Souhlasím s tím, že o celibátu Bible mluví jako o stavu, který je lepší. V evangeliích se mluví o těch, kdo se vzdali manželství pro Království Boží. Nevím, proč tato jasná biblická slova někdy protestanty dráždí. Zřejmě mnohým vadí jakékoliv sebezapření a vše, co „ohrožuje tělo“. Platí tedy, že manželství je dobré, ale zůstat sám je lepší. Je zde ale také napsáno, že každý má svůj dar. Jeden tak, druhý jinak. Luther v době, kdy vstupoval do stavu řeholního, nebyl znovuzrozen z Ducha skrze víru. Obrácení prožil až později a zjistil, že dal slib v něčem, co nenalézá v souladu s Boží vůlí pro jeho život. Podrobil se jen učení lidskému, které nebiblicky vyžaduje pro "nebiblický" úřad nepodmíněčně slib (s výjimkou dispenzu). Věřím, že i každá jeptiška nebo kněz, když se obrátí k Bohu a přijmou narození z Ducha jsou Bohem zproštěni těchto slibů a je jim odpuštěn i hřích falešného učení. Mně také bylo odpuštěno, že jsem se jako neznovuzrozený modlil k obrazu Krista a svatých a  že jsem přijímal oplatku při mši. Podotýkám, že jsem však katolíkem nikdy nebyl, jen mne to „neodolatelně“ přitahovalo. Nevěděl jsem ale, co to znamená a Bůh mi odpustil a svojí mocí mne očistil od vazeb, které mi bránily plně se vydat Kristu a spolehnout se jenom na něho, bez asistence duchů zemřelých "svatých".

Neviem, či je to tak ako si to ja pamätám. Luther vraj dal sľub Bohu, že vstúpi do kláštora alebo že bude kńazov raz, ked sa ocitol v nejakej búrke, či hromobití. Vstúpil teda do kláštora. Neviem, či pri uchádzaní sa o vstup sa zdôveril s touto skúsenosťou. Ja osobne, pozerajúc tak trochu psychologicky na jeho zážitok, bol by som opatrný prijať ho... Chlapec zrejme prosil svojim sľubom /že bude kňazom alebo mníchom/ o záchranu... Nakoniec prežil, a videl v tom možno Božiu vôľu. Ale či to tak naozaj bolo?.. naozaj Boh chel od neho, aby vstúpil do kláštora?... /To je môj otáznik/ Niekedy neviem rozlíšiť, čo je Božia vôľa a čo Božie dopustenie...
.
2. Bol síce dospelý, ale nemusel byť vysporiadaný celkom s problémom celibátu. Možno dúfal, že sa s tým časom vysporiada. Ale možno to v ňom predsa kvasilo, a preto akonáhle sa otvorila táto možnosť, hneď sa oženil. Je vylúčené, že v jeho podvedomí bol s celibátom nevyrovnaný? Iste život v kláštore mu v tom pomáhal, ale konflikty, napätia v súvislosti s procesom reformácie, sklamanie z Cirkvi a pod. mu určite mohli byť podvedomým zdôvodnením, že jeho ženba je správna... Iste tomu predchádzalo aj ním  vyhlásenie pápeža za Antikrista, aj celý jeho negativistický postoj k Cirkvi, z ktorého jasne trčí neurotickosť a nevyrovnanosť...
.
Stalo sa. Luther sa oženil. "Nesúďte, aby vás neposúdili". My naozaj nevieme, čo taký človek menom Luther je schopný zniesť? Či je, či bol schopný pri sľubovaní odhadnúť svoje skutočné schopnosti... Či  predstavení kláštora v snahe mať čím viac členov /to je dosť ľudské a časté.../ aj napreik znalosti o jeho situácii predsa "nezatvorili oči" nad zvláštnosťou jeho motivácie... Či naozaj a nakoľko bol vinný Luther ako osoba za všetko, čosa odohrávalo okolo neho počas reformácie, a či v tých nových okolnostiach bol schopný rozhodnúť sa inak ako sa rozhodol... /keď žil stále pod tlakom nevyrovnanosti z celibátu.../. To všetko vie len Boh...
.
Peto "Nesúďme"... Stalo sa, už sa neostane. Boh môže aj naše zlyhania, aj Lutherove zlyhania obrátiť na dobré. A myslíte, že aspoň časť z toho už neobrátil?... A nie sme svedkami v našej ekumenickej dobe, že aj obracia?... Vari neprispela reformácia ním uvedená do chodu aj k premýšľaniu KC o svojich skutočných problémoch a chybách, o minulosti? A spätne aj KC nevplýva na všetky cirkvi z reformácie ozdravujúco aspoň v niektorých oblastiach /stálosť náuky, morálne zássady a pod.../ nielen "skazonosne" /ako si to niektorí myslia?.../
.
 Boh dopustí zlo - to nám hovorí skúsenosť viery - preto, aby mohlo vzísť ešte väčšie dobro... To dobro iste nevzíde automaticky. Je to len možnosť... Za podmienky, že sa nájdu ľudia, ktorí si uvedomia situáciu, začnú spolupracovať s Bohom a otvoría sa jeho Duchu a Jeho vplyvu... Nemáte pocit, že sa tak deje v dnešnej dobe na oboch stranách?...Ja mám ten pocit. Ja som presvedčený, že medzi členmi cirkví vzniklých v dôsledku reformácie atď. je naozaj veľa opravdivých veriacich v Krista, ktorí nás katolíkov "schovajú do vrecka". Ale nie je aj medzi katolíkmi veľmi veľa opravdivých kresťanov, s ktorými bratia - bez urážky - naozaj mnohí by mali čo robiť, aby sa im vyrovnali...? Svätosť, Božie pôsobenie. aj zázraky, aj dary Ducha, aj iné charizmy, idú dnes, bratia, akoby naprieč všetkým cirkvám. Akoby Pán chcel všetko zarovnať. Všetky formálnosti, neformálnosti, legálnosti i nelegálnosti. Ako keby chcel povedať: Vráťte sa k tomu, čo je podstatné, čo je jadro môjho učenia, čo je naozaj môj najhlavnejší princíp....
.
Podľa mňa to nie sú ani formálne dokonalosti legalizmu katolíkov, ktorí sa môžu, a naozaj, honosiť apoštolským nástupníctvom, platnosťou ich kňazstva, ich eucharistie, a teda všetkej ich činnosti, lebo je to naozaj založené aj na Písme, aj na Tradícii, aj na Cirkvi, kontinuitne pokračujúcej dejinami, aj napriek zlyhaniam, ale predsa so zjavnou Božou oporou a obnovou...
A nie sú to ani formálne viac či menej precízne citácie Biblie ohľadom všetkého, naozaj s láskou a úpornou a úprimnou snahou o vernosť tejto posvätnej knihe Božej, o ktorú sa mnohí usilujú... V jednom, aj v druhom type snaženia ak nebude opravdivá láska, ktorá je trpezlivá, dobrotivá, ktorá sa nevypína nad iných, ani nenadúva...ktorá všetko verí, znáša, ba vytrpí... opravdivá láska ako dobrota srdca a žičlivosť voči druhým, obetavosť v službe...tak to naozaj nebude ono.
.
Páči sa mi Colin, ked hovorí na ktoromsi mieste: Nechajte ich, ved mnohí sú už na Božej pravde. nerýpme sa naozaj  stále v minulosti. Veľa sa zmenilo od doby reformácie aj u nás aj u vás, u každého, Tak je to normálne. Kristus káže odpustiť, a dať nádej, neodpisovať nikoho. Táto odpisácka, a negativistická, a neustále upodozrievajúca, nedôverčivá, zaujatá... mentalita by mala z GS vymiznúť...
Veď v Písme je aj toto: "Ak sa tvoj brat hoci aj 7 ráz prehreší... odpusť mu..." "MOdlite sa za tých, čo výs ohovárajú..." "Považujte
jeden druhého za lepšieho od seba..." "Nech nevyjde z vašich úst nijaké mrzké slovo... ale také, čo by budovalo.." A ešte všeličo podobné...Toto naozaj patrí k jadru. Naša perfektná znalosť Biblie bez lásky, to je farizejstvo, ktoré "preciedza komára, a aprežiera ťavu"... Naša legálnosť vonkajšia veľa naozaj neosoží, ak nebudeme "legálni" v láske a vernosti Kristovi. Lebo potom nám Pán povie: "Boh aj z týchto kameňov môže vzbudiť synov Abrahámovi..."
.
Som presvedčený, že ľudóm dnešných cirkví je potrebná čnosti otvorenosti voči Božiemu Duchu. Len v ŇOm môžeme pochopiť aj svoju slepostu a omyly, či ilúzie. Len On nás je schopná "usvedčiť z hriechu", že neveríme, aj keď si to nahovárame...