Rozhodol sa takýmto chlapcom zo všetkých síl pomáhať. Najprv chodil po väzniciach a snažil sa spriateliť s chlapcami, ale u mnohých nepochodil. Don Bosco sa však nevzdával. Chcel vybudovať stredisko, v ktorom by chlapci bez rodín a z väzníc našli priateľa, pomoc a pochopenie. Malo to byť stredisko, ktoré malo byť otvorené nielen pre nedeľný katechizmus, ale po celý týždeň, predchnuté priateľstvom, láskavou prítomnosťou a stretávaním sa na pracoviskách.A tak sa aj s Bozou pomocou stalo. Neskôr zaviedol don Bosco aj dielne, kde chlapcov učil remeslu. Chlapci vyučení remeslu mali totiz väčšiu šancu ziskat prácu . Katechizmus sa vyučoval i naďalej a najlepší žiakov don Bosco posielal do seminára. Z oratória vzišlo aj mnoho svätých (Dominik Savio, Michal Magone ...), ktorý si zobrali don Bosca za vzor. Neskôr don Bosco založil aj pracovné dielne, technické školy a malý seminár. V roku 1868 začal s výstavbou mariánskeho chrámu zasväteného Pomocnici kresťanov. V tom istom roku začal formovať skupinu svojich pomocníkov a kňazov podľa pravidiel, ktoré schválil pápež Pius IX. Tu sa položili základy rehoľnej kongregácie – Spoločnosti sv. Františka Saleského.

Vysvetliť úspech a popularitu don Boscových oratórií je nemožné bez vysvetlenia ducha, ktorý tu vládol.
Don Bosco dokázal vidieť pod špinou a hadrami, v ktorých boli chlapci oblečení, iskierku dobra, z ktorej vedel vďaka svojej dobrote roznietiť plameň. Ako sám hovoril, jeho život ovplyvnil sen, ktorý mal v ranom detstve. Počul v ňom výzvu starať sa o chlapcov: „Nie bitkou, ale dobrotou a láskou môžeš týchto priateľov priviesť na cestu čnosti.“ V tomto duchu sa potom skutočne odvíjal život jeho oratórií.V roku 1887 napísal: Nepamätám si, že by som použil fyzický trest a s Božou milosťou som vždy dosiahol, aj od zdanlivo nevychovateľných
chlapcov, nielen to, čo nariaďovala povinnosť, ale aj to, že plnili moje priania.“ A vo svojich pravidlách don Bosco napísal: Častá spoveď a sväté prijímanie, denná účasť na svätej omši sú piliere, na ktorých by mal stáť celý účinok výchovy.A naozaj, ktori chlapci sa tymto riadili,boli stale lepsimi a v drvivej vacsine sa z nich stali budto svati knazi alebo dobri otcovia rodin Don Bosco bol sám neúnavným spovedníkom a venoval celé svoje dni práci medzi mládežou.Boh mu dal dar vidiet do ludskych dusi, takze vedel chlapcom vymenovat aj tie najskrytejsie hriechy.Za tych, co sa hanbili spovedat sa modlieval, takze prichadzali k nemu ako skruseni hriesnici,s tuzbou napravit sa.Taki chlapci potom radi prijimali Pana Jezisa vo sv. prijimani. Raz nedopatrenim zostalo v miske len zopar premenenych hostií a chlapcov, ktori chceli ist na sv. prijimanie bolo 600. Don Bosco s velkou odovzdanostou vlozil vsetko do Bozich ruk a zacal rozdavat. Sv hostie zazracne stacili a aj potom, ako vsetci odprijimali zostalo ich v miske este niekolko . Don Bosco maval aj prorocke sny o salezianoch o napravach chlapcov aj velmi tazkych hriesnikoch, i o salezianskych misiach, kde a kedy budu a ake budu mat tazkosti. Ich opisy su dodnes zachovane a saleziani tak ako vtedy i teraz vidia ako sa plnia. Velmi mu pomahala aj Matka Bozia. Kazdy kostol, ktory postavil bol s jej pomocou. Don Bosco totiz nemal peniaze, preto sa mu vzdy vysmiali,ked prisiel s myslienkou postavit kostol. Ale don Bosco vlozil vsetko do ruk Marie a na jej prosbu vzdy dostal na ten den tolko financii, kolko bolo na stavbu prave potrebne.Casto to bolo aj s jedlom, chlapcov bolo vela , ale na orodovanie Bozej Matky prislo kazdy den dostatocne mnozstvo potravy. Ona pomahala, aj ked v okamihu uzdravil nevyliecitelne chorych, ako slepych od narodenia alebo aj tazko chorych umierajucich. Medzi takto uzdravenymi sa potom z vdacnosti nasli ti, ktori podporovali Don Bosca a jeho dielo financne.Necudo preto,ze ked diabol videl, co sa deje, kolko ludskych dusi, sa zachranuje, a ked videl, ze Boh poslal jeho, z ludi najvacsiu nepriatelku Pannu Mariu pomahat salezianom, zacal don Bosca prenasledovat. Dvihal mu postel na ktorej lezal az k povale a z celej sily ju aj s nim smaril na podlahu, co videli a poculi aj svedkovia.A takto a este mnohymi inymi sposobmi ho trapil cele noci.Trvalo to dlhe mesiace, az dovtedy, dokial to Boh dopustil. Diabol sa totiz vzdy snazi ociernovat katolicku cirkev a jej vernych synov a dcery, ale proti Bohu nic nezmoze. Vidiet to aj podla toho, ako salezianske dielo prekvita a kolko mladych ludi prostrednictvom salezianov Boh pomaha zachranovat aj v nasich casoch od vecnej smrti. Don Bosco zomrel v roku 1888. V tom čase bolo 250 domov Saleziánskej spoločnosti na celom
svete, v ktorých žilo okolo 130 000 chlapcov. Do roku 1888 u dona Bosca vyrástlo viac ako šesťtisíc kňazov a z nich 1200 boli saleziáni.

Dielo pokračovalo a rozvíjalo sa dalej. 1.apríla 1934 pápež Pius XI. vyhlásil Jána Bosca za svätého.