Grano Salis - Mariánsky podvod

poslal Nepřihlášený

Niekedy v 4 storočí niekto prišiel s myšlienkou, že tak ako na počiatku boli Adam a Eva, tak pri na kríži sa Ježiš stáva novým Adamom a jeho matka Mária novou Evou. Táto myšlienková úvaha pokračovala a pokračuje do dnešných čias a graduje v oslavovaní Márie ako spoluvykupiteľky.

Klamstvá katolíckej cirkvi - Mariánsky podvod
24. júl 2011 - 22:55 | Jozef

1 z 1 ľudí si myslí, že tento článok bol nápomocný.

Moja manželka mi už dlho hovorí, že mám niečo napísať, a že mám čo. Ja si to nemyslím, ale to je skôr prejav mojej nízkej sebadôvery ako sebakritiky. Napriek tomu chcem napísať niekoľko stručných postrehov na tému Mária, uctievanie Márie a čo si o tom myslím.

Mária je v prvom rade Ježišova matka. Anjel jej povedal. „Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Moc najvyššieho ťa zatieni.“ To sú slová, ktoré povedal Márii archanjel Gabriel. Sú to slová od Božieho posla, sú to slová, za ktorými je Božia priazeň voči Márii, ničím nezaslúžená milosť, ale zároveň sú to slová odrážajúce vyvolenie tej, ktorá bola svojou poníženosťou pred Bohom pripravená prijať tento jedinečný dar.

Preto si myslím, že je treba hovoriť o tom, čo Márii urobil Boh podobne, ako o milosti, ktorú Boh preukázal Mojžišovi, alebo Abrahámovi. Nebojme sa oceniť Máriinu vieru keď uverila, že počne a porodí syna hoci muža nepozná. Mária, Ježišova Matka je nám príkladom viery, ktorá vrchy prenáša, viery, že v tomto svete je možné i nemožné. Lebo Bohu nič nie je nemožné. Akákoľvek reč o Márii musí vychádzať s Písma a smerovať ku Kristovi. Mária je v Písme zobrazená vždy vo vzťahu k Ježišovi. Zvestovanie, návšteva u Alžbety, sviatky v Jeruzaleme keď mal Ježiš 12 rokov, svadba v Káne Galilejskej, stretnutie s príbuznými, Mária pod krížom. Jediný spôsob nazerania na Máriu je vo vzťahu k Ježišovi.

Kto by chcel v katolíckej cirkvi blahoslaviť Máriu, veľmi rýchlo bude oklamaný a zvedený. Prečo? Počas dejín kresťanstva sme svedkami rozličných foriem uctievania Márie, ktoré s kresťanstvom nemajú nič spoločné. Tradície katolíckej cirkvi a východných cirkví sa uberali smerom, ktorý nemožno nazvať biblickým a kresťanským. Stretnutie kresťanstva s inými kultmi vytvorilo nový druh náboženstva tzv. ľudovej zbožnosti, ktorá predchádzala oficiálne dogmaticky formulované učenie. Ľudová zbožnosť si išla svojou cestou a mala veľký vplyv na učenie cirkvi. Kult svätých, Márie, relikvií a iné sa rozšírili ako požiar a vždy sa pohybovali na hranici medzi kresťanstvom a pohanstvom, medzi vierou a poverou. Takto bol asi najviac poznačený pohľad na Máriu, Ježišovu matku. To, čo dnes vidíme v niektorých cirkvách je výsledkom zmiešania biblických tradícií a miestnych kultov pretransformovaných psychológiou vojnami a biedou zničených generácií.

To, že sa niektoré cirkvi odklonili od biblického svedectva o Márii a zašli ktovie kam je fakt.

Zamýšľam sa nad niektorými dogmami katolíckej cirkvi.

Nanebovzatie Márie. Hmm. Z písma vieme že bol vzatý do neba Eliáš, Henoch, a Ježišovi sa zjavili Mojžiš a Eliáš. Boh má moc si zobrať k sebe s telom koho chce a kedy chce. Mariánska dogma nanebovzatia je postavená na viere ľudí, že si zobral Máriu k sebe. Je za tým filozofická úvaha:

Mohol Boh zobrať Máriu k sebe? Mohol.

Patrilo sa aby ju zobral k sebe do neba? Patrilo.

Keďže to Boh mohol urobiť a bolo by to správne, tak to aj urobil.

Vytvárať záväzné učenie takýmto spôsobom sa mi zdá detinské. V istom období dejín takéto úvahy boli v kurze a nezdali sa smiešne. Nemôžme tvrdiť, že Boh nemá moc si zobrať Máriu k sebe. Nemôžme tvrdiť či to urobil, alebo nie. Je to Jeho vec. Môžme sa nad tým zamýšľať, ale zaviazať ľudí vo svedomí tomu veriť je neuveriteľne mocenský krok, ktorý nerešpektuje svedomie jednotlivcov. Je to uvalenie bremena, ktoré niekto prijme, niekto nie a kto ho neprijme, prepadá odsúdeniu katolíckou cirkvou.

Podobne je to aj s dogmou o nepoškvrnenom počatí. Za touto dogmou je opäť filozofická úvaha, podľa ktorej Boh uchránil Máriu od dedičného hriechu pri jej počatí pre budúce vykupiteľské zásluhy Ježiša Krista na kríži. Táto dogma je založená na učení, že Ježiš sa nemohol narodiť človeku poznačenému hriechom. Preto musela byť Mária uchránená dedičného hriechu pri počatí. Mária, ktorej duch jasá v Bohu, svojom Spasiteľovi.

Kto tvrdí, že je bez hriechu je klamár. Kto o niekom tvrdí ,že je bez hriechu je tiež klamár, lebo všetci zhrešili a chýba im Božia sláva. Kategoricky tvrdiť, že Mária bola uchránená od dedičného hriechu pri jej počatí je rovnako unáhlené, ako tvrdiť, že ju Boh pred počatím Ježiša nemohol od dedičného hriechu očistiť. Boh mohol Máriu očistiť a nemusel, lebo je zvrchovaný Pán. Zaväzovať vo svedomí milióny ľudí, že Máriu uchránil pri jej počatí od dedičného hriechu je unáhlené a cítiť za tým iné pohnútky ako hľadanie pravdy potrebnej pre spásu.

Mária je kameňom úrazu pre mnohých kresťanov. Táto výnimočná žena je milovaná a nenávidená, nakoľko postoj k Márii sa identifikuje s obranou katolíckej Mariánskej úcty resp. s jej odsúdením. Protestanti pri odmietnutí katolíckych Mariánskych kultov zabúdajú Máriu blahoslaviť za veľké veci ktoré jej urobil Boh. To vyvoláva o to väčšiu obranu zo strany katolíkov, ktorí potom idú do ešte väčších extrémov a nazerajú na Máriu viac autonómne, izolovane od Ježiša a vytvárajú kult, ktorý ďaleko prekračuje hranice Písma a kresťanskej viery. Je to neustály boj, do ktorého vstupujú démoni úspešne využívajúc slabosti ľudskej emocionality s cieľom rozdelenia kresťanov. Tento problém je o to vypuklejší, keď sa boj o Máriu vedie z kazateľníc zborov a cirkví. Vtedy nastáva rozdelenie nielen medzi jednotlivými kresťanmi ale medzi celými cirkvami.

Je zaujímavé sledovať niektoré pohľady na Máriu, ktoré si ľudia počas dejín vymysleli.

Celé stáročia bola celá Európa kresťanská. Do reformácie bol Boh súčasťou každodenné života ľudí. Postoj k Bohu bol postojom bázne a strachu. Boh bol vzdialený. Strach z Boha kopíroval strach z cirkevnej vrchnosti. Vzdialenosť medzi ľuďmi a biskupmi sa odzrkadľovala v priepasti medzi Bohom a veriacimi. Boh bol oddelený ako boli oddelení biskupi. Tak sa ponúkla cesta skrze Máriu k Bohu ako jedinečná šanca. Mária bola vnímaná ako milostivá a dobrotivá, ktorá rozumie obyčajným ľuďom a utíši hnev spravodlivého Boha. Mária sa dostala do opozície k Bohu.

Mária sa dostala vo vnímaní nebeskej hierarchie do role sprostredkovateľa. Nebola sama. Pre mnohých ľudí sú nimi všetci svätí. A tak keď chcel jednoduchý veriaci vyprosiť niečo od Boha, najskôr mal poprosiť miestneho svätca, napr. sv. Antona, ten poprosil sv. Petra, ktorý mal blízko k Márii a tá predložila prosbu spomínaného človeka Ježišovi. A Ježiš prijal prosbu od svojej matky lebo prosba matky sa neodmieta.

Toto bola len taká vzorka Mariánskych úchyliek katolíckej cirkvi. Takýchto čudných vecí ľudia vymysleli veľké množstvo. Otitulovali Máriu neuveriteľným spôsobom, uctievali ju viac ako Boha. Zabudli, že jediný prostredník je Ježiš Kristus, a nepotrebujeme hľadať iných prostredníkov, Nepotrebujeme pridávať ani uberať z Božieho slova. Ježiš priniesol dokonalú obetu. Boh si nás vo svojom Synovi zamiloval nekonečnou láskou. A Mária? Boh sa v jej živote veľmi oslávil. Ale keď sa zamýšľam nad tým, čo urobila katolícka cirkev z Márie, je mi do plaču. Hnevám sa.

zdroj http://www.krestan.sk/book

	Hledej
	Je a svátek má Marcela. Vytvoření registrace