poslal milans Ako sa dá v dnešnej
dobe nadbytku informácií informácie správne spracovávať tak,
aby nám boli na úžitok a nie na škodu? Aby našu osobnosť
pozdvihovali a nie ju degradovali? Aby sme sa stali ľuďmi múdrymi
a nie ľahko manipulovateľnými hlupákmi?
V prvom rade je
správny výber! Prísny výber medi hodnotným a nehodnotným.
Človek totiž v skutočnosti vôbec nepotrebuje tak veľa
informácií. Dôležité ale je, aby boli kvalitné, čiže
hodnotné. Veď nakoniec veľmi výstižne to vyjadrujú slová, že
menej býva niekdy oveľa viac.
Druhým krokom je
spracovanie informácie. Naše vnútorné spracovanie hodnotnej
informácie totiž potrebuje čas. Čas, zastavenie a stíšenie, aby
človek mohol jej obsah v sebe vnútorne prežiť. Nie len informáciu
zaregistrovať a uvedomiť si ju, ale jej obsah v sebe prežiť a
precítiť. Jedine takto si ju môžeme privlastniť a ona sa stane
našim vnútorným vlastníctvom. Stane sa niečím, čo nás
vnútorne obohacuje a posúva. Čo prispieva k ďalšiemu dozrievaniu
našej osobnosti. Čo nám teda prináša určitý úžitok.
V dnešnej dobe to
však funguje úplne inak. V súčasnosti informácie neprispievajú
k čoraz väčšej zrelosti ľudskej osobnosti ale naopak, osobnosť
väčšiny ľudí rozleptávajú, degradujú a devalvujú. Dnes sa
stali informácie nástrojom formovania nemysliacej a hlúpej masy, s
ktorou sa dá veľmi ľahko manipulovať.
V prvom rade ide o
nekvalitu! Nekvalitu informácií, ktorých je síce veľa, ale
väčšina z nich je iba obyčajný brak. Brak bez akejkoľvek
hodnoty! Brak ďaleko vzdialený od pojmov, akými sú spravodlivosť,
ušľachtilosť, česť, či dobro.
Filmy, knihy, noviny,
časopisy, hudba, piesne a internet, takmer vo všetkých
informáciách, prúdiacich k nám z týchto zdrojov chýba
dominancia úsilia o dobro, čistotu, ušľachtilosť, spravodlivosť,
čestnosť a podobné pozitívne hodnoty.
Hodnotné je totiž
len to, čo hodnoty v sebe obsahuje. Čo v sebe nesie niečo vyššie
a vznešenejšie. Kde toho niet, tam je o hodnote danej informácie
škoda hovoriť.
A takýchto prázdnych
a bez hodnoty je žiaľ väčšina dnešných informácií, ktorých
je síce veľa, ba až záplava, ale ktoré v sebe takmer nič
vyššieho nenesú. A preto sú bezcenné! Preto by ich mal človek
ignorovať ako niečoho úplne bezcenného a navyše škodlivého.
Práve takýmto spôsobom by sa ľudia mali správať k väčšine
dnešných informácií. Ak by ich totiž selektovali z hľadiska ich
skutočnej hodnoty, museli by väčšinu z nich nekompromisne
zapudiť.
Človek dneška to
však samozrejme nerobí a pokojne sa necháva zahlcovať
bezcennosťou. A to preto, lebo nemá chuť a ani silu bezcenné
nekompromisne odvrhnúť.
Kto však dennodenne
prijíma informácie bez skutočnej ceny a hodnoty, sám sa takým
stáva! Stáva sa vnútorne bezcenným a nehodnotným! V tom spočíva
degradácia ľudskej osobnosti prostredníctvom ustavičného
prijímania nekvalitných informácií.
Druhým faktorom je
čas, zastavenie a pokoj, ktoré by si mal človek dopriať ak chce,
aby mohol hodnotné informácie vnútorne spracovať a privlastniť
si ich tak, aby sa mohli stať majetkom jeho osobnosti.
Čas, zastavenie a
ticho potrebné na správne spracovanie hodnotnej informácie však
človek dnešnej doby nemá. Nemá ho preto, lebo stále je treba ísť
rýchlo dopredu. Stále totiž k nemu zo všetkých strán prúdia
nové a nové podnety a informácie, takže ak chce zostať v obraze
a mať aký taký prehľad, nezostáva mu čas na ich spracovanie v
zastavení a tichu, prostredníctvom ktorých by si mohol ich esenciu
vnútorne privlastniť.
Ak sa teda v tom
všeobecnom braku aj nájdu nejaké hodnotnejšie informácie, tak
práve pre nedostatok času na ich spracovanie neprinášajú ľuďom
nijaký úžitok.
A tak sa podobáme
človeku, ktorý stojí vo vetre s otvorenou dlaňou a jasne cíti,
ako mu prefukuje pomedzi prsty. Keď však zovrie dlaň v päsť a
potom ju opäť roztvorí bude prázdna, pretože vietor iba prešiel
pomimo a zachytiť sa ho nepodarilo.
Presne takto stojí
dnes človek v prúde informácií, ktoré sa ho dotýkajú, ktoré
vníma a zaznamenáva, ale z ktorých v skutočnosti nemá takmer
nijaký úžitok. Preto dnes ľudia nie sú vôbec múdrymi, i keď
žijú v dobe informačných technológií a prebytku informácií
Takže na záver si to
ešte raz stručne zrekapitulujme. Ak chce človek mať z informácií
úžitok a ak chce, aby sa prostredníctvom nich rozvíjala jeho
osobnosť stačí mu ich menej, ale kvalitných, čiže hodnotných.
Zároveň si je treba
nájsť trochu času, aby sme získané informácie mohli v sebe
spracovať, čiže prežiť, pretože iba tak sa môžu stať našim
najvnútornejším vlastníctvom a neprejdú našim vedomím len tak
bez úžitku.
Ak hovoríme o
prijímaní radšej menšieho počtu, ale predovšetkým hodnotných
informácií znamená to, že musíme prejaviť určité odhodlanie,
silu a nekompromisnosť v odmietaní všetkého, čo je bez hodnoty.
Čo je prázdne, bezcenné, ba dokonca nízke! Takéto niečo už
vôbec nie je hodné človeka a jeho ľudskej dôstojnosti. Takéto
niečo totiž, ak to nekompromisne neodvrhneme, iba znižuje a
devalvuje našu osobnosť. Preto by sme nemali dopustiť, aby nás
informačný balast zdegradoval a prevalcoval. Aby postupne rozkladal
našu osobnosť, pôsobiac nebadateľne, ale vytrvalo a každodenne.
Kto
to prehliadne a dokáže sa tomu vzoprieť má šancu stať sa zrelou
osobnosťou. Kto to podcení a podvolí sa tomu, vybral si cestu
postupnej degradácie a devalvácie svojej osobnosti. Je to síce
cesta pohodlná, pretože od človeka nič nevyžaduje, iba všetko
nekriticky prijímať, ale je to žiaľ istá cesta vedúca k
rozkladu vlastnej osobnosti. Osobnosti, neschopnej v konečnom štádiu
vôbec slobodne a samostatne myslieť.
Cesta
k pravde
http://kusvetlu.blog.cz/