Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení

Otvorte srdcia Bohu.

V máji 1847 koncertoval známy hudobník a klavirista Herman Cohen (1820-1871) v Paríži. Pochádzal zo židovskej rodiny z Hamburgu. V tom istom období pri májových pobožnostiach dirigovalo chrámový zbor v kostole sv. Valérie moskovské knieža. Tento muž bol dobrým umelcovým známym.

Pri jednej pobožnosti súhlasil Hermann Cohen s tým, aby viedol zbor ako hosťujúci dirigent. No počas modlitieb a kázne sa nesprával príliš dôstojne, skôr pohŕdavo a bez úcty. Keď sa blížila chvíľa požehnania Najsvätejšou Sviatosťou, stalo sa čosi nezvyčajné. Samotný Cohen to opisuje takto:

"Nemal som chuť klaknúť si, ako to urobili zástupy veriacich, cítil som však zvláštny vnútorný nepokoj. Moja duša, zvyknutá na potešenia tohto sveta, sa zrazu akoby prebudila s pocitom, že zakúsila čosi doteraz neznáme. Bez premýšľania som pokľakol. Pri požehnaní Najsvätejšou Sviatosťou som pocítil sladné vnútorné pohnutie. Nasledujúci piatok som prišiel do kostola znova. Aj tentoraz som pocítil pohnutie, silnejšie ako minule, akoby ma pokľaknúť nútilo obrovské závažie položené na ramená. Proti svojej vôli som poslúchol a zrazu ako blesk mojím vnútrom preletela skľučujúca myšlienka: "Musíš prijať katolícku vieru!"
Po niekoľkých dňoch som ráno prechádzal okolo kostola sv. Valérie. Zvony zvonili na sv. omšu. Vstúpil som dovnútra. Bol som akoby nemým svedkom niekoľkých svätých omší, ktoré nasledovali po sebe. Nevedel som, čo ma tam držalo. Večer ma opäť nejaká sila, proti mojej vôli, priťahovala do kostola - zvony akoby ma volali. Keď som uzrel vystavenú Najsvätejšiu Sviatosť, nedokázal som vzdorovať sile, ktoré ma priťahovala k oltárnemu zábradliu, kde som padol na kolená. Vtedy som okamih požehnania prežil bez vzdoru a keď som potom vstal, cítil som zvláštny vnútorný pokoj. Vrátil som sa do hotela a celú noc som premýšľal o Najsvätejšej Sviatosti. Nemohol som sa dočkať rána, aby som sa znova dostal na svätú omšu. Od tej chvíle som sa v kostole sv. Valérie zúčastňoval na niekoľkých svätých omšiach denne s pocitom vnútornej radosti, ktorá ma úplne presahovala."

Doposiaľ sa Hermann Cohen pozeral na katolíkov podozrievavo, ale teraz sa  potreboval o svojich zážitkoch porozprávať s kňazom. Svoje kroky namieril ku kňazovi Lagrandovi s tým, že počúvne jeho duchovné rady, no, ako sám priznáva, "satan ešte nebol porazený".Koncerty mu prinášali veľké peniaze, ktoré mu dovoľovali užívať si život plnými dúškami.

Dňa 8. augusta 1847, po koncerte v Elmse, šiel Hermann Cohen napriek prehováraniu svojich priateľov na svätú omšu. Pri tejto omši dostal milosť mimoriadnej ľútosti nad vlastnými hriechmi. Po troch týždňoch prijal Hermann Cohen svätý krst z rúk otca Lagranda. A po prijatí sviatosti birmovania tento mladý kresťan často opakoval: "Našiel som toho, koho milujem. Teraz on patrí mne a ja jemu. Už nikdy sa od neho nevzdialim."

Raz večer sa Hermann zúčastnil v kaplnke sestier karmelitánok adorácie Najsvätejšej Sviatosti a bol veľmi dojatý skutočnosťou, že sestry adorovali Eucharistiu celú noc. Podľa ich príkladu sa rozhodol založiť Bratstvo adorácie Najsvätejšej sviatosti, ktoré vzniklo po celonočnej adorácii 6. decembra 1848. Od tejto doby sa bratstvo rýchlo šírilo po celom Francúzsku.

Láska k Najsvätejšej Sviatosti primela Hermanna k tomu, aby vstúpil do rehole karmelitánov, kde v roku 1849 prijal meno Augustín Mária od Najsvätejšej Sviatosti.Neskôr prijal kňazskú vysviacku.

Takto slávny hudobník, očarúvajúci svojím talentom európske publikum, začal rozprávať o sláve Najsvätejšej Sviatosti a o radosti tých, ktorí  prichádzajú, aby sa mu klaňali s vierou a láskou.

V Kensingtone v Anglicku, kam ho pozvali, aby kázal Božie Slovo, založil nádherný kostol a kláštor zasvätený sv. Šimonovi Stockovi, kde sa zároveň stal jeho prvým predstaveným.