Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Pavla.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 13, článků celkem: 15252, komentáře < 7 dní: 518, komentářů celkem: 327421, adminů: 60, uživatelů: 4861  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 111 návštěvník(ů)
a 0 uživatel(ů) online:


Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Spurgeon a kontroverze ´´Downgrade´´ II.
·Spurgeon a kontroverze ´´Downgrade´´ I.
·Jižní baptisté si zvolili nejmladšího prezidenta v historii
·Může stát zdanit majetkové náhrady církvím?
·Paul Washer: Biblické mužství
·Žádné restituce!
·Otevřený dopis Martinu Glaserovi
·Jižní baptistická konvence pořádá národní kongres
·Paul Washer: Randění je nebiblické
·Baptisté a identita

více...

Počítadlo

Licence Creative Commons

GRANO SALIS
 podléhá licenci
Creative Commons
Uveďte autora-
Neužívejte komerčně
3.0 Unported

Zaznamenali jsme
94 426 218
přístupů od 17. říjen 2001

Založeno L.P. 1997


ATELIÉR PROMĚN Jitka Černíková, kosmetika, vizáž, proměny, svatební líčení
BWF Protec
BWF Profiles
technické plsti
profily PMMA PC
plexi desky
aramid
kevlar Michaela Křivánková svatební fotografie, portréty, portrétní fotografie, fotografování novorozeňat a dětí, dětská fotografie, portrétní fotografie, svatba, svatební přípravy, fotograf

Hledání: Skúška učeníctva.
Vloženo Sobota, 29. leden 2011 @ 13:03:51 CET Vložil: Olda

Zamyšlení poslal skalaa

 Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli a hľa, nastali nové“ (2 Kor 5,17).

Človek možno nevie presne určiť čas, miesto či celý súvis okolností svojho obrátenia, to však neznamená, že obrátený nie je. Kristus povedal Nikodémovi: „Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha“ (Ján 3,8). Boží Duch sa svojím vplyvom na ľudské srdce podobá vetru, ktorý je síce neviditeľný, no jeho účinky sú zjavné a citeľné. Táto obnovná moc, ktorú ľudské oko nevie postihnúť, prebúdza v človekovi nový život, tvorí novú bytosť na Boží obraz. Aj keď Duch pôsobí ticho a nepozorovane, jeho účinky sú zrejmé. Keď Boží Duch obnovil srdce, život to dosvedčí. Aj keď pre zmenu svojho srdca nemôžeme nič urobiť, ničím prispieť k obnove súladu s Bohom, aj keď sa nesmieme spoliehať na seba a na svoje dobré skutky, náš život ukáže, či v nás prebýva Božia milosť. Zmena sa prejaví v správaní, v zvyklostiach, v charaktere. Charakter – to nie je  náhodná dobročinnosť či príležitostné priestupky, je to súlad slov a činov so spoločným zámerom.


Správanie môže byť niekedy navonok korektné aj bez Kristovej obnovnej moci. Snaha o vplyvné postavenie a túžba po úcte iných môžu viesť k navonok harmonicky usporiadanému životu. Úcta k sebe nás môže viesť k tomu, že sa vyhneme zlej tvárnosti. Aj sebecké srdce môže vykonávať ušľachtilé činy. Podľa čoho teda poznáme, na koho strane sme?

Kto ovláda naše srdce? Komu patria naše myšlienky? O kom radi hovoríme? Komu náležia naše nejvrúcnejšie city a najlepšie sily? Ak sme Kristovi, potom naše myšlienky patria jemu a on je témou našich najmilších úvah. V ňom sa sústreďuje všetko, čo máme a čím sme. Túžime mať jeho obraz, prejavovať jeho ducha, konať jeho vôľu a vo všetkom sa jemu páčiť. 

Tí, čo sú novým stvorením v Ježišovi Kristovi, budú prinášať ovocie Ducha – „lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť“ (Gal 5,22.23). Nebudú ich už utvárať predošlé náruživosti, ale vierou v Božieho Syna pôjdu v jeho šľapajach, budú odzrkadľovať jeho charakter a očisťovať sa, ako je čistý on. To, čo predtým nenávideli, teraz milujú a to, čo kedysi milovali, teraz nenávidia. Sebavedomý a pyšný človek sa v srdci stáva tichým a pokorným. Ten, kto bol predým domýšľavý a povyšoval sa nad iných, stáva sa vážnym a nenápadným. Z opilca sa stáva abstinent a zo zvrhlíka čistý človek. Márnivé zvyklosti a svetské spôsoby zostali bokom. Kresťania nebudú vyhľadávať „vonkajšie ozdoby“, ale cieľom im bude „skrytý človek srdca: neporušiteľný a pred Bohom veľmi vzácny duch krotkosti a tichosti“ (1 Pet 3,3.4).

Pravé pokánie pôsobí zmenu. Ak hriešnik obnoví zmluvu s Bohom, ak vráti, čo ulúpil, ak vyzná svoje hriechy a ak miluje Boha i svojich blížnych, potom si môže byť istý, že prešiel zo smrti do života.

Keď prichádzame ku Kristovi ako blúdiaci hriešnici a prijímame jeho odpúšťajúcu milosť, v srdci nám klíči láska. Nijaké bremeno nie je ťažké, pretože Kristovo jarmo je ľahké. Povinnosť sa stáva radosťou a obeť potešením. Cesta, ktorá sa predtým zdala byť zahalená tmou, je zrazy plná svetla v lúčoch Slnka spravodlivosti.

Pôvab Kristovho charakteru bude zjavný v jeho nasledovníkoch. Jeho záľubou bolo konať Božiu vôľu. Láska k Bohu a horlivosť za jeho slávu boli hybnou silou života nášho Spasiteľa. Láska skrášľovala a zušľachťovala všetky jeho činy. Láska je z Boha a nevyklíči v neposvätenom srdci. Prejaví sa len v tom, v ktorom vládne Kristus. „My milujeme, lebo on prv miloval nás“ (1 Ján 4,19). Láska je hybnou silou len v srdci obnovenom Božou milosťou. Utvára charakter, premáha pudy, ovláda vášne, tlmí nepriateľstvo a zošľachťuje city. Ak človek v sebe pestuje túto lásku, ona mu spríjemňuje život a všade naokolo sa šíri jej vplyv.

Božie deti, a predovšetkým tie, čo ešte len začali dôverovať Božej milosti, sa musia vyvarovať najmä dvoch omylov. Prvý, o ktorom už bola reč, spočíva v spoliehaní sa  na vlastné skutky a v dôvere, že  ľudia sa môžu sami zmieriť s Bohom. Kto však chce dosiahnuť svätosť vlastným úsilím o zachovávanie zákona, pokúša sa o nemožné. Čokoľvek vykonáme bez Krista, je poškvrnené sebectvom a hriechom. Svätými nás môže urobiť len vierou prijatá Kristova milosť.

Opačný, a nie menej nebezpečný omyl spočíva v domnienke, že viera v Krista zbavuje ľudí povinnosti zachovávať Boží zákon, t.j. že po prijatí Kristovej milosti jedine vierou nemajú naše skutky s naším vykúpením nič spoločné.

Tu si však treba povšimnúť, že poslušnosť nie je iba formálny súhlas, ale úprimná a obetavá služba lásky. Boží zákon je výrazom skutočnej Božej prirodzenosti, je stelesnením veľkého princípu lásky, a teda základom Božej vlády v nebi i na zemi. Ak je naše srdce obnovené na Božiu podobu a ak je do duše človeka vštepená božská láska, či sa v našom živote nebude uplatňovať Boží zákon? Keď je v srdci vrytá zásada lásky, keď je človek obnovený na obraz svojho Tvorcu, napĺňa sa zasľúbenie o novej zmluve: „Svoje zákony im vložím do sŕdc a vpíšem im ich do mysle“ (Žid 10,16). A či zákon napísaný v srdci nebude utvárať život? Poslušnosť – služba a oddanosť lásky – je pravým znamením učeníctva. Písmo hovorí: „Lebo je to láska k Bohu, aby sme zachovávali jeho prikázania.“ „Kto hovorí: Znám ho, ale nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy“ (1 Ján 5,3; 2,4). Viera nás nezbavuje poslušnosti, naopak,  jediná nás robí účastníkmi Kristovej milosti, ktorá nám dáva schopnosť poslúchať.

Spásu si nezískame vlastnou poslušnosťou, pretože spasenie je dobrovoľný Boží dar, ktorý treba prijať vierou. Poslušnosť je však ovocím viery. „A vy viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom nieto hriechu. Ktokoľvek zostáva v ňom, nehreší, a ktokoľvek hreší, nevidel ho, ani nepoznal“ (1 Ján 3,5.6). Tu je pravá skúška. Ak zostávame v Kristovi, ak v nás prebýva Božia láska, naše pocity, myšlienky, zámery a činy budú v súlade s Božou vôľou, vyjadrenou v príkazoch jeho svätého zákona. „Dietky, nech vás nikto nezvedie. Kto činí spravodlivosť, je spravodlivý, ako je on spravodlivý“ (1 Ján 3,7). Spravodlivosť je vymedzená normou svätého  Božieho zákona vyjadreného v desiatich prikázaniach zo Sínaja.

Viera v Krista, ktorá údajne oslobodzuje ľudí od záväzku poslušnosti Bohu, nie je viera, ale trúfalosť. „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru“ (Ef 2,8). No „viera, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva“ (Jak 2,17). Ešte pred príchodom na zem Ježiš povedal o sebe toto: „Rád plním Tvoju vôľu, Bože môj, a Tvoj zákon v hĺbke srdca nosím“ (Ž 40,9). A práve pred svojím nanebovstúpením znova povedal: „Ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske“ (Ján 15,10). Písmo hovorí: „Podľa toho vieme, že sme ho poznali, keď zachovávame jeho prikázania... Kto hovorí, že zostáva v ňom, má aj sám žiť tak, ako žil on“ (1 Ján 2,3-6). „Pretože Kristus  trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali jeho šľapaje“ (1 Pet 2,21).

Podmienka večného života je dnes práve taká, aká vždy bola – práve taká, aká bola v raji pred pádom našich prvých rodičov – dokonalá poslušnosť voči Božiemu zákonu, dokonalá spravodlivosť. Ak by večný život bol podmienený niečím menším, bolo by ohrozené šťastie celého vesmíru. Hriech by mal aj vo večnosti voľný priechod so všetkými následkami utrpenia a biedy.

Adam mohol pred pádom formovať spravodlivý charakter poslušnosťou Božiemu zákonu. Neurobil to a pre jeho hriech máme všetci padlú prirodzenosť a sami od seba nemôžeme byť spravodliví. Pretože sme hriešni, nesvätí, nevieme dokonale poslúchať svätý zákon. Nemáme nijakú vlastnú spravodlivosť, ktorou by sme mohli obstáť pred požiadavkami Božieho zákona. Kristus nám však pripravil východisko. Na zemi bol v paľbe podobných skúšok a pokušení, s akými sa stretávame aj my. Žil bezhriešnym životom, zomrel za nás a teraz chce vziať na seba naše hriechy a dať nám svoju spravodlivosť. Ak sa mu odovzdáš a prijmeš ho ako svojho Spasiteľa, bude ťa za svoje zásluhy pokladať za spravodlivého bez ohľadu na hriešnosť tvojho života. Namiesto tvojho charakteru bude pred Bohom Kristov charakter a Boh ťa prijme tak, akoby si nikdy nebol zhrešil.

Ale to nie je všetko. Kristus mení aj tvoje srdce, v ktorom prebýva vierou.  Toto spojenie s Kristom máš udržiavať nielen vierou, ale aj tým, že mu odovzdáš svoju vôľu. Dokiaľ to budeš robiť, on bude v tebe pôsobiť a ty budeš chcieť a skutočne aj konať podľa svojej dobrej vôle. Potom môžeš povedať: „Nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa“ (Gal 2,20). Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veď nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás“ (Mat 10,20). Potom s Kristom, ktorý pôsobí v tebe, prejavíš toho istého ducha a tie isté dobré skutky – skutky spravodlivosti, poslušnosti.

Nemáme sa teda čím chváliť. Nemáme nijaký dôvod, aby sme sa vyvyšovali. Jediným základom našej nádeje je Kristova spravodlivosť, ktorá je nám pripočítaná a spravodlivosť, ktorú Duch Svätý pôsobí v nás i naším prostredníctvom.

Keď hovoríme o viere, treba mať na zreteli, že istý druh viery nemá s tou pravou nič spoločné. Božia existencia, moc a pravda jeho Slova sú skutočnosti, ktoré nemôže poprieť ani satan so svojimi zástupmi. Písmo hovorí, že „aj démoni veria, ale sa desia“ (Jak 2,19). To však nie je pravá viera. Kde je nielen viera v Božie slovo, ale aj podriadenosť Božej vôli, kde je srdce odovzdané Bohu, city upnuté k nemu, tam je viera – viera, ktorá pôsobí prostredníctvom lásky, a tá očisťuje dušu. Táta viera obnovuje srdce na Boží obraz, ono vo svojom prirodzenom stave nie je podriadené Božiemu zákonu, a ani nemôže byť. Len po obrátení má záľubu v Božích svätých prikázaniach a so žalmistom volá: „Ako milujem tvoj zákon! Celý deň o ňom premýšľam“ (Ž 119,97). Spravodlivosť zákona je naplnená v nás,  „čo nechodíme podľa tela, ale podľa Ducha“ (Rim 8,1).

Sú ľudia, ktorí poznali Kristovu odpúšťajúcu lásku a skutočne chcú byť Božími deťmi, no predsa si uvedomujú, že ich charakter je nedokonalý, ich život porušený, a preto pochybujú, či Duch Svätý obnovil ich srdce. Takým chcem povedať: Neupadajte do zúfalstva! Často sa budeme musieť skloniť a plakať pri Ježišových nohách pre svoje nedostatky a omyly, ale nemá nás to skľučovať. Aj keď nás nepriateľ premohol, Boh sa nás nezriekol, nezabudol na  nás ani nás nezavrhol. Nie, Kristus je po pravici Boha, kde sa aj prihovára za nás. Milovaný učeník Ján povedal: „Dietky moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme u Otca obhajcu, Ježiša Krista, spravodlivého“ (1 Ján 2,1). A nezabúdajte na Kristove slová: „Veď sám Otec vás miluje“ (Ján 16,27). On si vás chce prinavrátiť, vidieť vo vás svoju vlastnú čistotu a svätosť. Ak dovolíte, potom Ten, ktorý začal vo vás dobré dielo, bude ho konať ďalej, až do dňa Ježiša Krista. Modlite sa vrúcnejšie, verte pevnejšie. Keď prestávame dôverovať vo vlastnú silu, dôverujme v moc nášho Vykupiteľa a budeme chváliť Toho, ktorý dáva zdravie nášmu vzhľadu.

Čím bližšie budeš k Ježišovi, tým hriešnejší si budeš pripadať, pretože tvoj duchovný postreh sa zjasní a tvoje nedostatky vyniknú v porovnaní s jeho dokonalou povahou. To je dôkaz, že satanove zvody stratili svoju moc  a že ťa prebúdza oživujúci vplyv Božieho Ducha.

V srdci, ktoré si neuvedomuje vlastnú hriešnosť, nemôže byť nijaká hlboká láska k Ježišovi. Milosťou premenený človek bude obdivovať Kristov božský charakter, no ak nevidíme vlastnú mravnú znetvorenosť, je to neomylný dôkaz, že sme nevideli ani Kristovu krásu a vznešenosť.

Čím menej si budeme ceniť seba, tým viac si budeme vážiť nekonečnú čistotu a pôvab nášho Spasiteľa. Pohľad na našu hriešnosť nás usmerňuje k Tomu, ktorý nám môže odpustiť. Keď človek vo svojej bezmocnosti prichádza ku Kristovi, on mu zjaví svoju moc. Čím viac nás vedomie vlastnej úbohosti bude približovať k nemu a k Božiemu slovu, tým vznešenejšie budeme zmýšľať o jeho povahe a vernejšie budeme odzrkadľovať jeho obraz. 


 
Příbuzné odkazy
· Více Zamyšlení
· Novinky od Olda


Nejčtenější článek Zamyšlení:
Soulož v rajské zahradě


Hodnocení článku
Průměrné skóre: 0
Hlasů: 0

Prosím, ohodnoť tento článek:

Vynikající
Velmi dobrý
Dobrý
Průměrný
Špatný


Možnosti

 Vytisknout stránku Vytisknout stránku


Podělte se o tento článek s přáteli! Doporučte jej stisknutím tlačítka:

"Skúška učeníctva." | Přihlásit/Vytvořit účet | 1 komentář | Prohledat diskusi

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

Re: Skúška učeníctva. (Hodnocení článku - počet hvězdiček: 1)
Vložil: MartyR v Neděle, 30. leden 2011 @ 10:20:03 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Moc dobrý článek.Vede k zamyšlení a rozjímání.Díky



Stránka vygenerována za: 0.38 sekundy