Na tých planúcich hraniciach skončili svoj život mnohí myslitelia a učenci, ktorí sú dnes pýchou novodobého ľudstva, na nich pálili aj ich spisy za hlaholu zvonov a jasotu obmedzenej kňazskej a mníšskej lúzy, opíjajúcej sa nádejou, že s rozmetaním popola mučedníkov a ich diel rozmetajú aj ich myšlienky! Z dlhého radu veľkých mysliteľov a vedcov, ktorým cirkev rímska kládla neprekonateľné prekážky, prenasledovala ich a násilím umlčovala, uvedieme aspoň niekoľko najvýznamnejších, pretože práve z ich krutého osudu je zrejmé, ako sa darilo „filozofii a vede v ochranných rukách náboženstva". Mnohí z nich sú nám súčasníkom už neznámi, a ich mená nám žiaľ, nič nehovoria. Ale v ich dobe to boli tí najčestnejší, najpokrokovejší a najstatočnejší muži. Ich umlčanie spomalilo pokrok ľudstva o celé storočia. Petr Abélard lang=SK>, francúzsky teológ a spisovateľ preslávený svojím vyhlásením, že „pochybnosťami dospievame ku skúmaniu a až skúmaním dosahujeme pravdu," bol odsúdený na „večné mlčanie", uväznený a jeho spisy spálené. Zomrel roku 1143. Roger Bacon lang=SK>, anglický mysliteľ, prírodovedec, usiloval sa o empirické, matematicky zdôvodnené poznanie prírody. Prenasledovaný pre svoje hvezdárske a prírodovedecké práce ako čarodej, odsúdený na doživotné väzenie. Po pätnástich rokoch zlomeného, bolesťou zožieraného starca prepustili zo žalára. Zomrel roku 1292. Alighieri Dante lang=SK>, taliansky básnik a mysliteľ. Najskôr vypočúvaný, potom prenasledovaný cirkvou zomrel vo vyhnanstve v Ravenne roku 1321. Jan Wiklef lang=SK>, anglický náboženský reformátor. Pred smrťou, ktorú mu pripravovali cirkevníci rímski, ho zachránil ľud. Zomrel roku 1384. Až po rokoch sa kňazom dostala do rúk jeho mŕtvola, ktorú dali spáliť! Jan Hus lang=SK>, český náboženský mysliteľ a obhajca pravdy proti autorite, prenasledovaný, väznený a napokon upálený v Kostnici roku 1415. Jeroným Pražský lang=SK>, priateľ a pomocník Husa, upálený roku 1416 takisto v Kostnici. John Oldcastle lang=SK>, anglický náboženský mysliteľ - upálený roku 1417 v Londýne. Jeroným Savonarola, Talian, odporca neomylnosti pápežskej, hlásateľ republikánstva a demokracie. Odsúdený ako burič a kacír, obesený roku 1498 vo Florencii. Jeho mŕtvolu spálili. S ním boli obesení jeho dvaja priatelia, Silvester Maruffi a Domenico da Pescia. Krištof Kolumbus lang=SK>, objaviteľ Ameriky, chystajúc sa na výskumnú cestu okolo zeme roku 1492, musel podniknúť veľké boje s cirkevníkmi portugalskými i španielskymi. Bohoslovci univerzity v Salamance vyhlásili jeho predsavzatie za nezmysel a rúhanie, kládli jeho ceste všemožné prekážky a strpčili mu osud. Jakub Pavannes lang=SK>, francúzsky náboženský mysliteľ, upálený v Paríži roku 1525. Jan Chastellain lang=SK>, francúzsky náboženský mysliteľ - upálený v Métach roku 1525. Ľudovít de Berquin, francúzsky reformačný učenec a spisovateľ, väznený, potom zahrdúsený a jeho mŕtvola upálná roku 1529 v Paríži. William Tyndale lang=SK>, anglický náboženský spisovateľ, prívrženec Luthera - prenasledovaný, uväznený vo Wivoode a uškrtený roku 1536. Jeho telo bolo rozštvrtené a spálené. Mikuláš Koperník, poľský hvezdár, vyslovil pravdu, že slnko a obežnice neobiehajú okolo zeme, ale že zem a jej družky sa otáčajú okolo slnka. Zomrel roku 1543. Dvadsať rokov po jeho smrti prekliala a zatratila cirkev jeho učenie a jeho prívržencov kruto prenasledovala. Kliment Marot lang=SK>, francúzsky básnik a mysliteľ prenasledovaný, niekoľkokrát väznený' Pred smrťou na hranici sa zachránil útekom. Zomrel v biede roku 1544 v Turíne. Štefan Dolet lang=SK>, francúzsky humanista a učenec zvelebiteľ kníhtlače, pre svoje filozofické učenie roku 1546 upálený aj s jeho knihami v Paríži. František Rabelais lang=SK>, francúzsky satirik a lekár. Prenasledovaný mníchmi, utekal pred ich pomstou z krajiny do krajiny. Zomrel roku 1553. Dávid Jorisz lang=SK>, holandský maliar, potom biskup novokrstencov, bol po celý život rímskou cirkvou kruto prenasledovaný. Zomrel roku 1556. Po jeho smrti kňazi mŕtvolu z hrobu vyhrabali a verejne aj s jeho spismi spálili. Anne Duborg lang=SK>, člen parížskeho parlamentu, právnik, odsúdený pre kacírstvo a upálený roku 1559 v Paríži. André Vésale lang=SK>, belgický anatóm, odsúdený inkvizíciou na smrť za to, že pitval mŕtvolu. Ortieľ však zmenili tak, že Vésale mal vykonať kajúcnu púť do „svätej zeme". Roku 1564 však cestou zahynul. Peter Belon lang=SK>, francúzsky prírodopisec, prenasledovaný pre svoje výskumy. Roku 1564 bol zavraždený v Paríži. Antonín Palearius, taliansky filológ a učenec. Obžalovaný pre kacírstvo inkvizíciou, roku 1570 v Ríme zahrdúsený a jeho mŕtvola spálená. Peter Lapiace lang=SK>, francúzsky právnik a historik, prenasledovaný, žil vo vyhnanstve, po návrate počas Bartolomejskej noci roku 1572 zavraždený a jeho telo vhodené do Seiny. Renée de France lang=SK>, vojvodkyňa z Ferrary, dcéra kráľa Ľudovíta XII., slobodomyseľná spisovateľka, matematická a hvezdárka. Prenasledovaná jezuitmi, inkvizičným súdom, odlúčená od svojich detí a odsúdená na doživotné väzenie na zámku Este, v ktorom roku 1574 zomrela. Geoffrey Vallée lang=SK>, francúzsky slobodný mysliteľ, uvrhnutý do žalára v Chatelete, roku 1574 upálený so svojimi spismi. Bernard Telesio lang=SK>, taliansky filozof a prírodopisec. Prenasledovaný kňazmi a mníchmi, uštvaný na smrť. Zomrel roku 1588. Bernard Palissy lang=SK>, francúzsky keramik, fyzik a chemik, učenec a spisovateľ. „Svätou ligou" roku 1588 uvrhnutý do Bastilly, kde po dvoch rokoch zomrel. Jan Bodin lang=SK>, francúzsky právnik a spisovateľ. Ako poslanec hájil práva ľudu a slobodu svedomia, bol cirkvou prenasledovaný a napokon roku 1596 so svojimi spismi upálený. Giordano Bruno lang=SK>, taliansky filozof, panteista. Prenasledovaný ako zástanca Koperníkovej hvezdárskej sústavy, žil vo vyhnanstve, keď sa vrátil do Talianska sedem rokov ho väznili, roku 1600 ho upálili v Ríme. František Pucci lang=SK>, taliansky filozof, hlásal, že všetci poctiví a pravdu hovoriaci ľudia, bez ohľadu na to, či sú pohania a či neverci, budú spasení. Prenasledovaný ušiel do Poľska, avšak aj tam ho kňazi vysliedili. Roku 1600 upálený v Ríme. Lucillo Vanini lang=SK>, taliansky slobodomyseľný kritik cirkevnej náuky, prenasledovaný ako ateista, odsúdený na smrť obesením. Pred smrťou mu vytrhli jazyk, telo spálili roku 1619 v Toulouse. Marek Antonín Dominis, taliansky teológ a prírodovedec, hlásal náboženskú znášanlivosť a tvrdil, že Ján Hus bol odsúdený nespravodlivo. Prenasledovaný, väznený na Anjelskom hrade, zomrel vo väzení. Jeho mŕtvolu aj s jeho spismi spálili roku 1625. Urban Grandier lang=SK>, francúzsky slobodomyseľný znášanlivý kňaz. Vyhlasoval, že niet diablov. Inkvizícia ho uvrhla do väzenia v Augirse a tak kruto mučila, že mu nohy úplne rozdrvili, potom odsúdili na smrť a roku 1634 upálili. - Ako vidno mýlil sa - diabli sú oblečení v sutanách! Tomáš Campanella lang=SK>, taliansky kňaz, filozof, obhajoval Koperníkovu sústavu, dovolával sa úsudkov rozumu a skúseností proti autorite. Uvrhli ho do žalára v Neapole, kde ho väznili 27 rokov a sedemkrát ho podrobili najťažšiemu mučeniu. Zomrel vo vyhnanstve roku 1639. Galileo Galilei lang=SK>, taliansky lekár, fyzik, matematik a hvezdár, cirkvou prenasledovaný za svoje nadšenie pre Koperníkovo učenie. Väznený v Ríme, roku 1633 donútený zriecť sa Koperníkovej náuky ako „kacírskej" a potom postavený pod dozor svätej inkvizície. Zomrel roku 1642 v Aratri pri Florencii. René Descartes lang=SK>, francúzsky matematik, astronóm, fyzik, zakladateľ modernej filozofie. Zbor kardinálov odsúdil všetky jeho spisy, zakázal ho čítať, tlačiť a rozširovať. Zomrel roku 1650. Ján Amos Komenský, zakladateľ moderného školstva, strávil celý svoj život vo vyhnanstve. Zomrel roku 1670 v Naardene. Zatiaľ čo na základe jeho vychovávateľských metód sa šírila osveta a vzdelanosť a s ňou aj blahobyt v cudzích krajinách, v jeho vlasti, do ktorej mal prístup zakázaný, jezuiti a ostatné rímske netvory zatemňovali a ohlupovali úbohý zotročený ľud, uvrhnúc ho do biedy fyzickej i mravnej. Jozef Borrio lang=SK>, taliansky chemik, odsúdený ako kacír na upálenie. Ušiel, žil vo vyhnanstve, neskôr ho však chytili a uväznili v inkvizičnom žalári. Zomrel roku 1695. Julien O. la Mettrie, francúzsky filozof-materialista, prenasledovaný pre svoje názory, pred Bastillou ušiel do Pruská. Jeho spisy spálili. Zomrel roku 1751 vo vyhnanstve. Jan Jakub Rousseau, francúzsky spisovateľ a filozof. Duchovnému a spoločenskému životu razil nové cesty, bojoval proti znetvorenej kultúre a proti stavovskej nerovnosti, žiadal zvrchovanosť ľudu, reformoval výchovu v zmysle návratu k prírode. Pre svoje názory prenasledovaný kňazmi, časť jeho spisov spálené katom, iné súčasne s Voltairovými spismi. Denís Diderot lang=SK>, francúzsky filozof, zakladateľ encyklopédie, uvrhnutý do väzenia, pretože vraj zastával hmotárske bezbožné učenie prenasledovaný cirkvou po celý život, zomrel roku 1784. Jan Martin Prades, francúzsky spisovateľ a bohoslovec slobodomyseľných názorov. Pre ich výklad ho napomenula teologická fakulta a biskup ho odsúdil. Parlament mu potom uložil telesný trest, ktorému Prades unikol útekom za hranice. Zomrel roku 1782. F. M. A. Voltaire, francúzsky filozof, básnik a historik, slobodomyšlienkár. Bojovník za duchovný vývoj a pokrok. Otriasol autoritou cirkvi a štátu. Všetky jeho spisy boli prekliate a spálené. Prenasledovaný cirkevníkmi musel hľadať záchranu za hranicami. Zomrel roku 1778. Keď k jeho smrteľnému lôžku prišli kňazi, aby aspoň po jeho smrti mohli tvrdiť, že sa obrátil a tým celé jeho obrovské dielo zmariť - ostro ich odbil slovami: „Nechajte ma zomrieť v pokoji!" G. T. F. Raynal lang=SK>, francúzsky historik, písal pravdu o pôsobení kňažstva. Spis bol vo Francúzsku zakázaný, neskôr spisovateľa zatkli, jeho majetok zabavili a verejne spálili. H. J. Dulaurens lang=SK>, francúzsky satirik, kruto prenasledovaný pre svoje zmýšľanie, zavretý do železnej klietky, v ktorej bol vystavený niekoľko mesiacov slnečnému úpalu. Neskôr ho cirkevný súd odsúdil na doživotné väzenie. 30 rokov trpel v pevnosti Marienbaden, až ho roku 1797 smrť vyslobodila. Tomáš Paine lang=SK>, anglický politik a publicista. Hlásal, že pravé náboženstvo spočíva len v konaní spravodlivosti, v láske ku pravde a oblažovaní blížnych. Bol cirkvou prenasledovaný - len náhodou ušiel smrti pod gilotí-nou. Zomrel roku 1809 v Spojených štátoch severoamerických. Bernard Bolzano lang=SK>, český kňaz-ľudomil talianskeho pôvodu, filozof a matematik. Pre svoje osvietenské názory ho cirkev i vláda nenávidela a prenasledovala. Zomrel roku 1848. Augustín Smetana lang=SK>, učenec, kňaz rádu križiackeho, bojoval za slobodu presvedčenia, odsudzoval pretvárku, lož a pokrytectvo. Pre svoje názory bol vyobcovaný z cirkvi a prenasledovaný až do svojej smrti roku 1851. František Klácel lang=SK>, spisovateľ a slobodomyseľný kňaz, pre svoju slobodomyseľnost podozrievaný a stíhaný, takže musel hľadať útulok v Amerike, kde roku 1882 zomrel. František Ferrer lang=SK>, slobodomyšlienkár, pedagogický spisovateľ, zakladateľ modernej školy, prenasledovaný cirkvou a španielskou vládou, bol na základe krivého obvinenia klerikálnou španielskou vládou odsúdený na smrť a zastrelený v pevnosti Montjuichu 13. októbra 1909.
Napísal som už, že z obrovského počtu filozofov a vedcov, prenasledovaných a umučených cirkvou rímskou, môžem pre nedostatok miesta uviesť len niekoľko významnejších. Z toho istého dôvodu nie je takisto možné rozpisovať sa ani o iných spôsoboch prenasledovania vedeckého bádania a ničenia jeho výsledkov: - o pálení kníh, - o indexoch spisov rímskou cirkvou zakazovaných a preklínaných, - o cenzúre, ktorú v dobe, keď už cirkev nemala vlastnú moc, ochotne robili štáty, - o obmedzovaní slobôd profesorov na univerzitách i učiteľov na školách, - o potláčaní slobody tlače, ktoré napr. u nás aspoň čiastočne odstránil až štátny prevrat z 28. októbra 1918. Aj to už bolo povedané, že rímsko-katolícka cirkev nestráca chuť vo vhodnom čase opäť obnoviť, pre filozofiu a vedu tak blahodárnu, činnosť svätej inkvizície a zapaľovať hranice pre „blúdiacich" zástancov vedy. Pokračovanie: UTAJOVANÁ HISTÓRIA CIRKVI | 
