Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Petr a Pavel.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 4, článků celkem: 16173, komentáře < 7 dní: 263, komentářů celkem: 395847, adminů: 60, uživatelů: 5073  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 242 návštěvník(ů)
a 0 uživatel(ů) online:


Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Selhání pøedstavitelù Jižních baptistù pøi ochranì obìtí sexuálního zneužívání
·Sbor Bratrské jednoty baptistù v Lovosicích vstoupil do likvidace
·Informace z jednání Výkonného výboru BJB dne 10. kvìtna 2022
·JAS 50 let: Adrian Snell, trièko a beatifikace Miloše Šolce
·Online pøenosy ze setkání všech JASákù k 50. výroèí pìveckého sboru JAS
·Prohlášení tajemníka Èeské evangelikální aliance k ruské agresi na Ukrajinì
·Jak se pøipravit na podzimní vlnu?
·Kam se podìly duchovní dary?
·Bratrská jednota baptistù se stala èlenem Èeské eavngelikální aliance
·Patriarcha Kirill v Západu vidí semeništì zla a sní o vizi velkého Ruska

více...

Počítadlo
Zaznamenali jsme
108450768
přístupů od 17. 10. 2001

Teologie: Proč Bůh stvořil svět?
Vloženo Středa, 23. duben 2008 @ 16:28:26 CEST Vložil: Bolek

Zkušenosti poslal Hyperion

Již delší dobu hledám v Písmu odpověď na poměrně jednoduchou otázku: Proč Bůh stvořil svět? Je samozřejmě možné, že


  1. Bůh žádný důvod neměl,
  2. je to jen spekulativní otázku, na kterou je pravdivá odpověď součástí Božího tajemství, do kterého aspoň za pozemského života nemůžeme nahlédnout.
  3. Přesto mi však z Bible vysvítají tři možné "důvody":
    • Bůh stvořil svět, aby byl oslaven. Toto je asi nejčastější teologická odpověď, se kterou jsem se dosud setkal. Důvodem (smyslem) stvoření bylo to, že Bůh chtěl svoji slávu a velikost projevit skrze stvoření, jehož účelem je Boha oslavovat.
    • Bůh stvořil svět kvůli člověku. Důvodem (smyslem) stvoření byla Boží "touha" podělit se o radost z bytí (existence) s člověkem.
    • Bůh stvořil svět kvůli lásce. Tento důvod (smysl stvoření) je poměrně blízký bodu 2. Bůh tvořil proto, že chtěl, aby byl milován a aby "měl někoho", koho by kromě sebe mohl milovat.
Nechtěl jsem se pouštět do sáhodlouhého vysvětlování, takže to prosím berte jen jako hrubý a stručný nástin možností. Mluvíme-li o tom, že Bůh "má důvod" nebo "něco chce", je to asi trošku antropomorfismus, ale ten pisatelé Bible rovněž používali, protože bez něj nelze o Bohu říci asi nic. Jak to vidíš ty - proč Bůh stvořil svět?

Předem díky za případné komentáře.

Podobná témata

Zkušenosti

"Proč Bůh stvořil svět?" | Přihlásit/Vytvořit účet | 44 komentáře | Search Discussion
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

Re: Proč Bůh stvořil svět? (Skóre: 1)
Vložil: reformovany v Středa, 23. duben 2008 @ 16:48:14 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)


Ahoj Hyperione,


Možná má odpověď bude znít poněkud provvokativně, ale věřím, že odpověď může znít:


Bůh stvořil svět protože se tak rozhodl.


Někdo pak může položit otázku proč se tak rozhodl. Odpověď by snad ještě mohla znít, protože to bylo od počátku (asi i neexistence času, protože i ten byl stvořen) v Jeho plánu. Otázka proč to bylo v Jeho plánu už pomalu začíná ztrácet smysl, protože se blížíme k bodu kdy musíme konstatovat, že


Ten který jest příčinou všeho sám příčinu nemá.


Z Bible ovšem můžeme usoudit alespoň to, že Bůh svět stvořil pro sebe:


Ř 11, 36
Vždyť z něho a skrze něho a pro něho je všecko! Jemu buď sláva na věky. Amen.



Související odkazy (týkající se Božího před stvořením) v češtině:

Biblická theodicea

v angličtině:

Supralapsarianism and infralapsarianism

http://www.gotquestions.org/lapsarianism.html









Re: Proč Bůh stvořil svět? (Skóre: 1)
Vložil: skalaa v Středa, 23. duben 2008 @ 17:49:10 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Stvorenie
Hospodinovým slovom vznikli nebesá a dychom jeho úst všetky ich voje.“ „Lebo on povedal a stalo sa. On rozkázal a postavilo sa.“ „Založil si zem na jej pilieroch, neskláti sa na večné veky(Ž 33,6.9; 104,5).

Zem bola prekrásna, keď vyšla z rúk svojho Tvorcu. Jej povrch spestrovali rozmanité útvary. Pokrývali ju vrchy a pahorky, mohutné rieky a pôvabné jazerá; kopce a horstvá však neboli strmé a rozoklané. Príkre svahy a údolia nevytvárali nebezpečné rokliny, ako to vidíme dnes. Ostré hrebene skalného zemského povrchu pokrývala úrodná pôda, z ktorej všade rašila bujná zeleň. Nebolo odporných močiarov ani neúrodných púští. Pri každom pohľade pozdravovali oko pôvabné kríky a úchvatná krása kvetov. Stromy na kopcoch boli oveľa majestátnejšie, než aké vidíme dnes. Vzduch nebol zamorený nijakou nákazou; bol čistý a zdravý. Zem svojou krásou predstihovala aj tie najvznešenejšie parky dnešných palácov. Zástupy anjelov nadšene hľadeli na túto scenériu a tešili sa z Božieho obdivuhodného diela.

Boh po stvorení zeme, rozmanitých zvierat a rastlín predstavil svoje vrcholné dielo – človeka, ktorému pripravil všetku túto nádheru. Povedal: „Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu... Nech ľudia vládnu... Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril, stvoril ich ako muža a ženu(1 Moj 1,26.27). Tu je zreteľne predstavený pôvod ľudstva a záznam Písma je tak jednoduchý, že nemôže viesť k mylným záverom. (44) Boh stvoril človeka na svoj obraz. Nejde o nijakú záhadu. Nieto dôvodu predpokladať, že človek sa vyvíjal postupne v dlhých časových obdobiach z nižších foriem živočíšnej či rastlinnej ríše. Také učenie znižuje veľkolepé Stvoriteľovo dielo na úroveň prízemných obmedzených predstáv človeka. Ľudia sú tak posadnutí túžbou zbaviť Boha vlády nad vesmírom, že ponižujú človeka a jeho pôvod zbavujú dôstojnosti. Ten, ktorý vo vesmíre rozsypal hviezdne svety a lúky posial nádhernými kvetmi, ktorý zem i nebesá naplnil divmi svojej moci, korunoval svoje dielo tým, že stvoril bytosť, ktorú obdaril vládou na zemi, lebo ju pokladal za hodnu, aby stvoriteľským aktom prijala z jeho ruky život. Rodokmeň ľudstva má svoj pôvod v slávnom Stvoriteľovi (25) a nie vo vývojovom rade mikróbov, mäkkýšov či štvornožcov. Z prachu stvorený Adam bol „Božím synom(Luk 3,38).

Ako Boží zástupca mal vládnuť nad nižšími druhmi tvorov, ktoré nemôžu chápať a uznať Božiu vládu, no môžu milovať človeka a slúžiť mu. „Ustanovil si ho za vládcu nad dielom svojich rúk, všetko si mu položil pod nohy: Všetky ovce, kozy a dobytok aj divú zver, nebeské vtáctvo, morské ryby, i to, čo tiahne morskými cestami(Ž 8,7-9).

Človek mal svojím zjavom i povahou zvýrazňovať Boží obraz. Len Kristus je pravý „obraz podstaty“ Otca (Žid 1,3); človek však bol stvorený na Božiu podobu. Jeho prirodzenosť bola v súlade s Božou vôľou. Svojou mysľou mohol chápať duchovné veci. Jeho láska bola čistá, svoje záľuby a podnety ovládal rozumom. Bol svätý a šťastný, že odzrkadľoval Boží obraz a dokonale poslúchal Božiu vôľu.

Keď človek vyšiel z rúk svojho Tvorcu, mal vznešenú a dokonale súmernú postavu. Bol zdravý a žiaril radosťou. Adam bol vyšší než dnešní obyvatelia zeme. Eva bola len o málo nižšia od neho a mala krásny, ušľachtilý vzhľad. Tento nevinný pár nemal nijaký umelý odev; mali rúcho slávy, svetla a svätožiary, aké majú aj anjeli. Kým poslúchali Boha, zahaľoval ich tento svetelný odev. (45)

Adam obdivne pozoroval všetky tvory a pomenoval ich. Videl, že každé zviera má svoj náprotivok. „Ale on seberovnú pomoc nenašiel(1 Moj 2,20). Medzi tvormi, ktoré Boh na zemi stvoril, nebol jediný, ktorý by sa vyrovnal človekovi. Boh povedal: „Nie je dobré človekovi byť osamote. Utvorím mu pomoc, ktorá mu bude roveň(1 Moj 2,18). Stvorený človek nemal žiť sám; mal to byť tvor spoločenský. Bez spoločnosti by ho ani rajsky nádherná krajina nenapĺňala pravým šťastím. Ani styk s anjelmi by mu nemohol uspokojiť túžbu po porozumení a spoločenstve. Nemal koho milovať, a nebolo nikoho, kto by jeho miloval.

Spoločnicu dal Adamovi sám Boh. Tým mu dal „pomoc, ktorá mu bude roveň“, – pomocnicu, ktorá bude s ním zajedno v láske a v spoluúčasti. V Písme čítame, že Eva bola stvorená z Adamovho rebra, čo znamená, že ho nemala ovládať, ani mu nemala byť natoľko podriadená, žeby s ňou mohol zaobchádzať ako s menejcennejším stvorením. Mala byť pri ňom ako rovnocenná bytosť, ktorú bude milovať a chrániť. Ako časť muža – kosť z jeho kosti, telo z jeho tela – mala byť jeho druhým ja. Toto spojenie predstavuje úzku jednotu citového vzťahu obidvoch. „Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje.“ „Preto muž opustí svojho otca i svoju (26) matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom(Ef 5,29; 1 Moj 2,24).

Boh pripravil prvý sobáš. Pôvodcom tohto ustanovenia je teda Tvorca vesmíru: „Manželstvo nech majú všetci v úcte(Žid 13,4). Bol to jeden z prvých darov, ktoré človek dostal od Boha a je jedným z dvoch darov, ktoré si Adam vzal so sebou, keď po páde musel z raja odísť. Manželský zväzok podľa Božích zásad je požehnaním; udržuje čistotu a šťastie ľudského rodu, uspokojuje spoločenské potreby človeka, povznáša ho telesne, rozumovo i mravne.

Potom Hospodin Boh vysadil na východe záhradu v Édene a postavil tam človeka, ktorého utvoril(1 Moj 2,8). Všetko, čo Boh stvoril, bolo dokonale krásne a k šťastiu tohto svätého páru akoby už nič nechýbalo. (46) Stvoriteľ však podal ďalší dôkaz svojej lásky tým, že im v raji pripravil domov. V tejto Božej záhrade boli stromy každého druhu s voňavým a chutným ovocím. Bol tu pôvabný vinič obťažkaný bohatými strapcami lákavých pestrofarebných plodov. Z jeho vetiev si Adam a Eva zhotovili prístrešie. Bola tu hojnosť voňavých kvetov všetkých farebných odtieňov. Uprostred záhrady stál strom života, ktorý svojou krásou predstihoval všetky ostatné stromy. Jeho plody sa podobali zlatým a strieborným jablkám a mohli sprostredkovať večný život.

Tým bolo stvoriteľské dielo zavŕšené. „Tak boli dokončené nebesá i zem a všetky ich voje(1 Moj 2,1). „A Boh videl všetko, čo utvoril, a hľa, bolo to veľmi dobré(1 Moj 1,31). Pozemský raj prekvital. Adam a Eva mali voľný prístup k stromu života. Stvorených bytostí sa nedotkla nijaká škvrna hriechu, ani tieň smrti. „Ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania(Jób 38,7). Veľký Hospodin položil základy zeme; celý svet zaodial rúchom krásy a naplnil ho všetkým, čo človek mohol užívať; stvoril všetky pozemské i morské divy. Veľké stvoriteľské dielo bolo dokončené v priebehu šiestich dní. Boh „v siedmy deň odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať(1 Moj 2,2.3). Boh spokojne hľadel na dielo svojich rúk. Všetko bolo dokonalé, ctilo svojho božského Tvorcu, ktorý neodpočíval kvôli únave, ale z radosti nad výtvormi svojej múdrosti, dobroty a z prejavov svojej slávy.

Keď Boh siedmeho dňa odpočinul, posvätil ho; to znamená, že ho človekovi určil za deň odpočinku. Podľa príkladu svojho Stvoriteľa mal človek v tento posvätený deň odpočívať tak, aby pri pohľade na nebo a na zem uvažoval o Božom majestátnom stvoriteľskom diele (27) a aby mu pri dôkazoch Božej múdrosti a dobroty srdce oplývalo láskou a úctou k Tvorcovi. (47)

Boh postavil v raji pamiatku svojho stvoriteľského diela tým, že požehnal siedmy deň. Sobotu zveril Adamovi ako otcovi a predstaviteľovi celého ľudského rodu. Zachovávaním dňa odpočinku mali všetci obyvatelia zeme prejavovať vďačné uznanie, že ich stvoriteľom a jediným pánom je Boh, že sú dielom jeho rúk a že ho uznávajú za svojho Pána. Ustanovenie soboty malo teda pre celé ľudstvo výlučne spomienkový zmysel. Nebolo v ňom nič predobrazné a netýkalo sa len jedného národa.

Boh videl, že sobota je pre človeka podstatne dôležitá už v raji. Bolo treba, aby človek v jednom zo siedmich dní odložil vlastné záujmy a snahy, aby mohol plne obdivovať Tvorcovo dielo a uvažovať o jeho moci a dobrote. Sobota mu mala živšie pripomínať Boha a prebúdzať v ňom vďačnosť, pretože všetko, čo má a z čoho sa smie tešiť, pochádza z Darcovej dobrotivej ruky.

Boh chce, aby sobota viedla myseľ človeka k premýšľaniu o jeho stvoriteľskom diele. Príroda pôsobí na jeho zmysly a svedčí o živom Bohu ako tvorcovi a zvrchovanom vládcovi všetkého. „Nebesá rozprávajú o Božej sláve, obloha svedčí o diele jeho rúk, deň dňu odovzdáva zvesť, noc noci zvestuje poznanie(Ž 19,2.3). Krása, ktorá priodieva zem, je znamením Božej lásky. Môžeme ju pozorovať v mohutných vrchoch, v košatých stromoch i v roztvárajúcich sa púčkoch ľúbezných kvetov. Všetko nám hovorí o Bohu. Sobota, ktorá stále poukazuje na toho, ktorý nás všetkých stvoril, vyzýva ľudí, aby čítali veľkú knihu prírody a nachádzali v nej Stvoriteľovu múdrosť, moc a lásku.

Boh stvoril našich prvých rodičov ako nevinné a sväté bytosti, ktoré však mali možnosť zhrešiť. Dostali predsa slobodnú vôľu, vedeli oceniť múdrosť a dobrotu Božej povahy, spravodlivosť jeho požiadaviek pri plnej slobode rozhodovania, či ich budú poslúchať, alebo ich prestupovať. Smeli sa tešiť zo spoločenstva s Bohom a so svätými anjelmi. Skôr však, než budú môcť byť naveky bezpeční, musia podať dôkaz o svojej vernosti. Človekovi bola hneď od začiatku jeho existencie obmedzená túžba po pôžitkárstve, ktorá bola hlavnou príčinou satanovho pádu. Strom poznania, ktorý bol v blízkosti stromu života uprostred záhrady, (48) mal byť určitou skúškou poslušnosti, viery a lásky našich prvých rodičov. Z iných stromov mohli voľne jesť, no pod trestom smrti nemali ochutnať ovocie tohto stromu. Ak v paľbe satanských pokušení obstoja, navždy budú ochránení pred jeho mocou a večne sa môžu tešiť z Božej priazne. (28)

Boh podriadil človeka zákonu ako nevyhnutnej podmienke jeho existencie. Človek podliehal pod právomoc Božej vlády, a nieto vlády bez zákonov. Boh mohol stvoriť človeka aj bez možnosti prestúpiť jeho zákon. Mohol zadržať Adamovu ruku, aby sa zakázaného ovocia nemohla dotknúť; človek by však potom už nebol slobodnou, mravne zodpovednou bytosťou, ale automatom. Bez možnosti slobodného rozhodovania by jeho poslušnosť nebola dobrovoľná, ale vynútená. Nebol by možný rozvoj jeho povahy. To by však odporovalo Božiemu prístupu k obyvateľom iných svetov. Znevažovalo by to človeka ako rozumovú bytosť a dávalo by za pravdu satanovmu obvineniu, že Božia vláda je svojvoľná.

Boh stvoril človeka ako bytosť úprimnú s ušľachtilými povahovými vlastnosťami bez náklonnosti k zlému. Obdaril ho rozsiahlymi rozumovými schopnosťami a silnými pohnútkami k tomu, aby zostal verný. Podmienkou večnej blaženosti bola neochvejná, stála poslušnosť. To bola podmienka prístupu k stromu života.

Domov našich prvých rodičov mal byť vzorom domovov, keď ich deti začnú osídľovať zem. Tento domov, vyzdobený rukou samého Boha, nebol nijakým palácom. Ľudia posadnutí pýchou radi bývajú v skvostných budovách a vystatujú sa dielom svojich rúk. Boh však uviedol Adama do záhrady, v ktorej mal bývať. Modrá obloha mu bola klenbou, sviežu zeleň lúčneho koberca zdobeného jemnými kvetmi mal za podlahu a baldachýn tvorili vetvy majestátnych stromov. Na stenách tohto príbytku visela tá najkrajšia výzdoba, dielo rúk slávneho Umelca. Všetko, čo obklopovalo svätý pár, je stálym poučením, že skutočné šťastie nespočíva v hýrivom prepychu, ale v spoločenstve s Bohom prostredníctvom toho, čo stvoril. Keby ľudia menej dbali o veci umelé, boli by bližšie Božiemu pôvodnému (49) zámeru s nimi pri stvorení. Pýcha a ctibažnosť nie sú nikdy uspokojené. Ľudia skutočne múdri nájdu pravú, povznášajúcu radosť v tom, čo Boh pripravil na dosah všetkým.

Obyvatelia raja sa mali starať o záhradu, mali ju obrábať a zveľaďovať. Práca nebola úmorná, ale príjemná a posilňujúca. Boh určil človekovi prácu ako dobrodenie, ktoré mu zaujme myseľ, posilní telo a rozvinie schopnosti. V duševnej a telesnej činnosti nachádzal Adam jednu z najväčších radostí svojho bezhriešneho života. Keď neskôr pre svoju neposlušnosť musel z krásneho domova odísť a z nehostinnej pôdy mal tvrdou prácou získavať svoj každodenný chlieb, bola mu tá istá práca – aj keď od príjemného zamestnania v rajskej záhrade veľmi odlišná – ochranou pred pokušením a zdrojom šťastia. Tí, čo v únavnej a vyčerpávajúcej práci vidia len (29) zlorečenstvo, dopúšťajú sa omylu. Zámožní ľudia neraz hľadia s pohŕdaním na tých, čo sa živia telesnou prácou. To však odporuje pôvodnému Božiemu zámeru pri stvorení človeka. Čím sú však majetky aj tých najbohatších v porovnaní s dedičstvom, ktoré dostal Adam od Boha? Prvý človek nebol stvorený nato, aby zaháľal. Náš Stvoriteľ, ktorý vie, v čom spočíva šťastie človeka, určil Adamovi prácu. Pravú radosť zo života nachádzajú len ľudia pracujúci. Aj anjeli sú usilovní pracovníci; slúžia totiž Bohu tým, že slúžia ľuďom. Stvoriteľ nepripravil nijaké miesto pre záhaľku.

Kým Adam s Evou zostávali Bohu verní, vládli nad zemou. Dohliadali na všetky živé tvory. Lev sa pred nimi pokojne hral s ovcou a bez obáv si im tieto zvieratá líhali k nohám. Vtáci sa nebáli bezstarostne poletovať okolo nich, a keď radostným spevom chválili Hospodina, pridal sa k nim Adam s Evou a spoločne velebili Stvoriteľa.

Adam a Eva neboli len deťmi pod Božím otcovským dohľadom, boli aj žiakmi, ktorým vševedúci Tvorca dával rady. Navštevovali ich anjeli a smeli sa stýkať aj so Stvoriteľom. Silu čerpali zo stromu života a ich rozumové schopnosti boli len o niečo menšie než schopnosti anjelov. Tajomstvá viditeľného vesmíru – „divy toho, ktorý je (50) dokonalá múdrosť(Jób 37,15) – im poskytovali nevyčerpateľný prameň poučenia a blaha. Prírodné zákony a javy, ktoré človek skúma šesťtisíc rokov, im objasnil večný Stvoriteľ a Udržiavateľ všetkého. Zhovárali sa s listom, kvetom i so stromom a pri každom spoznávali tajomstvo ich života. Adam sa stretával s každým živým tvorom od obrovitého leviatana, čo plával vo vodách, až po nepatrného motýľa poletujúceho v slnečnom svite. Adam dal každému tvorovi meno a pri každom z nich si všímal povahu a zvyklosti. Božia sláva na nebi, nespočetné svety v súladnom kolobehu, let oblakov, tajomstvo svetla a zvuku, dňa a noci – to všetko smeli naši prarodičia poznávať. Na každom lístočku v lese, na skalách vrchov, na žiariacej hviezde, na zemi, vo vzduchu a na oblohe bolo napísané Božie meno. Oslovoval ich poriadok a súlad stvorenia, ktorý im svedčil o večnej múdrosti a moci Tvorcu. Ustavične nachádzali nové pôvaby, ktoré im v srdci vyvolávali ozvenu hlbokej lásky a prebúdzali v nich stále nové prejavy vďačnosti.

Kým zostávali verní Božiemu zákonu, rástla v nich schopnosť poznávať, radovať sa a milovať. Stále získavali nové poznatky, odkrývali nové zdroje šťastia a stále častejšie a jasnejšie poznávali nesmiernu a nevyčerpateľnú Božiu lásku. (30) (51)




Re: Proč Bůh stvořil svět? (Skóre: 1)
Vložil: Karels (haohan@seznam.cz) v Středa, 23. duben 2008 @ 18:17:22 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Sice malinko záhadná, ale jasná biblická odpověď je zde: "... neboť v něm (v Ježíši) bylo stvořeno všechno na nebi i na zemi - svět viditelný i neviditelný; jak nebeské trůny, tak i panstva, vlády a mocnosti - a všechno je stvořeno skrze něho a pro něho." (Koloským 1:16)

Takže svět byl stvořený Bohem pro Ježíše Krista... - jaký je obsah téhle výpovědi, tak nad tím se můžeme jenom zamýšlet.

Zřejmě je v "pozadí" tohoto textu apoštola Pavla (nebo redaktora listu ke Koloským) židovský výklad, že svět byl stvořený pro Abrahama atd.. (je v tom nějaká hebrejská slovní hříčka, či co - musel bych to pracně zjišťovat); ale tohle - Koloským 1:16 je mnohem víc, než jenom křesťanská odpověď na jakýsi židovský výklad...





Re: Proč Bůh stvořil svět? (Skóre: 1)
Vložil: oko v Středa, 23. duben 2008 @ 21:55:08 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Toto je velmi zajímavé téma.
Dovolím si nastínit svůj názor:

Bůh nikoho nepotřebuje, jeho existence není na nikom a ničem závislá. Nestvořil člověka kvůli sobě, to nepotřeboval.

Je ale láska a životem lásky je vzájemné sdílení, touha se darovat a obohatit druhého. Láska chce dávat. Proto jsme byli stvořeni, abychom měli podíl na jeho existenci, mohli zakusit krásu sdílení. Bůh stvořil člověka a viděl, že je to dobré. Tedy na Hamletovskou otázku tady máme odpověď: "Je lépe být, než nebýt".

Možná se zdá, že si teď protiřečím, ale úplná skutečnost o Bohu pro nás zůstane tajemstvím. Je nesouměřitelný se schopnostmi našeho chápání. Takže vždycka náš rozum narazí na hranici.


Všechny atributy, které ho nějakým způsobem charakterizují, si v konečném důsledku protiřečí.

Např. Bůh je v nebi a tam je každý šťastný a nemůže proto být smutný.  Zároveň ale víme, že Boha můžeme špatným jednáním zarmoutit. 
Je všemohoucí, ale sám se omezuje svými zaslíbeními. V konečném důsledku může konat jen dobro, protože takový je.
Je všudypřítomný, ale v pekle není.

Takže správná odpověď se dá spíš vytušit, než pojmenovat.




Re: Proč Bůh stvořil svět? (Skóre: 1)
Vložil: Sylfaena v Středa, 23. duben 2008 @ 16:44:56 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
hmm.. kdyz to nebude antropomorfismus tak treba proto, ze je to takovy samonaprogramovanoprogramujici sebesamotvorici program v nemz vse jest? :)
kdyz to bude polidstovani, tak treba proto, ze je to programator tvorici program ( vesmir), do nehoz lze i zasahovat jedinkym slovem- informaci, pc programatori by si asi umeli predstavit, jak to myslim. tem by ani nedelalo problem, ze byla nejprve zeme a teprve potom ostatni hvezdy:) protoze presne takhle to programatori delaji..
Sylfa



Pán Bůh stvořil svět, protože věděl / věděl dopředu, že je to velmi dobré / (Skóre: 1)
Vložil: likvid v Středa, 23. duben 2008 @ 17:43:40 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Cokoli Bůh činí je dobré. Myslím, že to potvrdil stvořením světa. A vlastně Tvou otázkou Hypíku. Hospodin, už před stvořením světa věděl, že se na to Hyperion dne 23.4.2008 zeptá.
Zdraví Petr



Sylfa (Skóre: 1)
Vložil: nula v Čtvrtek, 24. duben 2008 @ 11:51:21 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
--tak treba proto, ze je to programator tvorici program ( vesmir), do nehoz lze i zasahovat jedinkym slovem- informaci, pc--

Když je program kvalitní tak není třeba do něj zasahovat,ale tady prý ne -celé se to programátorovi vymklo z rukou a některé části programu se dokonce začali bouřit až musel poslat svého synka aby to napravil no a stejně tolik nespokojenosti a stížností od některých uživatelů   
 


--programatori by si asi umeli predstavit, jak to myslim. tem by ani nedelalo problem, ze byla nejprve zeme a teprve potom ostatni hvezdy:) protoze presne takhle to programatori delaji..--

No to by myslím dělalo:-) bez hvězd by nebyl potřebný materiál pro ty planety .Stejně tak prográmator nenapíše program jen z nul bez jediniček:-) 



Re: Proč Bůh stvořil svět? (Skóre: 1)
Vložil: nula v Čtvrtek, 24. duben 2008 @ 11:58:52 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
--Proč Bůh stvořil svět?--

Aby si moucha mohla sednou na láhev od piva



Re: Proč Bůh stvořil svět? (Skóre: 1)
Vložil: Honza-H v Čtvrtek, 24. duben 2008 @ 17:47:52 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Mám za to, že odpovědí může být hromada a na každé z nich střípek bude.

Přesto bych se jako k hlavní z nich trochu přiklonil zrovna k té poslední, kterou zmiňuješ: Bůh je láska (1. Janův 4:8 a 16) a tedy i nejpádnější pohnutkou ke stvoření světa by pro něj mohla být zase láska. K ní už radost i všechny ostatní důvody tak nějak samosebou patří (viz 1. Kor 13).

Jaký má charakter láska? (zajímavá otázka? Mohla by být na několik samostatných článků...) Jde v ní o sdílení a vztah k druhému.

Asi bych teda nenapsal "Bůh tvořil proto, že chtěl, aby byl milován a aby 'měl někoho', koho by kromě sebe mohl milovat." - tyhle výroky tak nějak vyjadřují sobectví, vlastně říkají, že Bůh tvoří jen kvůli sobě, a to už láska pak není. 

Nedokážu přitom dobře napsat nějaké další vysvětlení, které by tu lásku blíž popsalo, aby ji zároveň nepokroutilo.

Lásku, ve které veškerý smysl a cíl je skrytý v "Ty". 

Bůh stvořil svět z lásky a pro lásku.

O pochopení této Boží lásky se snažila a snaží spousta lidí. V umění je známý je třeba Rublevův obraz "Trojice".

"První pohled na ikonu vnímá tři osoby; hlubší vidění, vciťující se do těch tří, mi dává poznat, že a jakým způsobem tu platí ono 'rovná se jedna': Andrej Rublev ty božské tři neumístil prostě vedle sebe; mezi nimi je vztah, je tu bezhlesá, pokojná, hluboká shoda, odehrává se rozhovor, jsou jedno v lásce..." (P. Reinhard Körner OCD, viz http://www.karmel.cz/)



Re: Proč Bůh stvořil svět? (Skóre: 1)
Vložil: nula v Pátek, 25. duben 2008 @ 08:04:13 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
--Bůh stvořil svět z lásky a pro lásku.--

a nějak se to láskyplné dílko zřejmě nepovedlo-všude plno utrpení  



Sylfa (Skóre: 1)
Vložil: nula v Pátek, 25. duben 2008 @ 08:18:32 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
--tedy- kdyz si v programku udelas clovicka, potom si ho obleces, postavis ho do domecku, domecek do prirody, prirodu do sveta- nabalujes si to, pak si das enter:)--

Dejme tomu,už jsem tu o človíčkovi v programu také psal,z toho pak vyplývá že ten človíček v programu dělá jen to co mu program umožňuje ,takže když se človíčkové po miliónech vybíjejí nelze tvrdit,že s tím programátor nemá nic společného pokud ho nechceme obvinit z břídilství. 

 --akorat se nesmi verit, ze ta prvni struna se rozechvela sama od sebe, ale ze do ni nekdo drnknul:) :)--

ale někdo věří se že ten prvotní drnkač je tu už odjakživa:-)



Re: Proč Bůh stvořil svět? (Skóre: 1)
Vložil: Dzehenuti v Středa, 14. prosinec 2016 @ 13:24:10 CET
(O uživateli | Poslat zprávu | Blog)
Zrovna na toto téma píšu článek :). Do Vánoc by měl být hotov.



Stránka vygenerována za: 0.34 sekundy