Grano Salis - Učit ženě nedovoluji

Stephen E. Atkerson

Čo nám zjavujú Písma oBožom pláne pre učiteľky vKristovom tele? Na základe textu v Títovi 2:3b – 5 je jasné, že staršie ženy sú povolané ktomu, aby učili „čo je dobré a krásne, aby učily mladé ženy rozumu, aby milovaly svojich mužov, aby milovaly svoje deti, aby boly rozumné, cudné, opatrujúce domácnosť, dobré, podriaďujúce sa vlastným mužom, aby sa nerúhali slovu Božiemu.“ Takže staršie kresťanky majú učiť apripravovať mladšie kresťanky.

Učebný plán opísaný na tomto mieste sa dá klasifikovať ako domáca ekonomika aúdržba domácnosti. Cieľom tohto „školenia“, ktoré poskytujú zrelé sestry, je pripraviť do budúcnosti takú generáciu žien, ktorá naplní kvalifikáciu vdovy v1. Timoteovi 5:9–10 („bola ženou jedného muža, ktorej sa dáva svedoctvo, že robila dobré skutky, ak deti vychovala, ak hosťov prijímala, ak svätých nohy umývala, ak súžených vydostievala, ak každý dobrý skutok sledovala“). Je zaujímavé, že vTítovi 2 sa nespomína nič otom, že by staršie ženy mali učiť vrámci svojho učebného plánu buď systematickú teológiu alebo Písma. Nič sa nehovorí ani otom, že by medzi ich žiakmi boli muži. Vskutočnosti sa vcelej Novej zmluve nenachádza ani jediný príklad toho, že by žena učila mužov. Nenájdeme tam ani príklad toho, že by nejaká žena bola uznávaná ako učiteľka Písiem. Niektorí ľudia poukazujú na Skutky 18:24 – 26 (Priscilla učí Apolla) ako na príklad niečoho takého, ale je to naozaj tak? Lukáš nás informuje, že Apollo už bol „výrečný a mocný vpísmach“ (18:24), „vynaučovaný ceste Pánovej“ (18:25) asám „učil správne o Pánu Ježišovi“ (18:25). Apollo však mal medzeru vosvojom poznaní okrste. Vzhľadom na to ho obaja, Akvila ajeho manželka Priscilla, „prijali ksebe“ a „vyložili“ mu Božiu cestu dôkladnejšie. Bol to súkromný rozhovor („ksebe“) aLukáš nikde netvrdí, že Priscilla uskutočnila väčšinu vyučovania. Vkaždom prípade slovo „vyložili“ (18:26) je zgréckeho ektithemi, ktoré je iné ako slovo „učil“ (18:25, didasko). Všimnime si, akým spôsobom je slovo ektithemi použité vo veršoch 11:4 a28:23. Aj keď nám tento text ukazuje, že nie je nič zlé na tom, keď sa muži učia od žien, Priscilla nie je žena, ktorú by cirkev rozoznávala ako učiteľku vcirkvi. Vlastne existuje jeden nepopierateľný príklad ženy učiteľky vNovej zmluve. Je to Jezábel vZjavení 2:20-25. Avšak len málo ľudí si ju berie na pomoc pri snahe ospravedlniť existenciu žien – učiteliek! Prečo sa teda vNovej zmluve nenachádzajú žiadne príklady žien, ktoré vyučujú Bibliu? Na začiatok treba poznamenať, že nie je dobré ani to, aby sa mnoho mužov chcelo stať učiteľmi (Jakub 3:1). Čo sa týka žien, tak takáto služba sa im v 1. Timoteovi 2:11 – 15 výslovne nedovoľuje: „Žena nech sa v tichosti učí s celou poddanosťou. A žene nedovoľujem učiť ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho. Lebo Adam bol stvorený prvý, až potom Eva. Ani Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia. No, bude spasená rodením detí, ak zostanú, ony ženy, vo viere a láske a v posvätení s rozumnosťou.“ Najprv si všimnime paralelu medzi 2:11 a2:12. „Nech sa v tichosti učí“, je previazané s „žene nedovoľujem učiť.“ Podobne, „celou poddanosťou“ korešponduje s „vládnuť nad mužom“. To isté grécke slovo (hesuchia) sa nachádza za slovami „v tichosti“ (2:11) a „ticho“ (2:12) aznamená „utíšenosť“ (koreň znamená „pokojný, tichý“). Hesuchia ešte nemusí nevyhnutne znamenať mlčanie. Všimnime si, ako je použité v2:2 („tichý život“) av2. Tesalonickým 3:12 („s tichosťou pracovali“). Teda namiesto toho, aby vyučovali, sa ženy majú učiť. Namiesto toho, aby vykonávali autoritu nad mužmi, majú žiť vpostoji utíšenia apokojnom poddaní sa. Keď Pavol napísal „žene nedovoľujem“ (2:12), použil prítomný čas, ktorý vtomto prípade so sebou nesie význam „prézentu“, to znamená obvyklej činnosti alebo všeobecnej pravdy („nikdy nedovoľujem“). Že je tomu tak, je zrejmé z2:13 – 14, kde sa Pavol na to, aby podoprel svoj zákaz, odvoláva na poriadok vtvorstve („Adam bol stvorený prvý, až potom Eva“) atiež nakonkrétne podrobnosti opáde („Adam nebol zvedený, ale žena“). Teda, aj keď muž ažena sú si vKristovi rovní, oblasť ich služby je rôzna. Poddanie sa neznamená podradnosť. Sám Kristus to ukázal počas svojej pozemskej existencie (poddával sa svojmu otcovi amatke [Lukáš 2:51]) avo svojej večnej existencii (aj keď bol rovný Otcovi, čo do podstaty, Kristus sa mu podriadil). To, že Adam bol stvorený ako prvý, je dôkazom princípov vedenia, priority aporiadku vo vzťahu medzi mužom aženou. Boh by hravo dokázal stvoriť Adama aEvu súčasne, ale neurobil tak. Navyše ona bola tou, ktorú had „zviedol“ kprestúpeniu, nie Adam. Pavol jednoducho uvádza fakty tak, ako sastali. Žena sa ujala vedenia, muž sa poddal. Nasledovala katastrofa. Boh stvoril obidve pohlavia pre rozličné oblasti služby. Keď ich navzájom pletieme, koledujeme si oproblémy. Dnes je populárne zamietať 2:11 – 12 ako niečo, čo bolo platné len včase Pavla, ale skutočnosť, že 2:13 – 14 sa odvoláva na Adama aEvu ukazuje, že táto pravda je nadčasová avzťahuje sa na všetky kultúry. Čokoľvek bolo pravdivé vEfeze ako následok udalostí týkajúcich sa Adama aEvy, musí byť pravdivé univerzálne. Podaktorí si zase myslia, že 2:11 – 12 sa týkal len Efezu ato kvôli veľkému počtu ženských kňažiek, ktoré boli v službe ženskej rímskej bohyne, ktorá bola vEfeze uctievaná. Pohanské ženy tam teda očividne rozširovali veľa falošného učenia. Podľa tohto názoru Pavol zakázal veriacim ženám vEfeze (a iba v Efeze) vyučovať vcirkvi kvôli tomu, aby zabránil akémukoľvek výskytu tohto zla. Podivný výklad ponúka ďalšia skupina, ktorá tiež ignoruje text 2:11 – 12. Robí tak na základe domnienky, že ženy vEfeze boli neuvedomelé, nevzdelané aspoločnosť ich neprijímala ako náboženských vodcov aučiteľov! Nech už bola miestna situácia akákoľvek, Pavlove zdôvodnenie vo veršoch 2:13 – 14 znamená, že 2:11 – 12 prestupuje všetky kultúry. Ešte ďalší spôsob ako chápať 1. Timoteovi 2:11 – 12 spočíva vchápaní, že žena naozaj smie vyučovať Bibliu, pokiaľ tak robí pod autoritou starších, a činí tak neautoritatívnym spôsobom. Je tento výklad opodstatnený? Preskúmanie doslovného gréckeho znenia * vo verši 2:12 nám prinesie niektoré zaujímavé postrehy. Píše sa tam: „Vyučovať však žene nepovoľujem, ani ovládať muža, ale nech je vtichosti.“ Existujú dve jednoznačné aosobitné veci, ktoré žena nesmie robiť. Za prvé nesmie vyučovať. Za druhé, nesmie vládnuť nad mužom. Táto situácia je typu ani/ani. Všimnime si, že slovesá „vyučovať“ a „ovládať“ sa nachádzajú na opačných koncoch vety. Žena, ktorá učí Bibliu (najmä akučí mužov), porušuje presne tie Písma, ktoré sa snaží vyučovať. Ďalší argument používaný na zriedenie 1. Timoteovi 2:11 – 12 má svoj koreň v 1. Korintským 11:3 – 10, kde je zmienka o žene, ktorá prorokuje. Ľudia ztejto skupiny pokladajú prorokovanie avyučovanie za ten istý dar anásledne sa odvolávajú na 1. Korintským 11 (spolu sLukášom 2:36 aSkutkami 21:9) na to, aby odvrátili zdanlivú absolútnosť 1. Timoteovi 2:12. Nedostatkom tohto pohľadu je, že vyučovanie aprorokovanie sú vRímskym 12:6 – 7 uvedené ako dva odlišné dary. Ďalej si všimnime, že v1. Korintským 12:28 – 30 Pavol vyhlasuje: „síce jedných postavil Bôh v cirkvi, a to ponajprv apoštolov, po druhé prorokov, po tretie učiteľov... Či sú azda všetci apoštolmi? Či všetci prorokmi? Či všetci učiteľmi?“ Aj keď medzi týmito darmi existuje istá podobnosť (1. Korintským 14:3), očividne nie sú totožné. Pavol píše Timoteovi sjasným úmyslom ato, aby „vedel, ako sa treba správať v dome Božom, ktorým je cirkev živého Boha, stĺp to a pevná postať pravdy“ (3:15). Takže Pavlove tvrdenie, čo sa týka toho, že ženy nesmú vyučovať aani vykonávať autoritu nad mužmi, je vistom zmysle kultúrne. Je to kresťanská kultúra! Ale ako môže 1. Timoteovi 2:11–12 obsahovať univerzálnu pravdu, ktorá sa vzťahuje na všetky kultúry aobdobia, keď si uvedomíme kultúrne podmienenú povahu predchádzajúceho odseku (1. Timoteovi 2:9–10)? Píše sa tu: „ženy, v rúchu zdobnom a slušnom, ozdobovať sa [majú] so stydlivosťou a rozumnosťou, nie zápletami a zlatom alebo perlami alebo drahým rúchom, ale to, čo sluší ženám, ktoré priznávajúc sa k Bohu sľubujú bohabojnosť, dobrými skutkami.“ Znamená to, že je nesprávne (dokonca hriešne), ak si dnes kresťanky zapletajú vlasy, nosia zlaté ozdoby alebo perlový náhrdelník? Aak sa 2:9 – 10 nevzťahuje na dnešok, ako sa potom môže 2:11 – 15? Musíme pamätať na to, že každá Novozmluvná epištola je „príležitostný“ dokument, ktorý bol napísaný ako reakcia na nejaký konkrétny podnet, ktorý nastal vprvom storočí (zvyčajne problematická situácia). Len kontext, vktorom sa nachádzajú rozličné príkazy nám povie, či tieto boli zamýšľané ako dočasné aohraničené (ako vprípade 2. Timoteovi 4:13), alebo sa vzťahujú na cirkev vkaždom čase. Vrímskej spoločnosti feminizmus prekvital skoro tak, ako dnes vnašej. Jeden zo spôsobov, ktorým rímska žena vyjadrovala buď svoju nezávislosť na manželovi alebo sexuálnu promiskuitnosť bol ten, že nosila komplikovane zapletené vlase (prepletené zlatom adrahými šperkami) avyzývavé šaty. Preto Pavol inštruuje ženy kresťansky, aby sa vyhli všetkým takýmto prejavom hriešnosti azamerali sa na skutočné ozdoby – dobré skutky, ktoré prislúchajú ženám, ktoré vyznávajú, že si ctia Boha. Takže vprípade, keby aj konkrétne detaily boli vistom zmysle „kultúrne“, princíp, ktorý to celé podopiera, je stále pravdivý aplatný. Veriace ženy sa aj naďalej majú sústrediť na mierne oblečenie azdôrazňovať vnútornú krásu viac než vonkajšie ozdoby. Úsek textu 2:11 – 15 teda logicky nasleduje po odseku 2:9 – 10 ako ďalší príklad jednania, ktoré neprislúcha medzi „dobré skutky“ (2:10), ktoré majú ženy konať. Avšak kontext, ktorým Pavol odôvodňuje to, prečo zakazuje kresťankám vyučovať alebo vykonávať autoritu nad mužom, nás jasne vedie kniečomu, čo sa má uplatniť vcelej cirkvi avkaždej dobe. Pre aký iný dôvod by potom Pavol spomínal Adamove prvenstvo pri stvorení (2:13)? Ztoho, že uvádza stvorenie ako základ pre svoj zákaz anie nejaký lokálny kultúrny problém, je jasné, že, aj keď výzvou pre napísanie tohto listu bola miestna situácia, aj tak táto miestna situácia nebola rozhodujúcim základom pre tieto zákazy. Tieto zákazy sú platné tak dlho, kým len platí zdôvodnenie zverša 2:13. Ale či nás Kristova smrť na kríži nevykúpila zprekliatia anezvrátila následky Edenského prestúpenia? Zaiste, vykúpenie vo svojom čase nakoniec premôže všetky následky pádu. Lenže Adamove prvenstvo pri stvorení predchádzalo pád. Je nezávislé na páde. Ako sme už podotkli, pre Boha by nebolo nič ťažké stvoriť Adama aEvu naraz, ale nerozhodol sa tak. Toto Božie rozhodnutie má za následok to, že „hlavou ženy [je] muž..., lebo muž nie je zo ženy, ale žena z muža; lebo ani nie je muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža“ (1. Korintským 11:3–9). Ak žena učí Písma alebo vykonáva autoritu nad mužom, tak podľa 1. Timoteovi 2:11 – 15 nedodržiava toto základné aprirodzené postavenie poddania sa. Čo sa týka zvodu Evy (2:14), máme ztoho usúdiť, že každá žena vkaždom čase bola zvedená rovnako? Vôbec nie. Dôjsť ktakému záveru by znamenalo prečítať v tomto texte niečo, čo sa tam nenachádza. Ženy určite majú svoj stánok na trhu sduchovným zvodom. Prehliadka falošných náboženstiev na svete nám zjaví práve tak mnoho (ak nie viac) zakladateľov mužov ako žien zakladateliek! Tak čo má potom spoločného Evino zvedenie so zákazom vo verši 2:12? Evino zvedenie (2:14) je vporadí druhý dôvod uvedený ako príčina, prečo ženy nesmú vyučovať a ani vládnuť nad mužmi. Môže nám to ukazovať na to, že všetky ženy, podobne ako Eva sú viac náchylné kpádu do zvodu, než sú muži (aj keď je nepochybné, že muži sú takisto náchylní kpádu do zvodu). Všimnime si, že zvedenie Evy sa udialo ešte pred pádom, kým ešte bola Eva vstave dokonalosti. Takže táto náchylnosť dať sa ľahšie zviesť je možno vnútornou charakteristikou ženského pohlavia. Nie je to výsledok kliatby ale skôr stvoriteľského plánu. Muž ažena boli stvorení ako rozdielni nie len po fyzickej stránke, ale tiež aj vúlohách, ktoré zastávajú vcirkvi. Druhým možným vysvetlením je, že Pavol tu uvádza súdne následky uvalené na ženy kvôli Evinmu činu. Práve tak, ako boli muži odsúdení, aby jedli zplodov zeme „s bolesťou...po všetky dni svojho života“ kvôli Adamovmu pádu (Genesis 3:17), aj ženy sa musia zdržať vyučovania, kvôli tomu, že Eva bola zvedená. Je dôležité zdôrazniť, že vysvetlenie, ktoré sa nachádza za tým, že žena nesmie učiť avykonávať autoritu nad mužom nemá nič spoločné sinteligenciou ženy, duc*****sťou alebo schopnosťou hovoriť na verejnosti. Myseľ ženy je rovnocenná smužským intelektom. V Písmach sa nachádza mnoho príkladov múdrych apobožných žien (niektoré znich boli vmanželstve sbezbožnými manželmi). Rovnako ako vprípade Piláta (Matúš 27:19), mnoho mužov urobí dobre, ak príjmu múdru radu od svojich manželiek! VKristovi sú si muž ažena rovní (Galatským 3:28), ale táto rovnosť nezmazáva Bohom ustanovené rozdiely medzi pohlaviami. Každé pohlavie dostalo od Boha odlišnú úlohu, ktorú má naplniť vrodine avcirkvi. Záverom, čo urobíme sPavlovým vyhlásením, kde uvádza, že žena „bude spasená rodením detí, ak zostanú, ony ženy, vo viere a láske a v posvätení srozumnosťou“? Pozrieme sa na neho vsúradniciach bezprostredného kontextu. Jednoducho hovorí osfére, vktorej žena nájde najviac možností pre službu atou je domácnosť. Slovo „spasená“ vtomto verši mätie mnohých evanjelikálov, ktorí sú zvyknutí používať ho iba vkontexte večnej záchrany pred odsúdením. Večná záchrana je zmilosti skrze vieru (a nie zo skutkov, Efezským 2:8 – 9), takže spasenie vo verši 2:15 musí byť záchranou zniečo iného ako odsúdenia (keďže sa získava zo skutkov). Konkrétne budú veriace ženy „zachránené“ (2:15) predporušovaním Božieho poriadku vtvorstve (2:13) tým, že sa sústredia na to, aby boli pobožnými matkami (viď Títus
2:3 – 5). Pavol začal najprv tým, že vyhlásil, ktoré „skutky“ sa kresťankám nesluší konať (2:12). Končí tým, že uvádza, ktoré skutky im náležia (2:15). Tak, ako Pavol povedal Filipanom: „pracujte na svojom spasení“ (Filipským 2:12), tak podobne na tomto mieste usmerňuje ženy ktej oblasti, kde majú pracovať na svojom spasení. Ako sa má toto všetko aplikovať vzbore, čo sa stretáva vdome? Ženy by sa vžiadnom prípad nemali stavať do pozície autoritatívnych učiteľov doktríny. Tiež nemajú konať službu, ktorá by ich postavila na miesto autority nad mužmi vcirkvi (napr. služba staršieho). Na druhej strane to, že žena nemá vyučovať muža neznamená, že by sa muži nemali čo naučiť od žien. Ukazujú nám na to proroctvá, ktoré Boh dáva ženám (Skutky 2:17, 1. Korintským 11:3 – 16). Moja manželka sa so mnou často zdieľa sosvojimi postrehmi z Biblie. Sú to neraz veci, ktoré som nikdy predtým nevidel aktoré mi pomáhajú pri chápaní textu. Aj keď ľudia sa „učia“ zproroctva (1. Korintským 14:31), „proroci“ nie sú to isté ako „učitelia“ (1. Korintským 12:28 – 29). Dokonca aj spievanie môže byť formou vyučovania (Kolosenským 3:16), ak sa učíme zo slov piesne, ale to ešte nerobí zo speváka učiteľa. Avšak neformálne zdieľanie postrehov amyšlienok ešte nestavia nikoho do oficiálnej úlohy „učiteľa“. Zatiaľ čo nepripúšťame, aby ženy učili alebo vykonávali autoritu nad mužmi, musíme si dať pozor, aby sme im nezatarasili ďalšie služby, ktoré sú pre ženy úplne prístupné. Cirkev by bola závažne ochromená bez ich prínosu! Moja nádej je, že toto všetko bude prijaté ako pravda napísaná vláske. Zatiaľ čo rešpektujeme pohľad tých, čo sa snami nezhodujú aprijímame ich ako bratov asestry vKristovi, sme znepokojení ztoho, keď vidíme ako rýchlo sú Písma odstavené nabok ako nevzťahujúce sa na dnešnú dobu. Vnašej horlivosti zbaviť sa inštitucionálnych pascí moderného kresťanstva, musíme byť obozretní, aby sme neodhodili aj spôsoby, ktoré sú pevne zakorenené vBožom slove. Tento text je preklad kapitoly 24 z knihy „Na ceste ku teológii domácich zborov“, ktorú vydala spoločnosť New Testament Restoration Foundation. Adresa: NTRF 2752 Evans Dale Circle Atlanta, GA 30340, U.S.A. Internet: http://www.ntrmin.org/

	Hledej
	Je a svátek má Rostislav. Vytvoření registrace