Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení

Keď veriaca duša umrela zákonu (ktorý bol akoby jej prvým manželom), podieľa sa na Kristovej smrti. Potom má bezprostredný podiel aj na Pánovi a na Jeho zmŕtvychvstaní. Kristus sa stal jej zákonným manželom. Preto je naozaj správne, že duša sa cíti oslobodená od zmluvy s bývalým manželom a od jeho podmienok, alebo od zmluvy zákona a podmienok zo zákona. Tento zväzok zrušila smrť.

Apoštol nám hovorí, že sa môžeme cítiť úplne bezpeční, tak ako slobodná žena, ktorá si po smrti svojho bývalého manžela smie vziať iného muža. Veriaci opúšťajú zväzok Adamov (zväzok zákona) a vstupujú do Kristovho zväzku (zväzku milosti). Obraz ženícha a nevesty, manželky a muža, je obrazom Kristovho vzťahu k svojim verným, ako to Písmo tak často uvádza. Tak ako Adamovi bolo súdené mať manželku stvorenú z jeho rebra, tak aj Kristus má mať nevestu zrodenú z Jeho vlastného tela. V liste Efežanom v 5. kapitole hovorí apoštol o mužovi a žene a na záver vraví: "Toto tajomstvo je veľké, ja ho však vzťahujem na Krista a na cirkev." (verš 32)


Musíme však zdôrazniť, že verní, ktorí sa zjednotili s Kristom, síce už nepodliehajú podmienkam zákona, ale podľa apoštolových slov predsa len "nie sú bez Božieho zákona, ale sú pod zákonom Kristovým" (1Kor 9:21). Šťastní a tešiac sa v láske, nachádzajú teraz svoje potešenie v Božích prikázaniach. Keď sa pominie ťažké beremeno, bremeno hriechu a prekliatia, zo srdca povedia: "Jeho prikázania nie sú ťažké." (1Jn 5:3). Veď keď viem, že požívam večnú milosť aj napriek všetkým hriechom a slabostiam, ktorými som obťažený a že som naveky oslobodený od súdu zákona, či nie sú jeho prikázania pre mňa nadovšetko drahé?

Celý svet sa nazdáva, že jedine vtedy dokážeme priniesť ovocie Bohu, keď sa budeme správne pridŕžať zákona a že oslobodením sa od zákona ničíme všetku svätosť. Ale apoštol Pavol nás učí o pravom opaku. On hovorí, že až vtedy dokážeme prinášať Bohu ovocie, keď umrieme zákonu. Tento bod učenia je zvlášť dôležitý a mali by ho mať na pamäti všetci kresťania, hlavne však kresťania mladí a neskúsení. I keď by sa to podľa rozumu zdalo akokoľvek nevhodné, ak sa naozaj chceme stať svätými, potom nevyhnutne musíme umrieť zákonu a tým sa oslobodiť od súdu a vlády zákona v našom vlastnom svedomí, aby sme tak žili v slobodnej milosti. Pretože, kým je naše myslenie pod vládou zákona, všetko dobré, čo robíme, činíme nie pre Boha, ale pre seba samých. To sú len skutky zo zištnosti, za ktoré očakávame odmenu, nie však skutky ozajstnej nábožnosti, a preto sa nikdy taká nábožnosť nezapáči Bohu. Veď ak muž nadovšetko túži po láske, nikdy sa neuspokojí, ak jeho manželka koná svoju službu len preto, že to od nej vyžaduje zákon.

Pokiaľ sme sa neoslobodili od zákona a nezjednotili s Kristom vo svätej viere, potom všetko, čo robíme, sú iba "mŕtve skutky" (Žid 9:14), ktoré sme vykonali zo sebalásky, samospravodlivosti, pýchy a či z telesných pohnútok. A ak nás takéto pohnútky viedli hoci aj k tým najvznešenejším skutkom, Bohu sa tieto skutky protivia. On sa pozerá na srdce a nadovšetko túži po jeho láske a radosti. My však nedokážeme hľadieť na zákon s láskou a radosťou, pokiaľ nám zákon hrozí súdom. No keď sme boli oslobodení spod zákona a stali sa omilostenými a ospravedlnenými z viery, vtedy si zaľúbime Boha a Jeho zákon, vtedy budeme konať Božiu vôľu s radosťou a s láskou. Toto znamená prinášať Bohu ovocie. A to je cesta k spaseniu a posväteniu.

C.O.Rosenius (zamyslenie na 10. februára / února)