poslal chani Pri čítaní Starého Zákona ma
napadá, ako je to možné, že židia ako vyvolený národ závideli
okolitým národom a ľahko si osvojovali pohanské praktiky. Pri
čítaní Bhagavadgíty som si uvedomil, že aj dnes mnohým
kresťanom je blízke myslenie hinduizmu...
Pri čítaní Gíty som si všimol, že
je pomerne logicky ucelená. Podobne ako Biblia dáva dôraz na
pohnútky a nie na samotné činy.
Predstava lásky v Gíte je skôr
pasívna ako aktívna – obetovať sa za druhého je typické pre
Bibliu, Gíta skôr vyzdvihuje zákon tolerancie. Napríklad
stvoriteľ podľa Gíty: 12,17 „Milý mi je človek, ktorý
nepodlieha radostiam, nenávisti ani smútku, ktorý po ničom
netúži, ktorý sa dostal nad protirečivosť dobra a zla a je mi
úplne oddaný.“* Biblia napr. 6. kap. Rimanom nás ubezpečuje, že
nič mimo dobra a zla neexistuje. Všetko čo robíme je buď dobré
alebo zlé z Božieho hľadiska. Biblia nás uisťuje, že sa máme
radovať smútiť aj hnevať sa, ale nehrešiť.
Málo kde nájdeme tak logicky a jasne
rozpracovanú úvahu o nesmrteľnosti duše aj so všetkými
dôsledkami. Duša je v Gíte vznešená časť z Boha, ktorá je
uväznená v nízkom tele. Gíta začína úvahami Ardžuna, ktorý
odmieta zúčastniť sa boja: 1,26 Ardžuna videl na oboch stranách
bojiska svojich príbuzných, učiteľov, synov, vnukov, švagrov,
svokrov i priateľov, stojacich proti sebe. 1,35 Ja zabíjať
nechcem, aj keby oni mali zabiť mňa. Ani keby som víťazstvom
ovládol tri svety! Tým menej tento svet!
Podľa Gíty stvoriteľ vtelený do
Krišnu sa vyjadril: 2,11 Hovoríš slová múdrosti a pritom sa
trápiš tým, čím sa netreba trápiť. Mudrci sa netrápia ani pre
živých ani pre mŕtvych. 2,13 Tak ako duša v tomto tele prežíva
mladosť, dospelosť a starobu, podobne prechádza do iného tela.
Múdry sa tým nedá pomýliť. 2,16 Nebytie nemôže nikdy vzniknúť
a bytie nemôže nikdy zaniknúť. Tí ktorí dosiahli poznanie, to
vedia. 2,21 Vari môže človek, ktorý vie, že Duch je
nezničiteľný, trvalý nezrodený a nepominuteľný, niekoho naozaj
zabiť, či dať zabiť? 2,27 Lebo všetko čo sa narodilo, musí raz
zomrieť, a to, čo zomrelo, určite sa znova narodí. Tak načo sa
trápiť nad tým, čo sa nevyhnutne musí stať? 2,37 Ak ťa zabijú,
prídeš do neba, ak zvíťazíš, budeš vládnuť na zemi, Preto sa
vzchop k odhodlanému boju.
Na druhej strane, Gíta je k hriešnikom
dokonca zhovievavejšia, ako filozofia v kresťanstve. Gíta tvrdí
že všetko je v pohybe a nikto nemôže byť večne trápený. Každá
duša sa časom znovu dostane hore. Pre hinduistov je nestráviteľný
večný trest. Gíta na rozdiel od Biblie uznáva večný boj dobra a
zla v tom je blízka manichejizmu. Aj dnes mnohí kresťania veria vo
večný boj dobra a zla, ktorý je nezmeniteľný.
Gíte je zo svojej podstate cudzie
akékoľvek proroctvo, kdežto v Biblii je veľa proroctiev a nabáda
kresťanov aby sa zaujímali o proroctvá. Aj dnes mnohí kresťania
považujú zbytočné zaoberať sa proroctvami.
Keď sa Ardžuna pýtal Krišnu ako ho
uctievať – ako Osobu, alebo ako nezjavené neosobné božstvo, tak
Krišna odpovedal, že lepšie je ako osobu, ale aj tí druhí
takisto prídu ku mne – 12,1-5. Hinduizmus okrem Hara Krišna mi
pripadá skôr ako panteistické náboženstvo. 7. a 10. kapitola sa
k tomu prikláňa. Aj dnes mnohí kresťania skôr veria v Niečo ako
Niekoho.
Aj chápanie všemohúcnosti je iné.
Boh Gíty nemá dôvod smútiť, alebo sa radovať, ani niekoho
pozorovať, pretože všetko dopredu vie. O Bohu Biblie sa v
Malachiášovi 3,16 píše inak.
Všetky citáty z Baghavadgíty sú z
prekladu od Milana Poláška do slovenčiny.
