Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Jáchym.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 9, článků celkem: 16194, komentáře < 7 dní: 261, komentářů celkem: 397241, adminů: 60, uživatelů: 5077  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 180 návštěvník(ů)
a 4 uživatel(ů) online:

ivanp
rosmano
Akuzativ
gregorios777

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Selhání pøedstavitelù Jižních baptistù pøi ochranì obìtí sexuálního zneužívání
·Sbor Bratrské jednoty baptistù v Lovosicích vstoupil do likvidace
·Informace z jednání Výkonného výboru BJB dne 10. kvìtna 2022
·JAS 50 let: Adrian Snell, trièko a beatifikace Miloše Šolce
·Online pøenosy ze setkání všech JASákù k 50. výroèí pìveckého sboru JAS
·Prohlášení tajemníka Èeské evangelikální aliance k ruské agresi na Ukrajinì
·Jak se pøipravit na podzimní vlnu?
·Kam se podìly duchovní dary?
·Bratrská jednota baptistù se stala èlenem Èeské eavngelikální aliance
·Patriarcha Kirill v Západu vidí semeništì zla a sní o vizi velkého Ruska

více...

Počítadlo
Zaznamenali jsme
109061160
přístupů od 17. 10. 2001

Teologie: boháč a Lazar
Vloženo Úterý, 14. květen 2013 @ 08:51:12 CEST Vložil: Olda

O Bibli poslal chani

Ježišove výroky nie sú až také jednoduché ako sa zdajú. Ťažko očakávať, že sa niekto bude doslovne držať nariadení vylúpiť si oko a odseknúť si ruku Mat 5,29-30; dávať dobré každému kto ťa poprosí a od toho, kto ti berie veci nepožadovať späť Luk 6,30; Dokonca opustiť a nenávidieť svoju matku Mar 10,29; Luk 14,26. Zrejme málo kto si doslovne strasie prach z nôh – Mat 10,14... Tiež smutne poslúžilo známe doslovné vysvetlenie od Augustína – Luk 14,23 prinúť ich. A stále je dosť ľudí, ktorí si myslia, že v Mat 19,14 sa píše o malých deťoch, ktoré idú do neba. Kresťania sa majú postiť – Mat 9,14-15. Podľa Luk 16,19n boháči sa dostanú do ohňa a chudobných odnesú anjeli do Abrahámovho náručia. Je to podobenstvo, ktoré bolo v stredoveku často ilustrované, aj kvôli strachu z posmrtného života.


V Mat 13,34 sa píše, že Ježiš hovoril zástupom v podobenstvách a bez podobenstiev im nehovoril nič. Potom podobenstvá vysvetľoval len tým, ktorých to vážne zaujímalo. Krátko pred svojou smrťou sa vyjadroval zrozumiteľnejšie, jeho učeníci povedali, už nehovoríš v obrazoch, ale otvorene – Ján 16,29 (Ján slovo podobenstvo nepoužíval).

Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec vytrhnú aj z koreňom – Mat 15,13. To je realistický opis poľnohospodárskej činnosti, ktorá je aj realistickým prirovnaním k skutočnosti. Lenže zďaleka nie vždy Ježiš hovoril o skutočných činnostiach.

Ježiš tiež tvrdil o poľnohospodároch, že hádžu burinu do ohňa – Mat 13,40. Je to pravda? Roľníci burinu vypleli, vytrhali a nechajú usušiť na slnku, ale nehádžu ju do ohňa, a čerstvá burina by v ohni ani nehorela. Je to podobenstvo, ktoré vyjadruje myšlienku, že čo sa ukázalo ako nepotrebné, nenapraviteľne zlé, sa musí dôrazne a dôsledne odstrániť, čo je symbolizované ohňom. Taktiež predstava poľnohospodára nepriateľa ako seje burinu je nezmyselná. Mat 13,25 To by najprv musel pripraviť, vyčistiť burinové semeno...

Podobne sa píše Pozbierajte najprv kúkoľ, a poviažte ho do snopov na spálenie – Mat 13,30. Nikto by nemárnil čas s robením snopov z plevelu. Možno je tým zdôraznené dôsledné posúdenie toho, čo má byť odstránené – žalm 92,8. Aj rastlinstvo je tu dnes a zajtra hodené do pece – Mat 6,30. Pre rastlinstvo všeobecne vôbec nie je charakteristické, že by ho niekto hádzal do pece. Rastlina je synonymom niečoho čo rýchlo vyrastie aj zaujme (Jon 4,10; Job 14,2) a potom rýchlo zanikne – niet jej. Hodená do pece znamená, že neostane po nej žiadna pamiatka, je to ako niečo, na čo si už nikto nespomenie. Zobrazenie – oheň a pec – nemá doslovný reálny obsah, a tobôž/natož by sme ho nemali hľadať ani v origináli – vo výklade.

Takýchto obrazov v Biblii je veľa. Napr. Izaiáš tvrdil, že izraelské mestá sú spálené ohňom – Iz 1,7; čo tvrdil aj Jahve o Izraelskom ľude, že ho spáli – 9,18-19;10,17... Božie súdne posolstvá sú symbolickým ohňom – Jer 5,14; 23,29.

V Mojžišovskom zákone sa píše, že si židia mali vzájomne pomáhať, keď mali ekonomické ťažkosti – 5M 15,11. Ale slovo chudobný nadobúda aj obrazný význam. O Ježišovi sa píše, že aj keď bol bohatý, schudobnel. A ako chudobný na zemi bol schopný vyplatiť ľudstvo a sprístupniť tak najväčšie bohatstvo – 2Ko 8,9. V 2Ko 6,10 sú kresťania tiež opísaní ako chudobní ale mnohých obohacujúci; akoby nič nemali a predsa kresťanom patrí všetko. Laodičania si o sebe mysleli že sú bohatí ale Ježiš ich považoval za chudobných – Zj 3,17.

Výrok: „Blahoslavení chudobní duchom“ – Mat 5,3 je presný preklad, ale pre dnešnú dobu ťažko pochopiteľný. V evanjelickom preklade je poznámka: „Ponížení, ktorí uznávajú svoju úbohosť pred Bohom“. Nad týmto výkladom zase len treba rozmýšľať. Ponížený kým? Bohom, svetom, alebo sám sebou? Keď sa deti hrajú, tak sa pýtajú: „Čo by si radšej chcel, kôpku rozumu, alebo peňazí?“, dieťa odpovie, lebo nechce byť lakomé – kôpku rozumu. To sa potom dá znevážiť, že každý chce, čo nemá. Lenže v rozumovo-mravnej a hlavne v duchovnej rovine by nikto nemal tvrdiť, že vie všetko a nič od Boha nepotrebuje. A je cieľom rodičov stále deti viesť k tomu aby sa neustále učili. (Vhodnejšie je modlili sa o múdrosť a svätého ducha, aby sa ich život stal neustálou modlitbou, ale to je mnohým cudzie.)

Aj v JB v poznámke pod čiarou je správne napísané: „Kristus nově pojíma slovo „chudý“, vkladá do neho mravní odstín...“ Význam myšlienky je jasnejší keď sa text preloží: „Šťastní sú žobrajúci o ducha“ Výstižný preklad aj keď zďaleka nie doslovný je v preklade NS: „Šťastní sú tí ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ Takýto výklad nie je mystický a navyše sa týka aj samotného Autora-myšlienky, ktorý objektívne určite nebol úbohý. (A tí ktorí si celý život uvedomujú len svoje telesné potreby, budú stále nešťastní.)

Doslovne slepý muž z 9.kap. Jána, keď bol uzdravený, si uvedomil, že predtým bol postihnutý horšou ako doslovnou slepotou. Ježišovo podobenstvo – pozývať slepých a chudobných – Luk
14,13 tiež nemusí byť myslené doslovne. Keď „slušní“ ľudia odmietli byť pozvaní na večeru, pretože boli presvedčení, že sa zaoberajú vznešenejšími vecami, tak hospodár sa rozhodol pozvať duchovne zmrzačených ľudí.

Tieto ukážky sú návodom na pochopenie podobenstiev. V podobenstvách často nie sú opisované reálne udalosti. Pravdivosť podobenstiev nespočíva v ich doslovnom chápaní.


To je dôležité aj na pochopenie podobenstva o boháčovi a Lazárovi. Podobenstvo opisuje konflikt medzi skostnateným judaizmom a kresťanstvom, ktoré vznikalo.

V podobenstve sa dozvedáme, že boháčovi bratia odmietli Mojžiša a prorokov, čo je pre izraelitu vážny hriech. Na druhej strane sa nepíše o tom, že Lazar robil nejaké dobré veci, za ktoré by si zaslúžil ísť do neba. Podobenstvo nie je lacným príbehom ako vyhlásiť doslovne bohatých za zlých a doslovne chudobných za dobrých. Svätopisec Pr30,8 nechce ani chudobu ani bohatstvo, má na to rozumný dôvod. A Dávid je presvedčený, že kto hľadá najprv duchovné hodnoty a svoj život tak nasmeruje, nemusí nikdy žobrať! – Ž 37,25.

Keď prišiel Ježiš na zem, náboženskí vodcovia dávali najavo svoju nadradenosť nad bežnými ľuďmi, ktorí boli ako ovce bez pastiera – Mat 9,36. Boli tu chudáci, ktorí by sa mnohí radi nasýtili tým, čo by mohlo padnúť zo stola arogantných vodcov – Luk 16,21. V podobenstve sa ďalej píše, že sa situácia otočila. Smrť najlepšie znázorňuje prudkú zmenu. (Smrť sa často používa v obraznom význame, napr. nech nebiologicky mŕtvi pochovávajú mŕtvych – Lk 9,60. Mŕtvy môže byť, keď niekto zomrie vzhľadom na predošlý spôsob života – Rim 6,7. Boží ľud bol „mŕtvy“ a „ožil“ keď sa vrátil z vyhnanstva - Ez 37,1-14...) Náboženskí vodcovia radi tvrdili, že ich otec je Abrahám, ale neboli v priazni Boha, trápili sa akoby v ohni a so závisťou pozerali ako Boh žehná Ježišovi a jeho učeníkom, ktorí boli v náručí väčšieho Abraháma – Stvoriteľa. Napríklad keď sa Štefan obhajoval, náboženskí vodcovia cítili ako im pukalo srdce a škrípali zubami a zapchávali si uši, cítili trápenie – Sk 7,54-57.

Nežidovská žena túžila po odrobinke, na ktorú nemala nárok, ale dostala ju – Mar 7,23-30. Židovskí vodcovia boli povinní „živiť“ bežných izraelitov, ktorí mali na to nárok zo zákona. Títo bežní ľudia – lazarovci, zbytočne čakali čo len, na padnutú odrobinku.

Aj kontext predošlých veršov v 16.kap, 14-18 verš Lukáša je dôležitý na vysvetlenie: Farizeji boli boháči, mali radi peniaze -16,14; neboli bohatí u Boha, Ježiš farizejom krátko pred tým povedal: "Vy sa robíte spravodliví pred ľuďmi" -16,15 - nemali pomoc od Boha. Ježiš nedal boháčovi ani meno. Boh ich osobne nepoznal.

S podobenstvom súvisí aj najbližší osemnásty verš: "Každý kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú cudzoloží a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží"-16,18*. V biblii sa často doslovné manželstvo prirovnáva k symbolickému. Pavol pripomína, keď však manžel zomre, žena je oslobodená od zákona a pokračuje: "Práve tak ste sa aj vy bratia moji stali mŕtvymi pred zákonom skrze telo Kristovo...Teraz keď sme zomreli tomu, čím sme boli spútaní, boli sme oslobodení od zákona, slúžime Bohu v novom živote ducha, nie pod starou literou zákona -Rim 7,1-7.

Činnosť Jána Krstiteľa a Krista otvorili židom dvere k získaniu Božej priazne, aby sa mohli stať Kristovou nevestou. Lenže oni, hlavne vodcovia, sa rozhodli ostať "mŕtvi" a zažívali trápenie, keď videli, ako Boh žehná Kristovým učeníkom. Pritom pomoc bola ľahká. Stačilo počúvať Mojžiša a prorokov, ktorí prorocky hovorili o mesiášovi -16,29-31; čo tiež bolo povedané aj pred týmto podobenstvom – zo zákona nevypadne ani jedna čiarka-16,17. To znamená, že Mojžiš a proroci sa musia úplne naplniť na mesiášovi, farizeji to nechceli vidieť a trpeli. Ježiš tiež pripomenul, že sa už zvestuje Božie kráľovstvo, časovo od Jána - Luk 16,16.

Lazar bol podviživený-duchovne, plný vredov, musel niesť ťažké bremeno, s ktorým mu boháč nepomohol. Lazar má meno El-ázar, čo znamená, "Boh pomohol" (farizej nepomohol). (Trochu iné by bolo, keby sa volal Eli-ázar, teda "môj Boh pomohol". Pre ľudí, o ktorých sa pastieri nestarajú môže byť predstava osobného blízkeho Boha neznáma. Skôr pomôžu nečistí psi. Azarijahov je v Biblii vyše 20 – Jahve pomohol.)

Aj inde v Biblii sú podobné alegorické, dramatické znázornenie ako sa mŕtvi rozprávajú. Napr Iz14,10-11: Iní panovníci, ktorí mali počas života strach z Babylonu, boli po smrti prekvapení, že aj Babylonský panovník tak dopadol. Alebo Ezech 32,21;31: Uvidia v šeole a budú hovoriť. Dnes už ťažko nájdeme biblických učencov, ktorí by tvrdili, že svätopisci mali na mysli doslovný rozhovor po smrti. (Nemám na mysli stredovekých teológov.)

V 26-verši „Abrahám“ povedal: „A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.“ Keby išlo o doslovné peklo a nebo, nikto by nemal záujem usilovať sa prísť z neba do pekla, ale vracať sa k predošlému spôsobu uctievania-neuctievania, spôsobu života; bol Jer24,3b, a je problém. Už nebolo možné žiť pod zákonom a zároveň byť učeníkom Ježiša-Zj 22,11; priepasť sa prehlbovala.

Veľa výkladov hovorí o alegórii, ktoré poukazujú na konflikt medzi raným kresťanstvom a skazenými farizejmi. Napr: http://fr.wikipedia.org/wiki/Parabole_du_mauvais_riche_et_du_pauvre_Lazare#cite_ref-2

-----------------------

*Nasledujúci 19. verš, začiatok samotného podobenstva, obsahuje grécku spojku de, ktorú väčšina prekladov ignoruje, ale je preložená v doslovnom Roháčkovi, alebo Pavlíkovi. Jozef Roháček, 19.verš: "A bol nejaký bohatý človek, ktorý sa obliekal v purpur a kment a žil každý deň v radosti a v prepychu."

Lukáš najviac využíva logické súvislosti jednotlivých udalostí a výrokov; je najviac chronologický. Matúš skôr tvoril tematické zbierky. Napr. v 4. kapitolách je rozdielne poradie troch pokušení. Zrejeme Lukáš tu opisuje skutočné poradie, ale Matúš je pravdivý vo vystupňovaní, zdôraznení myšlienky, keď až na záver napísal, že Satan bol ochotný ponúknuť úplne všetko. Marek je stručný, až strohý, nepotrebuje úvod ani záver. Biblickí učenci sa doteraz nevedia zhodnúť, či záver Marka sa stratil, alebo to Marek tak chcel. (Teológovia v tom mali vždy jasno.) Ale keď sa Marek rozhodne zaoberať nejakou udalosťou, pridáva najviac detailov. Každý sa snažil urobiť ostrú fotografiu Ježiša zo svojho pohľadu. Jeden učenec sa vyjadril, že Ján nerobil fotografiu, ale umelecký portrét – čo sa stalo živnou pôdou pre fantáziu dogmatických teológov.


"boháč a Lazar" | Přihlásit/Vytvořit účet | 2 komentáře | Search Discussion
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

Re: boháč a Lazar (Skóre: 1)
Vložil: poutnick v Úterý, 14. květen 2013 @ 17:39:42 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Písmo má často několik rovin a smyslů. Dočasných i nadčasových a nevidím důvod proč bychom je neměli brát doslova. Pán Ježíš nám neříká že si máme jít všichni uříznout ruce a vypíchnout oči ale to že pekelný oheň je nesrovnatelně horší než dočasné zmrzačení. Z čehož vyplývají určité důsledky.

To co říkal Abraham boháčovi má také svou logiku. Chtěl aby mu přišel pomoct Lazar a Abraham vysvětluje že to není možné. Kromě toho se mi nezdá že by Abrahamovo lůno mělo být Nebe. Že by se celá ta záležitost odehrávala před trůnem Hospodinovým.  Brány Nebe otevřel až Ježíš Kristus.

Pálení plevele je velice dobrý zvyk.  Pokud ho někde pohodíme, zamulčujeme s ním pole nebo ho dáme do kompostu tak se nám vysemení a máme ho příští rok mnohanásobně víc.

Co se týče dogmatických theologů, svatého Augustína a celého středověku tak můžeme být velice rádi že to všechno máme. Jinak bychom neměli například nic z toho na co jsme zvyklí, drtivou většinu kultury. Naše města by neměla historická centra ale jen špinavou a zuboženou periferii, demokratickou a osvícenou. Pokud by vůbec nějaká existovala.  Neuměli bychom číst ani psát a historie by nás nezajímala. Otázka je jak by to bylo s naší vírou a jak bychom vůbec žili.  Svět našich předků před příchodem svatých věrozvěstů mne opravdu nepřitahuje. V té době jsme byli například otrokářskou velmocí a prodávali své vlastní lidi do celého světa………Mnozí z našich předků žili v ubohých a vlhkých zemljankách a uctívali hady pod podlahou. Možná by z nás byli kanibalové, tak jako byli a jsou na mnoha místech světa.




Stránka vygenerována za: 0.24 sekundy