa budeš spovedať, či sa chceš z toho azda človeku vyznať? Veď spovedník je tiež len človek ako aj ty, atď. Alebo mu naženieme takú hanblivosť, že sa nezvládne vyspovedať. Ak sa však premôže, je to pre nás najstrašnejšie.

„Keď človek zomiera, obklúči ho aj sto diablov. Jeden ho pokúša pýchou, druhý vo viere, tretí proti čistote, štvrtý ho ženie do zúfalstva: predstaví mu množstvo a veľkosť jeho hriechov, zle využitý čas, prísnosť Najvyššieho, atď. Takto ho jeden v jednom, druhý v druhom pokúšaTak ho spletieme a zastrašíme, že sa už neodváži spovedať. Potom urobíme taký hluk, že nepočuje nič, čo mu hovoria. Keď sa však dostaví Veľká Pani, zaraz musíme zmiznúť. Ona ho opatruje ako nežná matka svoje dieťa. S takým človekom je dobre, hej, s takým človekom je dobre. Keď zomrel, nesie jeho dušu do neba, vtedy je v nebi radosť. Práve tak, ako keď my odnášame nejakú dušu do pekla, všetci diabli sa radujú. Odovzdáme ju Luciferovi a ideme znovu na lov. V tej chvíli, keď duša z tela vyjde, už je súdená. Neverili by ste, ako rýchlo sa to deje. Boh predstaví človeku celý jeho život a tak povediac v jednej chvíli sú aj milióny ľudí, ktorí v tom čase zomierajú, súdení. Vy to nemôžete pochopiť, ale my to vieme. Pre vás je to nepochopiteľné.“

Musím ti tiež povedať, aký ohyzdný je hriech. Počúvaj, my diabli sme takí oškliví, že keby ste nás takých mohli vidieť, v jednej minúte by ste zomreli. Preto nás Najvyšší skryl pred vašimi očami. A predsa, hriech je ešte ošklivejší ako my - a my ho musíme mať po celú večnosť pred očami: ó, beda nám ! ! A keby ste vy ľudia vedeli, aký osoh by ste mali z rozjímania o mukách toho, ktorý za vás zomrel. Kto o tom správne rozjíma a skryje sa do jeho rán, toho nemôžeme dostať, lebo my nemôžeme vojsť do týchto rán.

Sila pozehnania.

„Keď máte nejaké zhromaždenie, my sa tiež dostavíme vo veľkom počte, aby sme vám prekážali. Ale naraz len počujeme: Practe sa v mene Toho, ktorý je nad nami! Keď začnete robiť takto a takto /t. j. znak kríža na sebe, prežehnávať sa/, musíme všetci zmiznúť a len zďaleka sa môžeme prizerať, čo vy tam robíte. Lebo – pozrite len – tak sa trasie peklo, keď sa nám rozkazuje v mene Toho, ktorý je nad nami.“ Keď to hovoril, celá osoba sa nenapodobiteľným strachom triasla, pričom si celú tvár zakryla vlasmi.Potom pokračoval: „Ó, beda nám, všetko sme stratili! Keď všetci tak a tak robíte /t. j. prežehnávate sa/, tak nás nútite mlčať, my nesmieme nič vyniesť na svetlo a vy to rozširujete po celom svete.“

Diabol sa boji jednoty.

Musí vám záležať na tom, aby ste boli jednotní, máte spolu držať, jeden druhého sa zastávať, v pokušeniach sa vzájomne radiť a navzájom si pomáhať.Keď budete jednotní a svorní keď sa jeden zastane druhého, tak ani celé peklo proti vám nič nezmôže. Lebo aj keď už máme v moci jedného, vtedy príde druhý a ženie nás preč. Keby bol iba jeden, čo tak robí, vtedy by sme ešte mali nádej dostať ho, ale keď ich je spolu viac, tam nemôžeme nič urobiť, lebo keby sme aj viacerých mali, hej, keby sme už všetkých mali okrem jedného, ten nás môže odohnať od ostatných. Beda nám, všetko sme prehrali! Vy budete ešte veľa trpieť a bojovať, ale ak zostanete jednotní a svorní, ak si zachováte vieru a dôveru, víťazstvo bude vaše. Bojujte, zápaste zmužile! Ani netušíte, koľko tým osožíte, koľko duší získavate. My vám pripravíme ešte mnoho osídel, ale keď budete vzývať Veľkú Pani, tá bude za vás orodovať. Pozrite a uvážte, čo robí pre vás Najvyšší. Diabol vám musí kázať a pravdu hlásiť. Aký to zázrak! Na vlastnú škodu, proti svojej vôli to musím robiť. Pekelné muky. Ó, beda mi, ó, beda nám, ó, beda nám, ó, beda nám a po všetky časy beda, ó, beda nám, beda nám, po celú večnosť niet pre nás viac nádeje, ó, beda nám, ó, beda, prebeda, čo sme my stratili!“(Jednotlivé slová možno napísať, ale ako sa pri tom diabol správal, to nemožno ani opísať, ani vypovedať. Nikto neuverí, aké strašné bolo počúvať ho a pozerať sa na to, najmä na to zúfalstvo, ktoré predstavoval. Ten zúfalý hlas, výraz tváre, to strašné a bolestné bedákanie. Tá hrozná úzkosť, zúrivosť a tlkot srdca prenikal telo i dušu, áno prechádzali až do špiku.

	Hledej
	Je a svátek má Vojtěch. Vytvoření registrace