Grano Salis - Katolicka charizmaticka obnova

Nechať sa viesť Duchom

Služba pátra Ricka Thomasa chudobným v El Pase

Richard Dunstan

Služba pátra Ricka Thomasa nefungovala, pokiaľ sa nenaučil spolupracovať s Duchom Svätým. No hneď ako pozval Duch Svätého, všetko sa začalo meniť.

Písal sa rok 1969. Páter Rick, jezuita narodený na Floride, bol kňazom už jedenásť rokov. Posledných päť rokov bol riaditeľom Mládežníckeho centra Panny Márie (OLYC), nachádzajúceho sa v ošarpanej budove v chudobnej štvrti v El Pase v Texase, niekoľko stoviek metrov od Ria Grande a od Mexika.

„Bol som navonok veľmi úspešný, mládežnícke centrum malo rôzne druhy aktivít a zdalo sa, že všetko dobre funguje,“ spomína páter. Avšak na rozdiel od vonkajšieho zdania páter Rick to považoval za prehru. „Viem, že sme neprinášali nijaké viditeľné duchovné ovocie.“ Osobne bol svedkom len jedného osobného obrátenia počas piatich rokov a ani jeden z mladých ľudí neprejavil naozajstné nadšenie pre Krista.

Páter Rick, zúfalo hľadal viac duchovnej moci, stal sa členom Katolíckej charizmatickej obnovy a niekoľko mesiacov vnútorne zápasil na modlitbových stretnutiach, ktorým vôbec nerozumel. Jedného večera počas stretnutia OLYC sa dve „násťročné“ dievčatá začali modliť v jazykoch, ktoré sú najznámejšie z charizmatických darov (1 Kor 14). Páter Rick bol zmätený. Avšak rozhodol sa, že dokáže žiť v tomto svojom zmätku, keďže tieto dve „tinedžerky“, sotva nedeľné katolíčky, sa obrátili o stoosemdesiat stupňov a začali každý deň chodiť na svätú omšu.

„Povedal som si: ‚Boh konal a ja budem rešpektovať, čo vykonal, aj keď to nechápem,‘“ hovorí tento kňaz.

Odvtedy Boh neprestal konať. OLYC sa stalo srdcom duchovného cyklónu v spoločenstve vyše sto aktívnych dobrovoľníkov rôzneho veku z obidvoch strán hraníc. Živili chudobných, ohlasovali evanjelium vo väzniciach, rozbehli činnosť škôl a nemocníc. Viedli „Pánov ranč“ – priestory slúžiace na duchovné cvičenia, a rozhlasovú reláciu čítania Božieho slova, vysielanú po celom svete na krátkych vlnách. Aj keď dobrovoľníci pracovali tvrdo, boli presvedčení, že v skutočnosti pracuje Duch.

Vianočný zázrak

Vianoce 1972 boli najpôsobivejšie. Jednou z prvých vecí, ktoré sa páter Rick naučil, bolo, že Duch Svätý robí úžasné veci pre tých, ktorí čítajú Sväté písmo a ktorí naozaj chcú konať to, čo ich Biblia učí. Približne dvanásť ľudí sa začalo stretávať každý deň v OLYC, aby tri hodiny študovali Písmo a naučili sa podľa neho konať. Raz prišiel rad úryvok z Lukáša 14, 13: „Keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých.“

Pre OLYC chudobní neboli ďaleko. Na druhej strane betónom spútanej rieky Rio Grande sa nachádza Juarez, najväčšie pohraničné mesto (v súčasnosti má viac ako milión obyvateľov). Chudobní ľudia sa tam sťahujú v nádeji, že si nájdu zamestnanie v továrňach, a legálne i nelegálne prekračujú hranice, aby si vybudovali lepší život. Väčšina z nich skončí v neustále rastúcich chudobných štvrtiach, kde sa dá bývať tak v panelákoch, ako aj v kartónových domčekoch. V roku 1972 najchudobnejší zo všetkých žili na juarezských verejných smetiskách – niektorí v búdach, iní mali zasa ustlané priamo na hromade plechoviek. Práve týchto ľudí sa komunita OLYC rozhodla pozvať na hostinu.

V jedno skoré chladné a vlhké vianočné ráno sa pár dobrovoľníkov vydalo na smetiská. Priniesli dostatok šunky a sendvičov pre približne stopäťdesiat ľudí. Lenže na túto hostinu prišlo viac ako tristo ľudí, ktorí prehrabávali smeti ako zvyčajne aj napriek sviatku. Zhromaždili sa vedľa stolov, ktoré postavili dobrovoľníci z preglejky a sudov od nafty. Otec Rick sa ospravedlnil za nedostatok jedla a požiadal, aby sa podelili, ako len môžu. Ľudia sa postavili do radu raz, druhý raz, dokonca si vzali jedlo aj domov a jedlo sa neminulo.

Zázrak? Pravdepodobne. Avšak komunitu OLYC udalosť zaujala viac ako znamenie Ducha Svätého. „Boh nám hovoril, že nesmieme opustiť týchto ľudí,“ hovorí páter Rick. „Museli sme sa vrátiť.“ Spoločné rozhodnutie nepretržitej služby začalo sa rozdeľovaním jedla a šatstva a odvtedy rástlo. V roku 1994 sa verejné smetisko presťahovalo na nové miesto na juh od mesta, ale služba založená OLYC naďalej pokračuje v starej štvrti. Sú tam vybudované potraviny s nízkymi cenami, centrum dennej starostlivosti, každodenná ponuka jedla pre deti, zdravotné, zubné a očné strediská.

Do väzníc

V roku 1980 komunitu pozvali do juarezskej mestskej väznice, kde je uväznených dvadsaťštyri väzňov v každej cele, vybavenej jednou lavičkou pozdĺž steny a so zapáchajúcim záchodom v rohu. Boli na tom veľmi zle, keď sa správca väznice rozhodol, že Boh je ich jediná nádej.

Páter Rick a jeho priatelia boli trochu ustarostení. Čo mohli ponúknuť väzňom? No potom jeden člen komunity pocítil mocný pokyn Ducha Svätého, aby do toho šli. Keď sa skupina stretla na Pánovom ranči, aby sa za to modlila, jednoduché kúpalisko, ktoré bolo čiastočne vypustené, zrazu pretekalo vodou, pochádzajúcou z nie prírodného alebo umelo vytvoreného vodného zdroja. Dobrovoľníci v tom videli znamenie Boha pre väznicu, do ktorej sa chystali ísť.

Len správca ich tam chcel mať – nijaký dozorca alebo polícia, a väzni už vôbec nie. Zo svojich ciel pozdravili väzni tridsiatich návštevníkov zhromaždených na vnútornom nádvorí zborovým rúhaním a oplzlými poznámkami tak hlasno, že tým prekričali aj megafón, ktorý si skupina doniesla na ohlasovanie Božieho slova. Okrem Boha ich nikto nepočúval, a tak návštevníci začali spievať, modliť sa a čítať Písmo – hlavne úryvok z Listu Filipanom 2, 10–11: „... aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno...“ Modlili sa približne hodinu a pol. A zrazu sa vo väznici slová stali skutočnosťou.

„Nastalo úplne ticho,“ hovorí otec Rick. „Väzni boli na kolenách. Správca im dovolil vyjsť na nádvorie, a tak sme sa modlili za každého jedného z nich.“

Aj po viac ako dvadsiatich rokoch dobrovoľníci každú stredu stále navštevujú väznicu. Väzni sú oveľa priateľskejší a muži z komunity prichádzajú priamo do ciel, aby ohlasovali Božie slovo, modlili sa a rozdávali sendviče spolu so sväteninami, ako je napr. svätená voda. (Ženy zostávajú v bezpečnejšej časti väznice, kde sa modlia a pripravujú jedlo.) Aj strážcovia sú priateľskí voči dobrovoľníkom aj voči väzňom. Pred pár rokmi sa väznica presťahovala do novej a čistejšej budovy na druhú stranu ulice oproti starej väznici.

Kdekoľvek vedie Duch

Niektoré služby vznikli a zanikli v priebehu rokov vždy v súlade s Božou vôľou tak, ako to len komunita mohla rozlíšiť. V roku 1974 OLYC, ktorý funguje ako nezisková organizácia, kúpila ranč päťdesiat kilometrov severne od El Pasa potom, čo predstavený pátra Ricka odmietol ním navrhované stavenisko. Rozhodnutie predstaveného bolo pre komunitu sklamaním, ale nové miesto malo oveľa lepšie zásobovanie vodou ako pôvodné. Poslušnosť Cirkvi je súčasťou rozlišovania Božej vôle, hovorí páter Thomas. To znamená nielen verne poslúchať jezuitského predstaveného, ale aj biskupov štyroch diecéz – dvoch amerických a dvoch mexických – na území ktorých komunita pracuje.

Po mnohé roky 480-árový „Pánov ranč“ slúžil na pestovanie plodín pre rozdeľovne jedla v Juareze. Potom Pán naznačoval, že má aj iné plány. „Obilie bolo napadnuté chorobou, dobrovoľní farmári začali odchádzať a farmárčenie sa stalo nemožným. Ranč teraz slúži ako obytný dom pre niekoľko členov komunity, ako letný tábor pre chudobné deti z El Pasa, ako aj exercičný dom pre návštevníkov z celého sveta, ktorí prichádzajú hľadať Božiu vôľu v ich živote. Komunita jedlo, ktoré potom rozdeľuje, teraz nakupuje, čo je oveľa lacnejšíe ako pestovanie plodín.

Aj iné služby zapadli do programu. V polovici osemdesiatych rokov komunita pracovala s mladistvými zločincami z Juareza. Skupina pätnástich mladých násilníkov, niektorí z nich boli vrahovia, vzali na odľahlý ranč na západ od mesta a trinásti z nich zanechali násilie. Avšak zmena vo vedení mesta zapríčinila koniec tohto programu.

„Boh sa prihovára cez okolnosti,“ hovorí páter Rick, „Ak niečo umožní, chce, aby si to spravil; a ak niečo znemožní, chce, aby si sa toho vzdal.“

Boh v bežnom živote

Boh umožnil mnohé veci aj finančne. Jedným z príkladov je kúpa nových stanov pre OLYC v roku 1996. Vďaka sérii neočakávaných chýb úradníkov úbohá ponuka komunity na kúpu modernej budovy v dražbe tromfla ponuku štátu Texas a dvoch vysoko ziskových organizácií.

Komunita je nezisková okrem peňažných darov, ktoré prichádzajú v obálkach nachádzajúcich sa v mesačníku, ktorý sa vydáva iba pre ľudí, ktorí si ho objednajú. Aj napriek tomu peňažné dary vždy pokryjú výdavky. „Nešetríme na jednotlivé projekty, keďže nemáme peniaze nazvyš,“ hovorí páter Rick. „Ak Boh chce, aby sme niečo robili, začneme to v dôvere, že on sa postará. Jeho vecou je zohnať peniaze a našou úlohou je robiť to, čo od nás žiada.

A kým komunita slúži bežnými spôsobmi, Boh z času na čas koná nezvyčajnými spôsobmi. V roku 2001 pracovník pracujúci pri rozdeľovaní jedla urobil dvadsaťšesť sendvičov pre dobrovoľníkov a rozdal ich tridsiatim siedmim ľuďom, každému jeden sendvič. V roku 2002 bol jeden muž uzdravený zo silnej bolesti močového ústrojenstva pri počúvaní komunitnej relácie v rozhlase.

Mladí Duchom

Posledná iniciatíva OLYC sa začala uprostred roka 2002 pod názvom „Mladí pastieri“. Tento program priťahuje tínedžerov z obidvoch pohraničných strán a záujem oň vzrastá, pretože „množstvo mladých ľudí zakúša nezvyčajné duchovné zážitky a vrúcna túžba slúžiť Bohu sa vzmáha,“ hovorí páter Rick, ktorý ich potom duchovne vedie, aby boli schopní poskytnúť duchovnú starostlivosť iným mladým ľuďom, počnúc prípravou na prijatie sviatostí až po modlitby za vnútorné uzdravenie.

„Žiadam ich, aby sa rozprávali s inými mladými ľuďmi, ktorí prechádzajú bežnými ťažkosťami, aké tínedžeri prežívajú hlavne v školách. Privádzajú ku mne mladých aj dospelých, ktorí potrebujú duchovnú pomoc. Jedno dievča raz priviedlo otca svojej kamarátky. Tento muž bol hazardný hráč. Po modlitbe sa muž úplne oslobodil od závislosti.“

Sedemdesiatpäťročný páter Rick je ako vždy pripravený vkročiť do dverí, ktoré mu Boh otvorí. Vek neubral na jeho schopnosti počúvať Ducha Svätého a konať, ako mu Duch povie. „Osobne sa snažím byť verný tomu, k čomu ma Boh volá, pokiaľ ma tu má,“ hovorí. „To robí aj celá komunita.“

Ak chcete vedieť viac, napíšte:

Our Lady’s Youth Center (Mládežnícke stredisko Panny Márie), P.O.Box 1422, El Paso TX 79948–1422, USA

Tel. č.: +1 915 533–9122

OurLadysYC@aol.com

	Hledej
	Je a svátek má Rostislav. Vytvoření registrace