Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Šárka.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 4, článků celkem: 16173, komentáře < 7 dní: 270, komentářů celkem: 395892, adminů: 60, uživatelů: 5073  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 109 návštěvník(ů)
a 0 uživatel(ů) online:


Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Selhání pøedstavitelù Jižních baptistù pøi ochranì obìtí sexuálního zneužívání
·Sbor Bratrské jednoty baptistù v Lovosicích vstoupil do likvidace
·Informace z jednání Výkonného výboru BJB dne 10. kvìtna 2022
·JAS 50 let: Adrian Snell, trièko a beatifikace Miloše Šolce
·Online pøenosy ze setkání všech JASákù k 50. výroèí pìveckého sboru JAS
·Prohlášení tajemníka Èeské evangelikální aliance k ruské agresi na Ukrajinì
·Jak se pøipravit na podzimní vlnu?
·Kam se podìly duchovní dary?
·Bratrská jednota baptistù se stala èlenem Èeské eavngelikální aliance
·Patriarcha Kirill v Západu vidí semeništì zla a sní o vizi velkého Ruska

více...

Počítadlo
Zaznamenali jsme
108464863
přístupů od 17. 10. 2001

Teologie: boží syn
Vloženo Čtvrtek, 13. červen 2013 @ 09:45:50 CEST Vložil: Olda

O Bibli poslal chani

Biblický text Filipanam 2,6-7 možno považovať za ťažkú pasáž nie z lingvistických, ale z teologických dôvodov, preto je to asi najrôznorodejšie prekladané miesto v Biblii. Pri porovnaní rozličných prekladov, môžme dospieť k záveru, že prekladatelia sú už dopredu ovplyvnení tým že sú presvedčení, že medzi Otcom a synom je rovnosť. Takto zaujatí prekladatelia dospeli k nezmyselným prekladom. Napr. v slovenskom ekumenickom preklade sa o Pánu Ježišovi hovorí: "On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka..."

Tento preklad hovorí, že je možné považovať za ulúpené niečo, čo je neulúpiteľné, totiž rovnosť s Bohom. Rovnosť s Bohom znamená totiž byť s Ním rovnakého bytia, byť večný rovnako ako On, byť všemúdry ako On a byť všemocný ako On. Tieto vlastnosti sa však nedajú nijako ulúpiť, nemožno sa predsa stať nekonečným a bez začiatku, ak som smrteľný a mám začiatok (to by som predsa musel zmeniť aj svoju minulosť, čo je nemožné). A ak je niekto všemocným Bohom, potom je to jeho prirodzený stav, a teda nemôže svoj prirodzený stav nijako ulúpiť, či považovať tento svoj prirodzený stav za ulúpený, tak ako je nemožné považovať nehorľavú vec za zhorenú.

Logicky, je teda i rovnosť s Bohom neulúpiteľná, a potom ju 1. buď niekto prirodzene má, a nepotrebuje ju hodnotiť ako neoprávnenú či ulúpenú; 2. alebo ju nemá, a ani ju nikdy nemôže získať, a preto ju nemôže považovať za existujúcu vďaka ulúpeniu.

Porovnanie aspoň niektorých prekladov; je nanajvýš nepravdepodobné, že by jedno slovo malo toľko rôznych, protichodných významov: Príklady: „nepovažoval toho za lúpež byť rovný Bohu“ (Roháčkov preklad)      „svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež“ (Evanjelický preklad)       „nepokládal to za věc uloupenou, že je roven Bohu“ (český preklad Sýkoru, upravený Hejčlom)       „nepovažoval za nezrieknuteľné dobro svoju rovnosť s Bohom" (Porúbčanov preklad)      „a přece na své rovnosti nelpěleský ekumenický preklad, vyd. z roku 1985)      „nemyslel si, že sa musí pridržiavať svojej rovnosti s Bohom" (preklad Zlatoša a Šurjanského)       „nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom“ (preklad Neovulgáty)       „nedomáhal sa božských nárokov“ (Nádej pre každého, Nový Zákon v modernom jazyku)       „nepokládal rovnost s Bohem za žádoucí kořist (Žilkov preklad) „nepokladal rovnosť s Bohom za vytúženú korisť “ (Nový Testament, vyd. Kingston Bible Trust, UK)      „přece v rovnosti s Bohem neviděl svou kořist“ (Český ekumenický preklad, vyd. z roku 1982, preklad s poznámkami)


Môže jedno slovo znamenať aj takú zlú vec, ako je lúpež, a zároveň aj pravý opak, "nezrieknuteľné dobro"? Môže azda ten istý pojem znamenať „vytúženú korisť“, čiže niečo, po čom človek siaha (a teda to nemá), a zároveň aj pravý opak toho, totiž niečo, čoho sa "pevne pridržiava" (a teda to má)? Je jasné, že v žiadnom jazyku jedno slovo nemôže mať zároveň také rozdielne významy.

Prečo taká rôznorodosť? Motiváciu si možno všimnúť aj na štúdijnom preklade: „Ačkoli byl ve způsobu Božím, nelpěl na tom, že je roven Bohu.“ Potom v poznámke za veršom je harpagmos uvedené na správnu mieru: "ř.:nepovažoval za kořist; [Slovo harpagmos lze chápat dvěma způsoby: a) kořist, kterou už někdo má a nechce se jí vzdát; b) to, co by teprve mělo být uchváceno.]" Lenže vysvetlenie v poznámke je nezlučiteľné s už uvedenou vetnou konštrukciou prekladu. Keď sa prekladateľ rozhodol zvýrazniť obľúbenú teologickú myšlienku, tak správny výklad slova harpagmos už nemohol využiť. Keby to urobil, tak by vznikol nezmysel: Ačkoli byl ve způsobu Božím, nepovažoval za kořist, že je roven Bohu.

Byť ve způsobu Božím neznamená rovnosť s všemohúcim Bohom, aj KatKat 460 poukazuje na to že dokonca ľudia sa môžu stať bohmi: "Slovo sa stalo telom, aby nás urobilo „účastnými na Božej prirodzenosti“(2Pe1, 4): „Lebo on sa stal človekom, aby sme sa my stali bohmi.“" Takíto ľudia môžu dokonca povedať, že Ježiš je ich brat – Žid2,11. Ale odvážil by sa niekto nazvať Jehovu "môj brat", keď mnohí nemôžu vysloviť ani jeho Meno?


Podstatné meno harpagmos sa v NZ vyskytuje len raz. The Interpreter's Bible pri rozbore Filipanom 2,6 hovorí: ,,Vs. 6, literally translated, reads, "Who being in the form of God did not consider equality with God a thing to be seized." ... Yet, he [Jesus] never attempted the robbery which might have raised him higher. This term, rendered in the RSV by a thing to be grasped (arpagmos), is the crucial word in the verse ... In the Greek of Pauľs time it was often used in the general sense of a prize or a windfall - something one lays hold of at once when it comes his way. The suggestion may thus be that Christ was not tempted by a chance which no one else could have resisted. "He did not think it a prize to be equal with God," for hís mind was set on a quite different aim. But in Greek, as in Eng(ish, the word "robbery" involved the idea of violent seizure, and what Christ resested was not merely the prize but the means of obtaining it. He refused to seize for his own the glory which belonged to God.(zv. XI., str. 48, vydanie z roku 1955)

Preklad: „Verš 6 doslovne preložený znie: „Ktorý súc v podobe Boha nepovažoval rovnosť s Bohom za vec, ktorej by sa mal zmocniť." ... Predsa sa však Ježiš nikdy nepokúsil o lúpež, ktorou by sa mohol vyvýšiť. Tento pojem, preložený v RSV [Revised Standard Version] výrazom vec, po ktorej by mal siahať arpagmos, je kľúčovým slovom v tomto verši... V gréčtine Pavlových čias sa často používal vo všeobecnom zmysle ako cena alebo náhly zisk - niečo, čoho sa niekto zmocní ihneď, ako mu to príde do cesty. Výsledný dojem by teda mohol byť taký, že Kristus nebol v pokušení využiť príležitosť, ktorej by nikto iný neodolal. „Nepovažoval to za cenu, byť rovným Bohu,“ lebo jeho myseľ bola upriamená na celkom odlišný cieľ. No v gréčtine, rovnako ako v angličtine, slovo „lúpež“ zahŕňalo myšlienku násilného uchvátenia, a teda to, čomu Kristus odolal, nebola iba cena, ale aj spôsob, ako ju získať. Odmietol uchvátiť pre seba slávu, ktorá patrí Bohu.

V podobnom duchu hovorí Součkov Grécko-český slovník k NZ: "arpagmos ... lúpež, korisť (vec už ukoristená i vec, po ktorej ukoristení sa túži)..." Toto je v súlade so skutočnosťou, že podstatné meno harpagmos je odvodené od slovesa harpazein , ktoré znamená "pôv. uchmatnúť, potom lúpiť, plieniť, uchvátiť" (Souček, str. 46: podobne Prach, str. 88, Vine's Expository Dictionary atď.), nikdy však nie lipnúť na niečom, pridŕžať sa niečoho, a už vôbec nie "pridŕžať sa ako dobra". (Handkonkordanz zum Griechischen Neuen Testament od Schmollera uvádza 14 výskytov slovesa harpazein . Ani v jednom z nich toto sloveso nemá význam "pridržiavať sa, lipnúť" ale vytrhnúť", „uchvátiť" či „zmocniť sa".) Preto podstatné meno odvodené od slovesa s významom "ukoristiť, ulúpit" musí mať logicky význam "predmet lúpeže" čiže "korisť, lup".

Riešenie, aké zvolil český ekumenický preklad v roku 1982, alebo F. Žilka: "ačkoli měl Božskou podobu, nepokládal rovnost s Bohem za žádoucí kořist", je najbližšie k skutočnému významu slova harpagmos.


Kto by len pomyslel na niečo také, byť ako všemohúci Boh, keď je to nemožné. Je to dopredu odsúdená snaha na neúspech. Žiaľ také snahy v Biblii sú opísané. Samozrejme nie vo všetkom, napr v sile, sa nikto, nikdy nepokúša byť rovný Bohu, lebo by to hneď pôsobilo veľmi nedôveryhodne.


Keď rovnosť s Bohom je neulúpiteľná, čo by Ježiš mohol ulúpiť a neulúpil? To čo ulúpil Adam.


Vystihuje to aj komentár v katolíckej JB k veršu 1M2,17: "Poznanie dobra a zla – toto poznanie je privilégiom, ktoré si Boh vyhradil a ktoré si človek uzurpoval hriechom. Nie je to teda ani vševedomosť, tú človek nemá, ani mravné rozlišovanie, to mal človek už pred pádom a Boh ho nemôže odopierať svojmu rozumnému stvoreniu. Je to schopnosť sám rozhodovať, čo je dobré a čo zlé, a podľa toho konať, teda dožadovať sa mravnej autonómie, a tým človek popiera svoj stav stvorenia. Prvý hriech bol útokom na Božiu zvrchovanosť, previnením tu bola pýcha. Táto vzbura sa konkrétne prejavila prestúpením Božieho príkazu a bola znázornená obrazom zakázaného ovocia."

Dnes sa ľudia snažia robiť veci, ktoré prináležia iba Bohu. Napríklad súdiť druhých, alebo vytvárať si vlastné mravné pravidlá. Ježiš nikdy takto neuvažoval, aj keď mal oveľa väčšie možnosti ako bežní ľudia. Povedal: Moje učenie nie je moje, ale toho kto ma poslal – Ján 7,16. Tak isto Pavol v Filip 2,6-7 hovorí, že JK nikdy nemal také zmýšľanie ako diabol a diabloví nasledovníci vo svete.


"boží syn" | Přihlásit/Vytvořit účet | 11 komentáře | Search Discussion
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

Re: boží syn (Skóre: 1)
Vložil: poutnick v Čtvrtek, 13. červen 2013 @ 10:35:09 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Zkusme se na všechny obtížné pasáže a zdánlivé problémy podívat očima dítěte.



Re: boží syn (Skóre: 1)
Vložil: unshaken v Neděle, 23. červen 2013 @ 18:25:10 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Není zapotřebí zahodit rozum a zkušenosti nabyté dospělostí a být jako dítětem. O tom, co pisatel měl nejspíš na mysli, hovoří již Genesis. Nejspíš chtěl vyjádřit distanci od Adama:

[Genesis 3:22] I řekl Hospodin Bůh: Hle, člověk je jako jeden z nás (a) v tom, že zná dobré a zlé. Ať teď nevztáhne ruku, aby vzal a jedl také ze stromu života (b) a žil navěky! a Gn 1:26p b Gn 2:9

Syn nepotřeboval následovat Adamův příklad, člověk si již rovnost s Hospodinem Bohem získal. Ani nechtěl následovat špatný příklad.




Re: boží syn (Skóre: 1)
Vložil: chani (chani.somr@email.cz) v Pátek, 19. červenec 2013 @ 10:43:02 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Používanie slova syn v biblii je ešte častejšie ako to možno vidieť v najdoslovnejších prekladoch, a to aj so štúdijnými poznámkami. Napríklad v 2.Par25,13 sú vojaci nazvaní ako synovia vojenskej posádky; 1M18,7 teľa je syn dobytka; iskry sú synovia plameňa Jób 5,7; syn luku je šíp Jób41,20(28)... Podobne Jehova, keď nezabudnuteľne vychovával Jonáša, tak mu povedal hlboké, tiež poetické slová aj o rastline ktorá rýchlo vyrástla a rýchlo vyhynula: "pretožesyn-noci bol asyn-noci zanikol" 4,10(šebin-lajláh hájáh úvin-lajláh avád).

Syn vyjadruje blízkosť, vo vzťahoch, ale vždy podriadenosť. Keď sa Dávid snažil o spoluprácu s Nábalom, tak najprv ho nazval bratom-1Sa25,6 (čo je obraz rovnocennosti, ako židovskí bratia spoločne slúžili Bohu) a v 8-om verši sa nazýva synom Nábala. Obidva obrazy boli vhodné a vzájomne sa v tomto prípade nevylučovali. V prípade Ježiša a jeho Otca nie je možné hovoriť o bratstve a byť synom zároveň.

Slovo syn je tretie najčastejšie sa vyskytujúce plnohodnotné slovo v SZ – http://www.obohu.cz/ostatni/nejcastejsi-slova-stareho-zakona. Mnoho rokov po dopísaní biblie, teológovia vymysleli filozofie, ktoré sú úplne v rozpore s týmto semitským a biblickým významom, obrazom slova syn. Pre moslimských teológov je nemysliteľné, aby Boh mal syna. Zrejme predstava plodenia – (neopodstatnená), znesväcuje Boha a tak anjeli sú vraj urobení z ohňa a nie sú stvorení, preto nemôžu byť synovia Boha. Pritom aj v arabčine môžeme vidieť podobné používanie slova syn. Napr syn dediny je človek, ktorý sa narodil v dedine, alebo syn jazyka hovorí určitým jazykom. Pútnik, cudzinec je syn cesty ibn al-sabíl. Kresťanskí teológovia nemajú výhrady so slovným spojením boží syn, pretože sa v Biblii často používa, ale jeho skutočný, biblický význam zavrhli, a nahradili ho bezobsažným filozofickým výkladom. Hovoria o nejakej tajomnej filozofickej rovnosti, alebo o "večnom plodení". Takéto názory sú cudzie bežným veriacim, určite menej ako jedno percento ľudí ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, dokáže o týchto teologických dogmách s voľnosťou hovoriť. Nedávno som sa rozprával s katolíckym farárom na dôchodku a pýtlal som sa ho ako rozumie tomu, že syn je večne plodený. Povedal mi, že to ešte nikdy nepočul. Určite sa to učil na teologickej fakulte, ale to bolo veľmi dávno, pán mal vyše 80 rokov. Počas života to nikdy nepotreboval. Kazateľ Ferenc Dávid (16.st) k učeniu o trojici napísal: „Ak sú tieto veci nutné k záchrane, je isté, že žiadny chudobný kresťanský roľník nebude zachránený, pretože ten by im nikdy, ani za celý svoj život nemohol porozumieť“.


V NZ je viac miest, kde je slovo Pán, ktoré môže znamenať aj Otec, alebo syn. Ale to neznamená, že otec = syn. Uvediem príklad: Keď otec so synom stavajú dom, ich spolupráca je výborná a niekto sa opýta, koho je to pílka čo leží na stole, otcova alebo synova? Otec so synom sa budú čudovať, čo to je za otázka. Veď čo má otec je aj synove a syn a otec sú jedno. Skôr by ma mohlo zaujímať ako bude dom vyzerať a kto bude v ňom bývať. Nebudem sa pýtať, ktorú časť domu staval otec a ktorú syn. To neznamená, že otca so synom budem stotožňovť, ale často, nie je dôležité rozlišovať medzi otcom a synom. V zásadných veciach je rozlíšenie dôležité. Aj brnenský prekladateľ Miloš Pavlík uviedol v prehľade použitých značiek a skratiek: “Značka * znamená pred slovom Pán, že tento výraz v dotyčnom mieste značí toľko ako starozákonné meno Hospodin; kde to nie je celkom zrejmé, je použité označenie (*)Pán.“ Taktiež často český ekumenický preklad používa v NZ Hospodin.

Uvediem aspoň jedno miesto ktoré nie je citátom zo SZ. Je to známy text Luk1,28. Buď pozdravená Mária, Pán s tebou. To povedal anjel. V SZ je asi 10 miest, keď anjel použil božie meno. (Prvé miesto je 1M16,11) Nie je žiadny dôvod si myslieť, že anjel používal Meno miliony rokov a v prvom storočí sa zľakol židovskej tradície a prestal ho používať.


Aj niekoľko citátov v NZ vztiahnutých na syna sú v SZ pôvodne použité na Otca. Vyvodzovať s týchto textov rovnosť alebo dokonca totožnosť Otca so synom je nezmysel. Napr. 1Pe2,3 "jestliže jste okusili, že Pán je dobrý" Peter cituje 34. Žalm 8verš, ktorý sa vzťahuje na Jehovu a v Petrovi sa vzťahuje na Ježiša. Zaujímavý komentár od znalca gréčtiny: F. J. A. Hort , The First Epistle of St Peter, London, 1898, p. 104: “In the Psalm ὁ κύριος stands for Jehovah, as it very often does, the LXX. inserting and omitting the article with κύριος on no apparent principle. On the other hand the next verse shews St Peter to have used ὁ κύριος in its commonest though not universal N.T. sense, of Christ. It would be rash however to conclude that he meant to identify Jehovah with Christ. No such identification can be clearly made out in the N.T. St Peter is not here making a formal quotation, but merely borrowing O.T. language, and applying it in his own manner. His use, though different from that of the Psalm, is not at variance with it, for it is through the χρηστότης of the Son that the χρηστότης of the Father is clearly made known to Christians: ‘he that hath seen me hath seen the Father.’ ”

V preklade: "V žalme 34,8, v preklade septuaginty ten pán znamená Jehova, býva to tak veľmi často, LXX dáva, alebo vynechání člen pred slovom kyrios bez zjavného pravidla. Na druhej strane ďalší verš ukazuje, že sv. Peter použil ten pán v jeho najbežnejšom zmysle aj keď to nie je všeobecný význam v NZ, totiž na Krista. Bolo by však unáhlené prísť k záveru, že jeho cieľom je stotožniť Jehovu s Kristom. Žiadne také stotožnenie nemožno jasne z NZ vyvodiť. Sv Peter tu formálne necituje, ale si len požičiava SZ jazyk a používa ho svojím vlastným spôsobom. Jeho použitie je síce iné ako v žalme, ale nie je s ním v rozpore, pretože chrestotes=láskavosť Otca je kresťanom vďaka láslavosti Syna jasne oznámená: ten, kto vidí mňa, vidí Otca"


Keď Abrahám išiel obetovať Izáka, tak Izák bol zrejme už veľký, narúbané drevo naložil na Izáka aby ho niesol. Izáková zásluha, je taktiež veľká, poslušne sa dal poviazať, aj keď v tomto predobraze sa viac zdôrazňuje Abraháma viera, ale bez Izákovej poslušnosti by to nebolo možné. Keď Ježiš vykúpil ľudstvo tak sa hlavne zdôrazňuje zásluha Ježiša, nie jeho Otca. V skutočnosti Jehova bol hlavným režiserom, ktorý riešenie vyslovil ihneď po hriechu Adama a s bolesťou sa pozeral ako kruto zabíjajú jeho syna.


V 2Sa8,13 sa píše že Edomčanov porazil Dávid, v 1Pa18,12 sa píše že to bol Abišaj a v Ž60,2 že to bol Joab. Vždy sa jedná o tú istú situáciu. Niekto to považuje za rozpor v Biblii, ale ja by som to využil ako ukážku toho ako "správne chápať trojicu". Všetci traja spolupracovali na tom istom cieli, v práci boli vzájomne závislí, jednotní, ale tvrdiť že Joab bol vlastne Dávid je nezmysel. Keby niekto povedal, že v Dávidovi bol Joáb, alebo že, kto videl Joába videl vlastne Dávida, nič mystické by som v tom nehľadal.


Z psychologického aj pedagogického hľadiska je zaujímavé ako jeden autor, ktorý si dal meno kazateľ najprv detajlne kritizoval nevieru v trojicu: http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/nabozenstvo/19181/preco-su-svedkovia-jehovovi-sektou Potom počas diskusie zmenil názor, napísal: "Obrat, ktorý by nikto nečakal Budete prekvapený, ale autor, ktorý písal tento článok radikálne zmenil názor. Ako k tomu došlo? Skúmaním Písma, modlitbami, vnímaním udalostí vo svojom živote. V najbližšom čase chcem uverejniť článok: Je trojica pravdou o Bohu? Bude to oveľa kvalitnejší rozbor ako tento." Naozaj za 4 roky napísal opačný článok, ktorý detajlne vyvracia vieru v trojicu s menom miquel: http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/nabozenstvo/54377/?page=0 Potom si založil stránku, kde ešťe podrobnejšie odsúdil blud trojice: http://jedinyboh.webnode.sk/clanky/ Posledný pohľad autora je jasný a logický. Predtým použité súvislosti boli okrajové, bez systematického nadhľadu, ale mohli silno pôsobiť na city vzhľadom na zdedené tradície.


Viera, alebo neviera v trojicu určuje celkový spôsob nazerania na bibliu. Je to ako keď je niekto zvyknutý nazerať na svet alchymistickým spôsobom a je upozorňovaný na oveľa kvalitnejší pohľad na svet, pomocou vedeckých zákonitostí, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nezáživné, zbytočne rozumové. Ale len takýto pohľad odzrkadluje lásku k pravde.



Stránka vygenerována za: 0.21 sekundy