poslal lydia7 Toto vyhlasuje autor listu Židom v poslednej kapitole. Je to
nepochybne veľká útecha pre veriaceho pri všetkých obratoch a zmenách súčasnosti.
Kristus stále žije a je ten istý včera, dnes i naveky! Raz sa predsa
len všetko dá do poriadku v Ňom a všetko bude dobré skrze Neho. Čo
môže byť na konci starého a na začiatku nového roku upokojujúcejšie,
cennejšie a vhodnejšie než toto? Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a na
veky!
Vy, ktorí poznáte Krista, viete, že Pán je dobrý. Zakúsili
ste, ochutnali a videli, aký láskavý je Pán. Veľký je vo svojej milosti a milosrdenstve,
verný a mocný dať do poriadku to, čo sa pokazilo. Dnes a vždy, dnes
rovnako ako včera, tento rok rovnako ako v práve uplynulom roku a po celú
večnosť, On je vždy ten istý. On sa nemôže zmeniť. On je „Otec večnosti“, ani v najmenšom
nezmeniteľný. On je rovnaký pri zmenách každého času a obdobia. Len kým
sme tu dolu, len vtedy sa dejú zmeny a premeny v nás, v našich pocitoch,
myšlienkach a vnemoch. Uprostred toho všetkého Kristus ostáva bezo zmeny,
stále ten istý.
On nám odpustil naše hriechy úplne nezaslúžene. On nás
učinil spravodlivými, keď sme boli celkom bezbožní, a to z čírej a hojnej
milosti. Len vďaka Jeho vlastnej zásluhe vieme, že to urobí znova, každý deň. Ak
nás už niekedy potešil, keď sme toho neboli hodní (boli by sme si zaslúžili
trest a zavrhnutie), vtedy si uvedomíme, že On nás chce, takisto
nezaslúžene, tešiť aj dnes. On nás vykúpil z biedy, hriechu a pokušenia,
keď sme nemali ani najmenšej sily oslobodiť sa sami. On chcel a môže urobiť
to isté aj dnes. Keď som bol stratený, zmätený a blúdiaci ako stratená
ovca, On, dobrý Pastier, ma našiel. Pohol ma svojím Slovom a priviedol naspäť.
Ak to môžem vyznať, potom s istotou viem, že aj v budúcich dňoch bude
robiť to isté. On je stále ten istý! Ešte neskončili Jeho dobré skutky pre nás!
„... On prvý miloval nás“ (1Jn 4:19). Jeho láska voči tým, čo Mu patria vo
svete, láska slobodná, ktorú si nezaslúžili, z hĺbky Jeho srdca – to je
láska, ktorá ich bude sprevádzať do konca života.
Toto potešenie nevychádza
výlučne z našej krátkej a obmedzenej skúsenosti. Nie, od stvorenia sveta,
po celé stáročia existovala tá istá skúsenosť milosti a moci nášho Pána
Ježiša Krista. Keď vidíme, ako si Pán v minulosti získal hriešnikov a odpustil
im ohavné a zlé skutky, vieme, že urobí to isté aj nám. Keď chodil po
tejto zemi, povedal hriešnici, plačúcej pri Jeho nohách: „Tvoja viera ťa
zachránila . Choď v pokoji!“ (Lk 7:50). Saul, rúhač, prenasledovateľ a zhubca,
dostal odpustenie a ešte aj apoštolstvo. Dávid, radujúci sa z veľkej milosti,
upadol do veľmi zlých skutkov, a predsa znova dostal prísľub milosti a odpustenie.
Milosť Krista, nášho Pána, nemá hraníc. Vieme, že On chce odpustiť všetky
previnenia tým, ktorí Ho hľadajú.
On nikdy nie je unavený zo slabosti
svojich učeníkov. Hoci ich neustále karhal a trestal, nikdy ich neposlal
preč. Nebude nikdy unavený ani z nás. Keď vidíme, ako veľmi bol naklonený
počuť modlitbu, možno takú krátku ako dotyk lemu Jeho rúcha, vtedy vieme, že On
počuje neobvykle krátke modlitby aj dnes.
Keď to všetko vidíme, mali by sme
mať na pamäti, že aj dnes je Kristus stále ten istý. Toto je milé útočište a hrad
neopísateľne prepevný v časoch, ktoré sa menia, v ktorých povstávajú
búrky a hustne tma. Kresťan môže spievať s radosťou: Sedím v Jeho
tieni s potešením! Ó, Pane, Ty si moja sila, moja skala, moja pevnosť a môj
Vykupiteľ, môj Boh a moja útecha. Ty ostávaš stále ten istý a Tvoje roky
nemajú konca.
Carl Olof Rosenius
